1.Jún; 2017

Jeho posteľ nebola taká veľká - a bolo tu viac vankúšov, ako zvykol mávať on - a plachta bola takmer úplne hodvábna, jeho bola potrhaná.

Taehyung sa posadil a doriti, toto nebola jeho izba. Táto bola niekoho iného a Taehyungovi začalonepravideľne byť srdce.

Kde to je?

Potom si všimol Jeonggukovú postavu schúplenú na gauči. Mohlo to byť ešte horšie?

Taehyung sa dotkol svojho zápästia, no nič na ňom nemal. Kde bola? Kde bola jeho gumička? Musela tam byť, nemohla len tak zmiznúť, bolo to zlá, bolo to... tak moc zlé?

„Shh, Taehyung, je to v poriadk." Okolo pliec pocítil ruky a dve tmavohnedé oči sa pozreli do tých jeho, bol príliš blízko.

Nejako to fungovalo a pulz sa mu vrátil do normálu. Taehyung si minulú noc pamätal a bol z toho trochu v rozpakoch. Posledný človek, o ktorom chcel, aby vedel o jeho otcovi, bol Jeon Jeongguk, no Jeongguk nezareagoval tak, ako to Taehyung očakával.

On... pomohol mu.

Naraz si bol vedomý Jeonggukovej blízkosti, teplého dychu na jeho líci, jeho rúk omotaných okolo Taehyungových ramien a ktoré ho po... mal na sebe Jeonggukovo tričko?

Malo by ho to znervózniť, znechutiť, no všetky tie pocity boli pre Taehyunga zvláštne bezpečné.

Bezpečnie v náručí nepriateľa, premýšľal, okrem toho už o Jeonggukovi nepremýšľal ako o nepriateľovi.

Teplo Jeonggukovej ruky ho opustilo a Taehyung dostal od neho pohár vody. Odpil si z neho a uvedomil si, že mu to utlmilo sucho v krku.

„Vďaka," povedal úprimne, „za včerajšok."

Nervózne sa na Jeongguka pozrel a všimo si, že sa zľahka usmial, hoci mu v očich videl, že je stále znepokojený. Obaja sa na seba pozerali, hoci Taehyungovi začala rýchlo horieť tvár a potili sa mu ruky.

Jeongguk mal na lícach rumenec, ale muselo to byť preto, lebo v miestnosti bolo dosť horúco.

„Poďme sa naraňajkovať," povedal Jeongguk a takmer znel, akoby sa pri tom uškŕňal.

Taehyung prikývol a obaja zišli dolu schodmi, ktoré Taehyungovi prišli ako vystrihnuté z filmu Upper East Side. Vošli do veľkej kuchyne.

„Dobré ráno, chlapci," povedala Jeongguková mama. Otočila sa od sporáka, aby sa na Jeongguka usmiala a Taehyung okamžite medzi nimi zbadal podobnosť - hoci tvár Jeonggukovej mamy bola trochu menšia, ostré rysy tváre a línie boli podobné ako u jej syna.

„Máš rád palacinky...?"

„Taehyung," povedal, bol z toho všetkého nervózny.

„Ah," prikývla a pretočila na panvici palacinku. „Môžeš mi hovoriť Yeseul. Takže, Taehyung, máš rád palacinky?"

„Áno, ďakujem," odpovedal zdvorilo, spomenul si ako u Jimina doma jedli pred pár rokmi výhradne iba palacinky.

Jeongguk sa rozprával so svojou mamou, ktorá varila.Všetko spolu s vôňou palaciniek a rannými slnečnými lúčami prenikajúcimi cez okná, bolo príjemné. Pre Taehyunga bolo zriedkavé byť pokojný.

Yeseul im podala tanier plný palaciniek poliatych sirupom, ktorý vyzeral lákavo a vynikajúco. Napriek tomu všat Taehyung nemal moc chuť do jedla a zjedol iba jednu palacinku.

„Nie si hladný?" spýtala sa Yeseul a Taehyung v jej hlase počul znepokojenie. Videla ho minulú noc, keď vyzeral totálne strašne.

„Ani nie," zahryzol si do pery Taehyung a pozrel sa na Jeongguka, ktorý tie palacinky do seba prakticky hádzal. Trochu sa nad tým proti svojej vôli usmial. „Ale sú veľmi dobré. Ďakujem."

Chvíľu sa naňho pozerala a potom sa posadila.

„Gukkie, môžeme sa porozprávať?" povedala napokon a Jeongguk vzhliadol, ústa mal celé od sirupu. Oblizol si ich a Taehyung odvrátil zrak.

„Uh, dobre." Jeongguk vstal a nasledoval svoju mamu preč z miestnosti, na čo sa cez rameno pozrel na Taehyunga.

Teahyung počul mrmlanie, ktoré znelo, akoby Yeseul kládla otázky a Jeongguk na ne neochotne odpovedal. Skúmavo vydličkou pichal do palacinky.

Vrátili sa a Yeseul sa naňho pozrela.

„Taehyung, ak budeš niekedy chcieť," povedala vrúcne, „môžeš tu zostať tak dlho, ako chceš. Náše dvere sú pre teba vždy otvorené."

Štuchla do Jeongguka.

„Áno, áno, totálne," dodal Jeongguk.

Taehyung nevedel, či tú ponuku niekedy využije, pretože sa cítil, akoby ich otravoval, no aj napriek tomu prikývol. Obaja sa usmiali úsmevom, vďaka ktorému mu pripomínali zajačikov a Taehyung sa na Jeongguka pozeral o čosi dlhšie, ako by mal.