Keď sa Taehyung prebudil, Jeongguk bol už hore a hral sa mu s prstami.

„Ahoj," zamrmlal starší, celý žiaril radosťou. Jeongguk sa ospalo pousmial.

„Ahoj," odpovedal. „Vyspal si sa dobre?"

Taehyung prikývol, potom si zívol, než sa dostal nad Jeongguka a pritúlil sa mu k hrudi. Mohol to spraviť, pretože mal len platonické úmysly. Jeongguk mu ruky omotal okolo chrbta.

„Chlapci, raňajky!" skríkla Yeseul zdola a Jeongguk si povzdychol.

„Nechce sa mi vstávať," sťažoval sa a Taehyung z celého srdca súhlasil, no aj napriek tomu sa postavil.

Vyčistili si zuby a išli dolu, kde už na nich čakali dve misky s vajíčkami. Obaja Jeonggukovi rodičia boli doma, čo bolo zvláštne, keďže zvyčajne pracovali v čase, kedy obaja vstávali do školy.

„Ako to, že ste stále tu?" spýtal sa Jeongguk s plnými ústami vajíčka. Jeho rodičia sa na seba pozreli a potom sa usmiali.

„Letné prázdniny sú o týždeň, nie?" spýtala sa a Taehyung zmätene prikývol.

„Čo by ste povedali na dovolenku?" spýtal sa Jiyong a Taehyung pustil vidličku.

„Dva týždne na Bora Bora," usmiala sa Yeseul.

Radosť ho naplnila až po okraj, no –

„Nemám dosť peňazí," povedal Taehyung skleslo. „Rád by som išiel, ale vysoká je naozaj drahá a ešte nemám na to dosť –"

„Čo?" Jiyong vyzeral zmätene. „Ty nič platiť nebudeš, samozrejme. Prečo by si aj?"

„Myslel som si – určite je to drahé a nemusíte za mňa platiť, naozaj, je to od vás milé, ale nechcem vás zaťažovať –"

„Nebuď smiešny, synak, nie je to bremeno," prerušil ho Jiyong. „Je to rodinná dovolenka a –"

„Si rodina," dokončila Yeseul.

Taehyung vytreštil oči a začali sa mu plniť slzami. Rodina Jeon – povedali mu, že aj on je rodina. Rodina, slovo, ktoré bolo pre Taehyunga tak cudzie – teoreticky mal vždy rodinu, svojho otca, no celý život si nedokázal slovo rodina spojiť s láskou, bezpečím a pohodlím, ktoré sa s týmto slovom zvyčajne spája. Bol prekvapený, ako dobre to prijal a snažil sa potlačiť slzy.

„Oh, Taehyung," okamžite Yeseul okolo neho ovinula ruky a Taehyung sa uvoľnil. Trochu sa rozplakal, pretože po tom všetkom, si to konečne zaslúžil. Rodinu.

Keď sa odtiahla, Taehyung sa pomedzi slzy uškrnul.

„Nikdy som nebol na dovolenke," povedal natešene.

Bola pravda, že ani raz. V skutočnosti jediné miesto, kde bol, bolo Daegu, keď jeho otec pracoval na farme a žili v Seoule. Dovolenka bola vždy jeho snom, no príliš ďaleko na to, aby sa stala realitou – napriek tomu si nikdy nedovolil pomyslieť na to, že by opustil Kóreu a nie to ešte niekde na také krásne miesto ako Bora Bora.

Keď sa pozrel na Jeongguka,vyzeral smutne, čo bolo mätúce. Keď mladší zistil, že sa naňho Taehyung pozerá, pousmial sa.

„Nie je plná zábavy a hier," povedal sprisahanecky. „Mama a otec sa celú dovolenku stresujú a polovicu času na seba kričia."

„Keď sme boli vo Francúzsku, Jeongguk stratil svoje Iron Manové spodné prádlo a celú dovolenku potom kvôli tomu plakal," diabolsky povedala Yeseul. „A to bolo šesť dní."

„Mami!" zasyčal Jeongguk. „Mal som šesť!"

„Trinásť," opravil ho Jiyong a uškrnul sa, nad čím sa Jeongguk začervenal.

„Oboch vás neznášam," zamrmlal. Taehyung sa zasmial – teraz bol tohto súčasťou, súčasťou provokácie, smiechu a starostlivosti.

„Ja stále nosím Batmanovskú spodnú bielizeň," priznal Taehyung, pretože mu bolo Jeongguka ľúto. Zdalo sa, že mladšieho to trochu viac obmäkčilo a udrel Jiyonga do pleca.

„Vidíš," povedal Jeongguk.

Jiyong pred odchodom Taehyungovi prehrabol vlasy a Yeseul sa pustila do rozprávania ďalšieho príbehu s Jeonggukovho detstva. Mladší sa červenal a mračil, no pod stolom držal Taehyunga za ruku.

A ten sa nad tým všetkým hlúpo usmieval.