20.jún; 2017

„Musíme sa o niečom porozprávať," povedala z ničoho nič Jeonggukova mama. Už bolo takmer deväť večer a Taehyung bol v sprche.

„Dobre," nervózne súhlasil Jeongguk. Nešlo o známky, však? Pretože tento semester dostal C len raz a to z matematiky, čo bolo úplne pochopiteľné.

„Taehyung tu je každú noc," začala jeho mama. „A ja som sa na to nepýtala, pretože som cítila, že to nie je vhodné. Ale v nemocnici som počula naozaj zaujímavé veci."

„Oh," povedal Jeongguk, pretože naozaj, čo mal robiť? Bolo to dosť veľké tajomstvo na to, aby ho zdelil svojej mame, ale s Taehyungom sa o tom dni nerozprávali, pretože nikto si nechce nič také strašné pripomínať.

„Ako si myslíš, že som sa cítila, keď som počula o 'tínedžrovi, ktorý nosil svojho zakrvaveného kamaráta na chrbte'? Keď som si o tom hľadala viac, zistila som, že to bol Taehyung, ktorému bolo ublížené na zdravý jeho opatrovníkom."

„Prepáč mi to," zamrmlal Jeongguk.

„Prepáč nevyrieš nič," povedala vážne. „Teraz si sadni a všetko mi povedz. Neopováž sa niečo vynechať."

Tak Jeongguk spravil to, čo chcela. Vysvetlil jej svoj a Taehyungov drsný príbeh, svoju snahu pomôcť mu, Taehyungovho otca a detailne jej popísal celý ten deň.

„Doriti," povedala, nikdy predtým pred Jeonggukom nenadávala. „Čím všetkým si to ten úbohý chlapec prešiel. A ešte čo si mu robil ty a tvoji kamaráti - no. Som rada, že sa to snažíš napraviť. Ospravedlnil si sa mu?"

„Áno," povedal Jeongguk. Ospravedlňoval by sa každý deň, ak by ho Taehyung nechal.

„To je na začiatok dobré," prikývla jeho mama. „Nerob nič, čím by si mu ublížil."

„To by som nespravil!" Jeongguk sa prudko postavil zo stoličky. Jeho mama ho musí chápať; vedel, že urobil zlé rozhodnutia, sklamal ju a stále to robil, no toto nebolo jedno z nich. Chcel Taehyunga držať v bezpečí, musel. „Chcem, aby bol šťastný, mami."

Jeonggukov hlas pri poslednej vete znel skôr ako žalostné zakňučanie a videl, ako výraz jeho matky zmäkol a potom - nie, o čom to, dopekla, premýšľala - takto sa tvári, keď -

„Chceš, aby bol šťastný?" zdvihla jeho mama obočie. „Je tu niečo, čo mi chceš povedať?"

Bol úplne čitateľný, jeho mama to videla.

„Čo také?" spýtal sa, zámerne sa vyhýbajúc jej pohľadu.

„Napríklad fakt, že chceš, aby bol šťastný, pretože tvoje pocity k nemu sú hlbšie ako," odmlčala sa, „kamarátske."

„Mami," zasyčal a pozrel sa na dvere. „Je na chodbe!"

„Je to celkom sladké," usmiala sa. „Pokiaľ si k nemu milý."

Jeho mama sa už nijako nevyjadrila na celú 'môj syn je gay' vec, ktorá pre Jeongguka už naozaj nebola problém (aspoň nie v súkromí. Ako súkromie má na mysli seba, Taehyunga a svoju rodinu), no aj tak. Nebola ani prekvapená, akoby to celý čas vedela.

Mamky vedia všetko, viac ako všetko.

„Nepoviem to otcovi, ak nechceš, ale nebude mu to vadiť," ubezpečila ho mama. Jeongguk to vedel. Jeho otec bol doma ešte menej ako jeho mama; obaja boli takmer neustále na služobných cestách. Napriek tomu ho ale jeho otec miloval, bol si tým istý a vec, ktorú sa naučil bola, aby bol za to vďačný.

„Ale čo je dôležitejšie," pokračovala jeho mama. Jeongguk ju miloval, naozaj. „Je jeho situácia s otcom. Nemôže sa vrátiť domov a naozaj rada mu dovolím tu zostať."

„Vďaka, mami," povedal.

„Ale je to naozaj vážne. Musíme o tom všetkom kontaktovať sociálnu službu," povedala.

Jeongguk prikývol. „Nechaj ma najprv porozprávať sa s Taehyungom a spýtať sa ho na to. Chcem sa ubezpečiť, že mu to všetko nebude vadiť."

„To je v poriadku," povedala jeho mama. „Oh - Taehyung!"

Jeongguk sa rýchlo otočil. No ako videl, Taehyung nič z toho nepočul.

„Ahoj," usmial sa Jeongguk a odmietal sa pozrieť na svoju mamu, ktorá vydala prekvapený zvuk. Vedel, že znie hlúpo zamilovane. A tiež bezmocne zamilovane.

„Ahoj - minul som posledný sprchový šampón, prepáč -"

„To je v poriadku," zaváhal Jeongguk a pozrel sa na svoju mamu. „Poďme do obývačky."

Taehyung vyzeral zmätene, no aj tak nasledoval Jeongguka a sadol si vedľa neho na gauč.

„Povedal som to mojej mame," povedal rýchlo, „chce o tvojom otcovi povedať sociálke."

Taehyungovi sa rozšírili oči a celé telo sa mu naplo.

„Oh," povedal roztrasene Taehyung. „To je - to je v poriadku, naozaj. Ďakujem, že ste mi dovolili tu zostať tak dlho. Pôjdem a zbalím si veci -"

„Čo? Nie, zostaneš tu, samozrejme," povedal zmätene Jeongguk. „Tvoj otec ti spôsobil problémy - veľa problémov. Chcem sa ubezpečiť, že ti to nevadí."

„Prečo by malo?" spýtal sa Taehyung a Jeongguk sa uškrnul.

„Pretože si až príliš milý," povedal, čo bola úplná pravda. Stále si myslel, že Taehyung mu odpustil príliš rýchlo, za čo bol Jeongguk naozaj rád, ale aj tak. „Ale som rád. Nemôžem sa dočkať, kedy toho skurvysyna zatknú."

„Slovník, Jeongguk!" skríkla jeho mama z druhej miestnosti a to malo na svedomí to, že sa Taehyung trochu pousmial, čo bolo dosť rozptyľujúce.

Po chvíli strávenej sledovaním televízie, zatiaľ čo si Taehyung čítal, sa obaja rozhodli ísť spať. Jeongguk ako obvykle roztiahol gauč a vymenili si 'dobrú noc'. Problémom bolo, že Jeongguk nemohol zaspať kvôli Taehyungovmu neustálemu mrveniu.

„Muffiny," povedal z ničoho nič.

„Čo?" zamrmlal Taehyung, čo bolo rozkošné. Jeongguk potlačil úsmev.

„Poďme nejaké spraviť," uškrnul sa a posadil sa. „Stále ti musím dokázať to, že tie moje s bielou čokoládou a malinami sú lepšie ako tie z kaviarne."

Myslel si, že počul smiech, bol taký tichý, že ho sotva počul, no stačil na to, aby Jeongguka zahrial v hrudi.

„Je okolo polnoci," namietol Taehyung, no aj napriek tomu vstal.

Potichu zišli dolu schodmi, dávajúc si pozor, aby neprebudili jeho mamu. Hneď ako boli v kuchyni, Jeongguk začal po kuchyni pobehovať, hľadajúc všetky ingrediencie a potreby na pečenie. Všimol si, ako sa Taehyung posadil a sledoval ho.

No tak - pečenie nie je uňho až také divné.

„Môžeš mi pomôcť, vieš," povedal Jeongguk a odvážil múku. „Nemôžeš tu len tak sedieť."

Taeyhung sa opatrne vedľa neho postavil a sledoval ten neporiadok na pulte.

„Ja som nikdy, um... nepiekol," povedal potichu Taehyung.

Jungkook pred neho položil z polovice otvorenú bielu čokoládu.

„Nasekaj to na malé kúsky," povedal.

Rozprávali potichu a všetko bolo perfektné. Spôsob, akým sa ich plecia o seba sem-tam zľahka obtreli, spôsob, akým sa Taehyung smial, keď Jeongguk začal čistiť misu od zvyšku cesta a potom si olizol prsty, spôsob, akým Taehyung vyzeral podľa Jeongguka ako anjel.

Mladší vytiahol muffiny z trúby.

„Voňajú naozaj dobre," povedal Taehyung a naklonil sa mu cez plece, pozrúc sa na podnos. Jeongguka zasiahla vlna vzrušenia, ktorá mu prešla celým telom.

„Len počkaj, keď ich ochutnáš," otočil hlavu Jeongguk a usmial sa. Ich tváre boli naozaj, naozaj veľmi blízko a Jeongguk tak trochu prestal dýchať. Taehyungové oči boli také žiarivé, spokojné a iba pár milimetrov od tých jeho. Ešte trošku bližšie a -

Jeongguk tú myšlienku zahnal a zobral jeden muffin. Rozdelil ho na polovicu a podal jednu Taehyungovi.

Pozorne sledoval Taehyungov výraz, keď si do úst vložil jedno sústo. Starší slastne zastonal a usmial sa naňho. A dopekla, toto bolo prvýkrát, kedy videl taký úsmev ako teraz a mal pocit, že zomiera.

Jeongguk by dokázal o Taehyungovom úsmeve písať poéziu. Dopekla, asi naozaj o jeho úsmeve napíše báseň.

„Sú úžasné," povedal Taehyung s plnými ústami a potom sa začervenal, keď mu z úst vypadlo niekoľko omrviniek. No Jeongguk si aj naďalej myslel, že je ten najkrajší človek, akého kedy videl. „Definitívne sú lepšie ako tie z kaviarne."

„Hovoril som ti," povedal. Jeho ego bolo ospravedlniteľné - práve bolo na dosť vysokej úrovni.

Taehyung si oblizol z pier omrvinky z muffiny a Jeongguk nebol nikdy v živote v takom pokušení. Tak veľmi ho chcel pobozkať. Chcel ho držať v náručí a zapliesť mu prsty do vlasov.

„Mám niečo na tvári?" spýtal sa Taehyung, vytrhnúc Jeongguka z omámenia.

„Čo? Eh, nie," povedal, uvedomiac si, že zízal naňho príliš dlho. Potom ale dodal: „Ah, vlastne áno."

Taehyung si utrel ústa. „Je to preč."

„Nie, počkaj..." Jeongguk mal srdce až v krku, keď natiahol ruku a takmer vystrašene sa dotkol jeho tváre. Taehyung vyzeral stuhnuto, oči mal rozšírené, keď sa Jeongguk dotkol rukou jeho tváre.

Cítil sa vzácne, akoby sa práve dotkol nejakej starožitnosti. Jemne Taehyungovi utrel spodnú peru, ktorá bola naozaj plná, ružové a mäkká, nemohol si pomôcť, no potom na ňu zatlačil palcom. Taehyung ticho zastonal a priklonil sa bližšie k Jeonggukovi. Mladší mal nutkaniu uzavrieť medzeru a nahradiť palec svojimi perami.

Nenávidím ťa, Jeon Jeongguk, a nezmení to nič, čo robíš... alebo čokoľvek budeš robiť.

Tá spomienka bola dosť silná na to, aby Jeongguka priviedla späť k zmyslom. Odtiahol ruku a ustúpil. Bol si istý, že ho Taehyung už nenenávidí, ale toto bolo zlé. Taehyung si zaslúži lepšie ako bol Jeongguk a bolo by odporne sebecké, ak by sa na ňom niečo pokúsil.

Jeho cieľom bolo, aby bol Taehyung šťastný a nebol si istý, či je toho niekto ako on schopný.

„Je to preč," povedal Jeongguk nešťastne, hoci tam vlastne ani nič nemal.

„Ďakujem," povedal Taehyung so žiarivo ružovými líčkami. Jeongguk ho nikdy nechcel tak veľmi ako teraz.

„Som rád, že ti tie muffiny chutia," povedal.