Neskôr v tú noc v posteli, delila ich od seba veľká medzera, sa Jeongguk hral s rokom prikrývky a viac sa ňou prikryl.

Premýšľanie o Taehyungovi a Daeshimovi mu veľmi nepomáhalo – vedel, že po tom, čo prežil tou myšlienkou celý deň, si ju stále viac a viac pripomínal, až kým si musel zabehať v parku, aby na ňu trochu zabudol.

Miesto toho teraz premýšľal o Butterfly Cafe.

Bol si takmer istý, že cestoval späť v čase, aj keď len o pár minút. Otázkou ale bolo, prečo.

Keď cestoval späť prvýkrát, predpokladal, že to bolo kvôli Taehyungovi. Že vesmír nejako nesúhlasil s jeho smrťou a on bol poslaný, aby tomu zabránil. Incident v kaviarni však nebol nijako monumentálny – návrat o niekoľko minút späť, kedy otváral dvere, nebol naozaj potrebný.

Premýšľal, čo to mohlo spôsobiť. Ten motýľ – v tom čase si to neuvedomil, no jedného videl na cintoríne tesne predtým, ako sa zobudil šesť mesiacov predtým. Možno mal niečo spoločné s cestovaním v čase – bolo to nepravdepodobné, pretože motýle v skutočnosti nič také robiť nemôžu, áno, no Jeongguk nemohol ignorovať jeho prítomnosť pri oboch incidentoch.

Starý muž toho vedel veľa, Jeongguk si bol tým istý. Možno, že tiež mohol cestovať v čase. Premýšľal, že možno má podivnú schopnosť manipulovať s časom (úplne proti svojej vôli).

Ale ak je to pravda, tak prečo? A ako to muž vedel, keď sa naňho pozrel? Vyžarovala z neho nejaká aura ako 'hej, len tak mimochodom, viem sa vracať v čase a –'.

„Oh môj bože." Taehyung sa vedľa neho ostro nadýchol. Jeongguk sa otočil a pozrel sa na obrazovku Taehyungovho telefónu, ktorú si starší okamžite pritisol k hrudi.

Jeongguk konal inštinktívne a telefón mu zobral a choval si ho medzi nohy, takže k nemu starší nemal prístup.

„Jeongguk, nie –"

„Čo to má, kurva, byť," zašepkal Jeongguk. Ak sa nemýlil, bola to selfie pred zrkadlom, Daeshim tam ukazoval svoje svaly, stehná a podobne. A penis mal nepochybne tvrdý, červený a vzrušený.

„Čo si, kurva, myslíš, že robíš?" odvrkol mladší. „Posielate si navzájom nudesky? Zbláznil si sa?"

„Nikdy som... nikdy by som mu nič také neposlal, Jeongguk, sľubujem," bľabotal Taehyung a mladší vedel, že hovoril pravdu, no nijako ho to neobmäkčilo. „Neposielame si také veci, ani o tom spolu nehovoríme..."

„Je pre teba dosť ťažké uvedomiť si, že nič z toho, čo ten Daeshim melie nie je pravda?" zavrčal Jeongguk a položil telefón na nočný stolík. „Očividne chce od teba viac ako kamarátstvo – je to skurvený pedofil. Musíš sa s ním prestať kontaktovať –"

„Tak to nie je!" skríkol Taehyung okamžite. „Nerozumieš tomu – je naozaj súcitný. Nič také by mi neposlal, pokiaľ by si nemyslel, že to chcem. M-možno som mu dal nejaký zlý náznak alebo niečo podobné, ale uvidíš, že keď ho požiadam, aby prestal, tak–"

„Ako môžeš toho chlapa brániť?" Jeongguk sa zamračil. „Si slepý? Hlúpy? Alebo si ťa omotal okolo prsta tak veľmi, že si ani nemôžeš priznať, že s tebou manipuluje?"

Obaja teraz stuhli.

„To nie je pravda!" začervenal sa Taehyung. „Je milý, stará sa o mňa – je to môj kamarát. Poviem mu, aby prestal a on prestane, viem, že áno."

„Dobre, iste, tak mu to teda povedz," uškrnul sa Jeongguk. Bolo bolestivé sledovať, ako sa od neho takto Taehyung vzďaľoval a zbližoval sa s človekom, ktorý je jednoznačne nebezpečný a hľadá viac, ako je Taehyung schopný dať.

„Robíš to len preto, že nevieš zniesť, že mám aj niekoho iného ako teba!" odvrkol Taehyung. „Že sa ti nepodlizujem pri nohách ako malá šteňa, ktoré visí na každom tvojom slove! Nepáči sa ti, že sa rozprávam aj s niekým iným, že nie som na tebe úplne závislý, ty majetnický idiot!"

Jeongguka zavalila vina. Vedel, že na Daeshima žiarli, no – keď to Taehyung povedal takto... znelo to strašne. Napriek tomu bol ale odhodlaný prinútiť Taehyunga vidieť pravdu.

„Snažím sa ťa chrániť!" povedal Jeongguk, čo bola pravda. „Nie som – je to pre tvoje dobro."

„Pre moje dobro?" Taehyung sa drzo usmial. „Odkedy vieš, čo je pre mňa dobré?"

Priblížil sa k nemu.

„Keď si ma strčil do skrinky, bolo to pre moje dobro?" skríkol, hlas sa mu zlomil a oči sa mu začali plniť slzami. „Keď si mi zobral tašku a vysypal si mi na zem všetky knihy? Snažil si sa ma chrániť, keď si dovolil, aby ma tvoji kamaráti kopali do brucha tak tvrdo, že som musel mať stehy? Bolo to pre moje dobro, keď si – keď si –"

Taehyung sa rozkašľal a otočil sa, sadol si na kraj postele.

Plecia sa mu chveli a Jeongguk zatvoril oči; vzďaľovali sa. Bolo to ako situácia v Butterfly Cafe, ktorá tomu bola tak blízka a vzdialená zároveň, že riešenie mal na dosah končekov prstov, no nebol schopný sa po ňu načiahnuť.

Vyzeralo to, že už sa to nikdy nevráti späť, on a Taehyung sa už nikdy nedostanú tam, kde boli kedysi.

Možno, že vo svojej misií zlyháš, ozval sa hlas v Jeonggukovej hlave a on sa zachvel, snažiac sa tú predstavu spracovať.

V tú noc spal na gauči.