Prinútil sa ísť aj na ostatné hodiny, aj keď mu celá tvár horela, aj keď sa naňho spolužiaci otáčali a pozerali sa naňho, niečo si medzi sebou šepkajúc. Predstieral, že nepočuje, čo si hovoria a snažil sa zamerať na hodinu.

Celkom to nefungovalo.

Premýšľal, či by bol terčom verbálneho ponižovania zo strany svojich rovesníkov, ak by nebola celá tá vec s tým, kedy sa Jeongguk škaredo pozrel na každého, kto chcel s Taehyungom čo i len prehovoriť. Možno by sa cítil inak, možno by potom nevidel svet len bezfarebne a bezducho.

A nebolo to tak, že by si to nezaslúžil – potom, čo urobil a ako sa rozplakal v triede... bože, bolo to hlúpe.

Spomenul si na Jeongguka, ktorý mu povedal, že sa nemá obviňovať – za nič – a zúfalo si myslel, že Jeongguk nič nevie. Všetko mal v živote úplne dokonalé, od svojho vzhľadu až po svoju povesť, rodinu a domov. Ako mohol povedať niečo takéto niekomu, ako je Taehyung, ktorému sa podarí vyhodiť do povetria úplne všetko? Jeongguk – ten nerobil chyby. Nevedel, aký je to pocit viny.

Keď mu skončila posledná hodina, pomaly išiel ku skrinke. Všetci ostatný už boli v zhone a odchádzali zo školy, zatiaľ čo pre Taehyunga to bolo za bránami školy úplne rovnaké. Odložil si knihy, prehodil si batoh cez plece a zamkol si skrinku.

Jeongguk stál na druhej strane a pozeral sa naňho.

„Ahoj," povedal jemne. Taehyung sa ani nedokázal prinútiť prehovoriť, takže tam len ticho stál a za každú cenu sa vyhýbal očnému kontaktu s jeho pohľadom.

„Si v poriadku?" povedal Jeongguk, len čo si uvedomil,že Taehyung neodpovie. „Tým myslím... počul som od niektorých ľudí, že – že na matematike si –"

Jeongguk k nemu pristúpil bližšie. „Ak mi o tom chceš povedať, bolo by to fajn. Dobre, ale iba ak chceš."

Ak chce? Samozrejme, že chcel, bože, chcel to viac ako čokoľvek iné. Ale vedel, že Jeongguk to chce vedieť len zo zdvorilosti, v skutočnosti to naozaj nechcel vedieť, len si myslel, že je zaňho zodpovedný, pretože mal smolu a zachránil ho pred otcom.

Jeongguk bol len slušný a Taehyung zamilovaný. Ak by sa mladší dozvedel, čo k nemu cíti – bolo by to horšie ako incident s Daeshimom. Bolo príliš ľahké predstaviť si na jeho tvári znechutený výraz.

Takže starší povedal: „Som v poriadku."

Jeongguk otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať, no rýchlo stíchol.

„Dobre," povedal. Pozeral sa naňho snáď niekoľko minút, než prikývol a odišiel.

Taehyung si prehodil ruksak cez plece a zatvoril oči. Jeongguk bol vždy tvrdohlavý a vytrvalý – aj keď bol starší neústupný, stále sa mu snažil pomáhať.

A samozrejme, keď mu raz Taehyung povedal, aby odišiel, v skutočnosti nechcel, aby tak spravil. 

Taehyung sedel v parku na mieste, ktoré navštevoval, keď ešte žil s otcom.

Vietor pofukoval pomedzi stromy a Taehyung sa v tom zvuku strácal; bolo to naozaj ľahké. Len sa stal súčasťou sveta okolo seba.

Chcel len trochu nádeje, možno šťastia. Nejakého tepla v zime. Myslel na časy, kedy bol šťastný a vytiahol so telefón. Tentokrát, keď vytočil Jiminovo číslo, bolo to bez váhania. Nemal už čo stratiť – jeho pýcha, dôstojnosť, všetko bolo preč. Zahryzol si do pery a vytočil jeho číslo.

V telefóne sa ozval hlas: „Číslo, na ktoré voláte, nebolo nájdené. Prosím, skúste to znovu."

Taehyungovi vykĺzol telefón z prstov do lona a sledoval mravca, ktorí sa plazil po betóne. 

14.február; 2015

„Bože, Tae, jej vlasy!" zajasal Jimin, rozhodil rukami a usmial sa tak široko, že Taehyung si nemohol pomôcť a usmial sa tiež.

„Bolo to ako – čítal si niekedy tie staré básne o tom, ktoré opisujú dievčenské vlasy? Ja neviem, ako vodopád alebo čokoľvek iný," sypali sa mu slová z úst, „jej vlasy boli ako skurvený vodopád a ani Skakespearove opisy by ich nedokázali tak opísať."

„Ty, Park Jimin, si sa zbláznil," usmial sa Taehyung, bol šťastný, že bude môcť Jimina s týmto dievčaťom dráždiť po zvyšok najbližšej budúcnosti.

Joohyun bola za posledné dva mesiace jediným dôvodom Jiminovej existencie. Bola to láska na prvý pohľad, podľa Jimina samozrejme, a on za ňou chodil ako stratené šteniatko. Od Valentína Jimin pobehoval po škole (s nechutnou romantickou čokoládou, kvetmi a samozrejme so svojim anjelským úsmevom). Joohyun na jeho prekvapenie (nie na Taehyungovo) dary placho prijímala, ako aj Jiminov návrh ísť si spolu pozrieť film.

Taehyung ju nikdy nevidel, pretože s Jiminom nechodili na rovnakú školu, no už o nej počul dosť na to, aby si o nej spravil obrázok – malý, pekný a milý. V podstate išlo o Jiminovú ženskú verziu.

„Na aký film ju chceš zobrať?" spýtal sa Taehyung a odpil si z mliečneho kokteilu. Starší zakňučal.

„Nemám tušenie, čo sa jej páči," povedal a našpúlil ústa.

„To je mi prekvapenie, keď vezmem do úvahy, že ju v podstate stalkuješ," podotkol celkom presvedčene Taehyung.

„Nestalkujem ju!" začervenal sa starší.

„Pamätáš si jej rozvrh," povedal bez váhania Taehyung. „Vieš, kde býva. Vieš, aká je jej obľúbená kapela."

„To nie je stalkovanie!" protestoval Jimin. „Stalkovanie je, iba ak to robím vedome."

„Rovnako ako ísť k jej domu a byť nachytaný jej mamou?" uškrnul sa Taehyung. „Ako si sa vyhovoril?"

„Povedal som, že hľadám svoju stratenú mačku," zasmial sa Jimin. „Úplne mi uverila. Som úžasný klamár."

„Aj tak, len hrôzostrašne stalkuješ svoju lásku," povedal Taehyung.

„A čo ty, Tae?" uškrnul sa Jimin. „Je tu dievča, ku ktorej cítiš strašidelnú stalkerskú lásku?"

Teraz to bol Taehyung, ktorý sa začervenal. Zmeravel a slamkou si miešal penu na vrchu mliečneho kokteilu.

„Nie," zamrmlal Taehyung, čo bola vlastne aj pravda.

„Nie? Tak prečo sa teda červenáš?" V jeho hlase počul náznak úsmevu. „Poďme. Je tu také dievča, viem to. Nezáleží na tom, či je škaredá – to, čo má vnútri je dôležitejšie!"

„Sklapni," povedal Taehyung, no snažil sa neusmiať.

„Hej. Povedz mi to."

„Prestaň," zastonal Taehyung.

Jimin sa nadýchol a potom –

„Povedz mi to, povedz mi to, povedz mi to, povedz mi to, povedz –"

„Dobre, dobre! Len – sklapni, sme na verejnom priestranstve," zasyčal Taehyung a uistil sa, že Jimina kopol pod stolom do nohy. „Musíš mi sľúbiť, že to nikomu nepovieš."

„Sľubujem," povedal Jimin a Taehyung mu úplne veril.

Stíchol, premýšľal nad tým, či mu to má povedať. Vedel, že to nie je – že to nie je úplne normálne. A otec by ho za to zabil... no Jimin nebol taký. Ten by ho podporil, tým si bol istý.

„Neklamal som, keď som povedal, že tu žiadne dievča nie je," povedal Taehyung opatrne. „Pretože, um."

Skrčil sa, nebol si istý, či má pokračovať.

„Pretože... je to chlapec?" povedal ticho Jimin a Taehyung stuhol.

„Um," povedal.

„To je v poriadku," štuchol doňho lakťom Jimin. „Určite som to ja, však? Nie som gay, ale ak sa budeš chcieť naozaj oženiť, možno by som mohol spraviť kompromis –"

„Bože, si strašný," povedal Taehyung, čo to, čo si v skutočnosti myslel bolo, že je najlepší.

„Takže? Povedz mi o ňom."

Taehyung sa hral s rukávom a prstami.

„Je, er, vo vyššom ročníku," začal a Jimin mu na to odpovedal zastonaním. „Taehyung!"

„Viem, že uňho nemám šancu, ale môžem sa aspoň pozerať, nie?" povzdychol si Taehyung. „A poviem ti – naozaj to stojí za to. Tie školské nohavice vyzerajú úplne úžasne na jeho –"

„Woah! Woah, už nie," povedal Jimin a mával rukami, „už nikdy nebudem hovoriť o Joohyun, len prestaň s tým."

Taehyung sa zasmial. Počul už toľko hororových scenároch o priznaní sexuálnej orientácie, že bol naozaj vďačný za to, že to nebol jeho prípad.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Ahojky, kvietky 🥰❤

Ako sa zatiaľ máte?🥰❤

Dneska by som vám toho chcela veľa povedať, tak dúfam, že na nič nezabudnem 😅 Sú to najmä informácie o mojej nasledujúcej aktivite 🥰

Najprv by som chcela spomenúť kvíz ☺ Prvú polovicu sa pokúsim spraviť do tej 50.kapitolky, samozrejme, vám dám o tom predom vedieť, aby sa nestalo, že o ňom nebudete vedieť , ako sa mi to podarilo minule 🥺 Bude mať okolo 15 otázok, maximálne 20🥰☺

Ďalšia vec je... môj dávny preklad yoonmin príbehu Truth or Dare 🥰 Autorovi príbeh vymazali a ja som ho odpublikovala, pretože bol ten preklad naozaj nekvalitný a chcela som ho zmeniť, čo však vtedy nebolo možné🥺 Teraz sa ho ale dočkáte!❤☺ Autor znovu pomaličky vracua ten príbeh na wp a ja ešte dnes dám von všetky kapitolky, ktoré zverejnil (tuším ich je 6, naozaj neviem🥺) a budú už aj opravené!☺❤

Keď to bude online, dám vám o tom vedieť ako tu na nástenku, tak aj na ig, kde dávam všetky informácie, kvíz a odporučenia ☺

Zatiaľ vám želám pekný dník ☺❤

Luv u!!❤❤❤