„Chceš niekam ísť?" spýtal sa Jeongguk, zatiaľ čo mu z úst trčala zubná kefka. „Pretože je sobota."

„Ak chceš aj ty," odpovedal Taehyung slušne, aj keď by najradšej nikam nešiel.

„Dobre, môžeme zostať teda v mojej izbe," povedal Jeongguk zľahka, akoby Taehyungovi čítal myšlienky. Ten sa naňho vďačne pozrel a usmial sa.

Taehyung mal veľa domácich úloh tak navrhol, aby na nich zapracovali. Jeongguk prekvapivo súhlasil a dokonca vytiahol svoju vlastnú učebnicu matematiky a poznámkový blok.

Taehyung ich mal hotové rýchlo ako vždy, no všimol si, že Jeongguk príliš visí zvrašteným obočím na učebnici matematiky, zatiaľ čo hrýzol koniec ceruzky.

„Chceš..." začal placho Taehyung, „pomôcť?"

„Bože, áno," zastonal Jeongguk a prisunul sa bližšie k Taehyungovi, aby sa mohol pozrieť na odpovede. „Moc mi nejde matematika. Vlastne vôbec."

Taehyung sa pozrel na jeho odpovede a áno, vedel si to vysvetliť. Na Jeonggukovú obranu nebolo práve najjednoduchšie pochopiť zadanie, no veľakrát to na hodinách robili. Jeongguk v skutočnosti hodinám moc pozornosti nevenoval, Taehyung to vedel.

„Takto, jednoducho exponenta rozložíš a vynásobíš ho koeficientom," ukazoval mu Taehyung ceruzkou. „Potom zmenšíš exponenta jednotkou a konštanta sa ti zmení na nulu. Chápeš?"

Pozrel sa na Jeongguka, ktorý sa naňho skúmavo pozeral.

„Jeongguk!" povedal rozhorčene. Jeonggukov pohľad ho znepokojoval.

„Čo? Oh, er - jasné," vyhŕkol, „môžeš mi to vysvetliť znovu?"

Tentokrát ho Jeongguk počúval a zdalo sa, že tomu rozumel, aj keď to urobil trochu spomalene a kládol mu otázky, keď sa zasekol, ale spravil to.

Taehyung sa presunul k svojej eseji s environmentálnych vied, z ktorej nasledujúci semester odíde kvôli geografií, pretože mal pocit, že to malo viac silných stránok. Dovtedy však nebol oslobodený od domácich úloh.

Nebol v poslednom ročníku a tak civel na nápis Seizmografické nástroje a ich pôvod. Všimol si, ako sa naňho Jeongguk pozerá.

„Sú to tie veci o kyvadlách a podobne?" spýtal sa skúmavo. Taehyung sa naňho prekvapene pozrel.

„Áno," povedal, „vieš, ako to funguje?"

„Kyvadlo zostáva nehybné kvôli zotrvačnosti počas otrasu zemetrasením. Relatívny pohyb medzi zemou a kyvadlom je zvýšený elektrickým aparátom a graficky sa to nazýva seizmogram," vysvetlil a začervenal sa, keď si všimol, že Taehyung sa naňho pozerá. „Ja, er, myslím, že je to tak. Nie som si istý."

Taehyung prikývol a poďakoval mu, naozaj si nebol vedomý faktu, že Jeongguk je sakra dobrý v environmentálnych vedách. Spolu s učebnicou a Jeonggukovým vysvetlením Taehyung spravil vo svojej eseji pár odsekov.

Keď otočil stránku svojho zápisníka, Jeongguk konečne nabral odvahu niečo povedať.

„Prepáč mi to," povedal a Taehyung sa naňho hneď pozrel.

„Čo?" spýtal sa a zatvoril učebnicu.

„Prepáč mi, ako som sa k tebe celý ten čas správal," povedal Jeongguk a Taehyung mohol povedať, že to nebol výsmech, ale úprimnosť. „Pravdepodobne som to robil, pretože som sa tak cítil ako niečo viac, čo som nebol a je mu to naozaj ľúto. Ale, j- ja prepáč mi to, čo som ti robil."

Jeongguk rázne pozeral na podlahu, uši mal celé červené a Taehyung pootvoril ústa. Bol šokovaný jeho ospravedlnením. Bol ohromený.

Nikdy v živote nečakal ospravedlnenie od Jeon Jeongguka, ktorý bol arogantný.

„Prijímam tvoje ospravedlnenie," prehovoril Taehyung, aj napriek tomu, že mu úplne zovrelo hrdlo. „Viem, že si... iný. Chcem ti odpustiť, ale je to... ťažké. Po tom všetkom."

Taehyung sa cítil zle, keď to hovoril, no nechcel mu klamať. Nemohol ešte Jeonggukovi odpustiť, nie tak skoro. Previnilo sa naňho pozrel, očakávajúc že Jeongguk bude vyzerať skleslo, no miesto toho vyzeral rozhodnuto.

„Budem sa snažiť," povedal pevne Jeongguk, „aby si mi odpustil. Chcem to."

„Dobre." Taehyung bol vďačný za to, že sedel, pretože si bol istý, že by teraz nebol schopný stáť na nohách bez toho, aby sa tackal. „Dobre."

Jeongguk sa ďalších pätnásť minút vedľa neho nervózne vrtel, čo Taehyung považoval za pochopiteľné vzhľadom na tú konverzáciu, no keď Jeongguk prehovoril, ukázalo sa, že bol nervózny z úplne iného dôvodu.

„Ako si zistil, že si gay?" povedal Jeongguk, akoby vôbec nebolo jeho cieľom vytlačiť Taehyungovi mozog z hlavy.

„Čo?" Taehyung sa usiloval neznieť prekvapene. Jeongguk nič nepovedal a čakal na jeho odpoveď.

Naozaj, naozaj to nechcel spraviť, pretože to bola tá najtrápnejšia vec, ktorú mohol kedy Jeon Jeonggukovi povedať. No Jeongguk sa mu práve neisto ospravedlnil a včera večer ho zobral z domu, takže možno by sa mu to mohol pokúsiť povedať.

„Mal som trinásť," Taehyung si nemyslel, že sa cítil niekedy trápnejšie ako teraz, „a ja som bol na toaletách v kine. Z vedľajšej kabíny sa ozývali... zvuky a ja som si myslel, že sa tam niekto bije."

Spomenul si na malé, špinavé toalety, vyblednuté modré dvere a hrdzavý zámok, ako sa skláňal k zemi, aby videl do vedľajšej kabínky.

„Pozrel som sa tam, aby som zistil, čo sa tam deje a boli tam dvaja chalani. Nemyslím si, že si ma všimli, ale trochu som ich pozoroval a vyvolalo to vo mne... trochu - vzrušilo ma to." Taehyung mal tvár ako v ohni, rovnako ako jeho dôstojnosť.

Započul, ako si Jeongguk povzdychol.

„Hádam, že," zašepkal Jeongguk.

„Hádam, že?" spýtal sa zmätene Taehyung. Potom zažmurkal. „Oh. Oh."

Dovolil si domyslieť si to iba vduchu, pretože Jeongguk vyzeral, akoby sa chystal ujsť.

Jeon Jeongguk bol gay. Bolo to reálne, reálne sa to dialo priamo v Taehyungovom živote. Cítil sa, akoby bol mimo rovnováhy.

„Ako si-"

„Pri skrinkách, ako prvák," povedal Jeongguk všetko jendým dychom a to do značnej miery všetko vysvetľovalo.

„Oh," povedal Taehyung. Pozrel sa na Jeongguka, ktorý bol celý červený a zarýval si nechty do dlane.

Obaja tam sedeli, Taehyung naraz s Jeonggukom súcitil, čo znelo šialene. Bolo to niečo, s čím Jeongguk očividne zápasil a Taehyung tušil, že si to chce zjednodušiť.

„Seizmograf z roku 1880," povedal Taehyung, „mohol by si mi povedať, ako funguje?"

„Jasné," povedal Jeongguk, ktorý znel pokojnejšie a pustil sa do vysvetľovania.