Keď sa Jeongguk v tú noc vrátil domov, rozhodol sa nasýtiť svoj hladný žalúdok a vydať sa do chladničky. Bola zásobovaná tonou jedla, no pohľadom bol priťahovaný k bielej krabici so zákuskami, ktoré priniesla jeho mama domov z Japonska. Jeden si vzal a uškrnul sa nad sladko vyzerajúcou čokoládovou polevou posypanou lieskovými orieškami.

Tá chuť, bože, bola nebeská. Veky nejedol žiadne nezdravé jedlo a toto bolo čisté blaho. Vychutnával si ho na jazyku.

Jeongguk sa na uprostred dávania si ďalšieho zákuska do úst zastavil a zrazu ho zasiahol pocit viny. Nemal by to jesť, nie po tom, čo tak tvrdo trénoval. Nie, keď má pred sebou ešte veľa zápasov. Nie, nemôže to jesť a nebude. Zvyšok odložil späť do krabice a schoval ju do úzadia chladničky, aby ho nepokúšala.

Po hernej sezóne, hovoril si. Potom môžeš jesť, čo budeš chcieť.

Miesto toho skončil u pohára vody, s ktorým si zobral aj niekoľko doplňujúcich vitamínov zo zásuvky pod pultom.

Potlačil hlad a miesto toho vyšiel na poschodie, žalúdok mu skrúcalo a končatiny ho boleli a prosili o odpočinok. Bol príliš unavený na to, aby čakal, kým Taehyung zaspí, a tak okamžite išiel priamo do svojej izby.

Taehyung našťastie už spal. Jediné, čo videl, boli jeho strapaté vlasy; zvyšok bola iba prikrývka a vankúš. Pri tom pohľade sa smutne usmial. Túžil sa k nemu priblížiť a hoci sila jeho vôle bola zvyčajne silná, s Taehyungom v jeho blízkosti takmer úplne zmizla.

Kľakol si a jemne sa ho dotkol, ubezpečiac sa, že Taehyung skutočne spí. A spal; hrď mu stúpala a klesala, ústa mal trochu pootvorené. Jeongguk vedľa neho spal dosť často na to, aby to vedel.

Zakaždým, keď sa na Taehyunga doma alebo v škole letmo pozrel, tvár mal vždy plnú starostí, obočie skrútené v zamračení a ústa smutné. Keď spal, vyzeral tak pokojne a mlado. Vždy cítil potrebu chrániť ho. Naklonil sa trochu bližšie, takže teraz sa opieral lakťami o matrac.

„Taehyung? Spíš?"

Žiadna odpoveď. Samozrejme, Jeongguk, ty idiot. Trochu sa zasmial. „Vyhrali sme."

„Mm," zamrmlal Taehyung do vankúša, očividne nebol pri vedomí alebo dostatočne prebudený na to, aby bol schopný vnímať okolie. „To je dobre. Som na teba hrdý."

Jeonggukovi poskočilo srdce. Áno, Taehyung nemá potuchy, čo hovorí, ale bolo toho oveľa viac, ako si Jeongguk myslel, že z neho dostane. Usmial sa a prstami mu prečesal jemné vlasy, bolo to niečo, čo neurobil už týždne.

„Som naozaj šťastný a želám si, aby si tam bol aj ty," priznal a začal ho hladiť po vlasoch. „Všetko by bolo lepšie."

„Nabudúce," zamrmlal ticho Taehyung. Trochu zastonal a naklonil sa k jeho dotyku ako mačka. „Mm."

Jeongguk ho sledoval a viac ako čokoľvek iné si želal, aby medzi nimi nebolo všetko tak kráľovsky pokazené.

„Milujem ťa," povedal mladší tak ticho, že to bolo sotva počuť.

„Aj ja teba." Taehyung si hlavu viac pritúlil do vankúša. „Teraz choď spať."

Jeongguk si tvrdo zahryzol do spodnej pery – už nechcel plakať. Len – to bolelo tak veľmi, pretože toto naozaj nič neznamenalo, pretože Taehyung iba spal a mrmlal čokoľvek mu v podvedomí napadlo. Ak by bol hore, určite by sa správal inak.

Neišiel k Taehyungovi do postele, samozrejme, že nie. Ten by ho ráno za to nenávidel.

„Milujem ťa," povedal znovu Jeongguk a odtiahol ruku od jeho vlasov. Vrátil sa na gauč a zaspal s predstavou modrých motýľov.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojky, púpafky🥰❤

Táto kapitolka je trošku kratšia, ale to snáď nevadí🥺❤ Znamená to, že ak budem mať náladu a čas, tak bude ešte jedna❤🥰

Chcem vám poďakovať za všetky vaše komentíky a hlasy🥺❤ Naozaj sa mi potom prekladá lepšie, keď viem, že vás to naozaj baví🥰❤

Čo sa týka toho hlasovania☺ Tak vyhrali piráti! Ale naozaj len o pár hlasov, bolo to tesné🥰 Povolenie mám vypýtané na oba príbehy, takže sa nemusíte báť, bude aj royalka, ale až po pirátoch, pretože oba príbehy naraz si dovoliť prekladať nemôžem 🥺❤

Pekný dník a veľa slniečka! Pretože kvetinky potrebujú aj slniečko na to, aby boli pekné🥺❤❤

Luv y!!❤❤❤