30.decembra; 2014

„Prekvapenie!"

Taehyungovi spadla sánka a oči sa mu rozšírili.

„Čo? Ja..."

Jiminová rodina stála okolo jedálneho stola a usmievali sa. Celú miestnosť osvetľovali rozprávkové svetlá a z jedného konca miestnosti na druhý sa rozprestieral strieborný nápis 'Všetko najlepšie'. Na stole bola hotová hostina, trojposchodová torta s pätnástimi sviečkami na vrchu.

Na pleci mu spočívala Jiminová ruka.

„Všetko najlepšie!"

Celá rodina zatlieskala, Jiminovi súrodenci a rodičia ho prišli objať až nevedel dýchať. Taehyung sa usmieval tak široko, až ho boleli kútiky úst – bolo to prvýkrát, kedy niekto oslávil jeho narodeniny.

Všetci mu začali spievať pesničku 'veľa šťastia', no skôr kričali ako spievali.

Taehyung sa rozosmial a potom sfúkol sviečky.

Všetci si posadali za stôl, kde sa najedli až do popuku. Jiminovi mladší súrodenci porozhadzovali jedlo po celkom stole, no všetci sa na tom smiali a Taehyung sa nikdy necítil tak dobre ako v túto chvíľu.

Po tom, čo zjedli všetko jedlo, Jimin vytiahol hromadu darčekov. Jeden od každého člena rodiny, čo znamenalo, že ich bolo celkovo deväť (jeden dokonca aj od Jiminovho psa).

Taehyung ich opatrne otváral, každému jednému poďakoval.

Nakoniec sa dostal aj k Jiminovmu darčeku, ktorý bol zabalený v žiarivom striebornom baliacom papieri, ktorý bol zviazaný výstrednou stuhou. Taehyung sa usmial a otvoril ho.

Vnútri bolo –

„Oh môj bože –" usmial sa a vtiahol si Jimina do tesného objatia. „Naozaj si to spravil."

„Už to tak vyzerá," zasmial sa starší.

„Vtedy, keď som to povedal, žartoval," Taehyung natešene poskočil. „Muselo to byť drahé, Jimin, nie len pár stoviek wonov..."

„Nie je to nič, čo by si si nezaslúžil," povedal s úplnou úprimnosťou. „Mama povedala, že jej to budem splácať štyri roky, takže sa neboj!"

„Dal si mi Gucci," pokrútil hlavou Taehyung. „Mám pocit, že by som to nemal prijať, ale naozaj, naozaj chcem."

„A mal by si. Strávil som večnosť, kým som to našiel. Vieš, že v Kórei to bolo už vypredané, takže som to musel objednať z Ameriky?" Pretočil očami Jimin.

„Doprava bol skurvene – er, prepáč, mami. Ale bolo to pre teba, Taehyungie, takže je to v poriadku!"

„Idiot," povedal milo Taehyung. „Nenávidím ťa. Ja som ti dal na narodeniny oblečenie na tancovanie za osemdesiat tisíc wonov. Teraz sa cítil naozaj zle."

„Mohol by si mi dať aj spinku a bol by som šťastný," povedal Jimin a potom pokrčil nosom. „Vlastne, nie. Ak by si to spravil, už by som sa s tebou nebavil."

„Dobre. Žiadne spinky, to si musím zapamätať," naklonil hlavu Taehyung a uškrnul sa. „A čo hovoríš na písacie potreby?" 

19.október; 2017

Hneď ako sa postavil na nohy, podlomili sa mu nohy.

Nikto si ho nevšímal, pomaly kráčal po školskej chodbe, hlava sklonená a ramená sklesnuté , akoby sa pred niečím bránil. Všade okolo bol komunikačný šum – všetci ostatný boli v poriadku alebo sa aspoň tak správali, no Taehyung bol príliš unavený, aby to aspoň predstieral. Prečo by mal? Ani si ho nikto nevšimol.

Je to zbytočné, pomyslel si, chodiť sem každý deň. Nebolo tu preňho nič. Nerozprával sa s nikým, pokiaľ ton nebolo nevyhnutné a zdalo sa, že hodiny sa tiahli skutočne hodiny, dokonca aj tie, čo mal rád ako matematika a chémia. Hlas učiteľov mu vždy pripomínal len mumlanie.

Niekedy si dokonca myslel, že sa zbláznil, no ak nie, tak by mal do toho vynaložiť viac úsilia. Alebo sa možno naozaj zbláznil, ak všetko videl len sivo a matne. Zbláznil sa, áno. Ďalšia vec v zozname, čo musí na sebe prijať.

Bolo to ako matematická perióda. Sadnúť si na svoje miesto pri katedre a sledovať ako pani Kwon rozpráva.

„Dobré ráno, trieda – máte sa všetci dobre?" žiarivo sa usmiala a špičkou ukazováka si zdvihla okuliare na koreň nosa. Všetci študenti niečo zamrmlali odpovede s nedostatkom entuziazmu. Taehyung však zostal ticho.

Dnes sa pozrieme na štatistiky..." to bolo všetko, čo Taehyung počul, než sa všetko ponorilo do bieleho šumu. Prázdne hľadel na tabuľu, kde pani Kwon niečo čmárala kúskom kriedy.

Premýšľal, ako to, že matematika bolo niečo, čo ho vždy bavilo. Teraz mu prišla únavná. Jeho koncentrácia bola všade a nikde zároveň.

„-- Taehyung? Taehyung?"

„Áno?" snažil sa povedať Taehyung, no hrdlo mal také stiahnuté, že to skôr znelo ako vŕzganie. Trieda sa zachichotala. Zahryzol si do spodnej pery a pokúsil sa prehltnúť hrudku rastúcu mu v krku.

„Vieš odpoveď?" spýtala sa pani Kwon. Jej znepokojený pohľad Taehyunga vyviedol z miery.

„Um – ja..." pozrel sa na tabuľu, kde boli napísané čísla žltou kriedou. Prižmúril oči, no tabuľa bola dosť ďaleko. Čísla sa mu rozmazávali a bez ohľadu na to, ako uprene sa na ne díval, nedávali žiaden zmysel. Tento nedostatok pochopenia spôsobil, že Taehyung začal panikáriť a iba nemo otvoril ústa,

Bolo to hrôzostrašné, oči sa mu začali naplňovať slzami a ruky sa mu začali chvieť.

„Ja – nie som – nie som si istý," povedal Taehyung ponížene, tie slová skôr zneli viac ako zlomený šepot. „Ja ne – je to –"

Cítil na sebe páry očí a triedou sa ozval tichý šepot. Strčil sa a snažil sa rozžmurkať slzy. Spôsobilo to však len to, že mu stiekli po lícach. Rýchlo si chvejúcimi sa rukami utrel tvár a modlil sa, aby si toho nikto nevšimol, hoci vedel, že si to určite všimol každý.

„Taehyung, nechceš si na chvíľu odskočiť? Možno si dať trochu vody – "

„Áno, ďakujem vám," poslúchol a postavil sa zo stoličky tak náhle, že spadla. Šepot zosilnel, niekto sa dokonca aj zasmial a predtým, než odišiel z triedy, stoličku postavil. V zúfalstve dokonca zakopol o vlastné nohy.

Byť na chodbe nebola preňho úľava. Počas celej cesty do kúpeľne hľadel do zeme. Len čo vošiel dovnútra, zatvoril sa v kabínke a rozochvenými rukami sa zamkol.

Posadil sa na zatvorenú toaletnú misu a tvár si schoval do rúk. Bolo to takmer nostalgické.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Neskoré dobré ránko, kvietky najdrahšie🥺🥰❤

Vyzerá to tak, že sa nám tu niečo nepekné deje nie len s Jeonggukom, ale aj s Taem 🥺

Chcela by som sa vám spýtať, či by ste v najbližšej dobe chceli prvú polovicu kvízu aj z tohto príbehu🥰❤ Premýšľala som totiž o jeho zložení a neviem sa rozhodnúť, či by mal byť dlhší alebi kratší 🙄 Akože či by ste boli za to, aby mali obe polovice po 10 otázok alebo po 15 🥰❤  Ako by ste to chceli?

Užívajte si dníka a slniečka!🥰❤

Luv u!!😍❤