Zdalo sa, že do konca týždňa väčšina školy na celú vec s Taehyungom zabudla; bolo to, akoby sa to nikdy nestalo. Ľudia sa vrátili k normálu. Život musí pokračovať, tak to odôvodnil Jeongguk, aj keď to bolo trochu kruté.

Z nejakého dôvodu Jeongguk nedokázal dostať Taehyunga z hlavy. Tá myšlienka sa mu stále vracala a odchádzala z mysle, Taehyungová tvár sa mu mihala pred očami, akonáhle zavrel oči. Nebolo to normálne. Nemal by o tom tak premýšľať. Nebolo to zdravé.

Zistil, ako Kim Taehyung zomrel - ten príbeh sa rozšíril po celej škole. Bol nájdený miestnou políciou vo vani, už mŕtvy, predávkovaný liekmi na predpis, pretože nebol v škole dva týždne.

V dôsledku toho si Jeonggukovi kamaráti v priebehu týždňa všimli v ňom zmenu a on im na to povedal, že sa cíti chorý. Povedal, že v piatok po škole nepríde na Seolhyuninu párty a jeho kamaráti sa naňho pozerali, akoby boli naňho naštvaní.

„Je to Seolhyun," povedal Woshin, akoby to mohlo Jeonggukovi všetko objasniť.

„Ja viem," povedal, „a čo?"

„Si nafetovaný?" Wooshin naklonil hlavu a predstieral, že si ho prezerá. Jeongguk pretočil očami a odstrčil ho preč.

„Sklapni. Len nechápem, prečo sa na mňa všetci tak pozeráte - čo je na Seolhyun také špeciálne?"

„Je kurevsky sexy a je do teba až po uši. Každopádne, hovoria to všetci. Ak pôjdeš, pravdepodobne môžeš... vieš čo." Sejun naznačil intímne gesto a všetci sa nahlas rozosmiali.

„Čo ak nechcem, ty vieš čo," napodobnil ho Jeongguk. Seolhyun bola krásna, áno, ale to nebolo všetko, čo Jeongguka priťahovalo. Nevedel prečo - jej telo bolo úžasné, všetky jej krivky, tvarované stehna a opálená pokožka.

Vieš prečo. Jeongguk tú myšlienku ignoroval.

„Nechceš si zašukať? Si teplý alebo niečo podobné?"

Všetci sa znovu začali smiať, pobúchali Jeongguka po chrbte a ten sa rozosmial s nimi. Bol to vtip, vedel to. A naviac, nebol gay. Nebol. To, že nechcel mať sex s jednou z najatraktívnejších dievčat na škole neznamenalo, že je.. nie. Nebol.

„Prečo za ňou nejde niekto z vás?" uškrnul sa Jeongguk. „Aj keď som šokovaný už len z predstavy, že vy, škaredí kokoti, by ste to zvládli."

„Škaredých kokotov? Musíš byť slepý, Guk," povedal Sejun, podpichujúc ho. Postavil sa, prešiel okolo nejakého chalana a strčil ho pred Jeongguka. Chlapec vyzeral vystrašene a cez hrubý rám okuliarov na Jeongguka zažmurkal.

„Ako sa voláš, decko?" spýtal sa Sejun.

„S-sungmin," vyhŕkol chlapec a očerveneli mu uši.

„No, Guk," usmial sa skazeným úškrnom Sejun, „toto je to, čo nazývaš škaredým kokotom? Videl si to?"

Keď si všetci odfrkli, Sungmin vyzeral, že sa kedykoľvek rozplače, no Jeongguk pokrčil ramenami.

„Áno, vidím. Ale neberiem to späť. Stále si škaredý kokot."

Sejun posmešne udrel Jeongguka do ramena a všetci sa znovu rozosmiali až zabudli na Sungmina.