31.máj

Environmentálne vedy bola jediná hodina, na ktorej neboli žiadni z Jeonggukových kamarátov - v skutočnosti sa mu posmievali za to, že tam chodil iba kvôli tomu, že to chceli rodičia. Bola to pravda; jeho matka trvala na tom, aby Jeongguk na tú hodinu chodil, pretože si myslela, že mu to umožní dostať sa na vysokú školu.

Čo bolo prijateľným predpokladom, pretože do strednej školy bol Jeongguk tvrdo pracujúci študent, robil si domáce úlohy včas a dostával dobré známky.

Pravdepodobne neočakávala, že sa to otočí. Ak by tomu tak bolo, Jeongguk by na environmentálne vedy nechodil.

Jeho matka mu viac už svoje sklamanie najavo nedávala. Dávala mu ho každý deň po škole v prvom ročníku, až kým sa niekedy o polnoci v poloopitom stave nedostal do problémov a jeho mama bola zavolaná do riaditeľne, pretože urobil to, čo urobil.

Nemalo by ho rozčuľovať, že už ju viac nemôže sklamať, no rozčuľovalo. Pretože to znamenalo, že jeho mama od neho nič lepšie neočakáva.

To, čo Jeongguk nehovoril svojim kamarátom bolo, že environmentálne vedy boli jednou z jeho obľúbených hodín. Jeho známky boli extrémne strašné, buďme úprimní, neexistoval by Jeongguk, ktorý y odovzdal svoju esej na čas, no tá hodina sa mu aj tak zdala zaujímavá.

Takže Jeongguk zvyčajne na hodine environmentálnych vied počúval (aspoň viac ako na matematike), no dnes bol príliš rozptýlený. Z dôvodu, ktorý súvisel s Taehyungom.

Nedokázal prestať premýšľať o Taehyungovom priznaní, ako sa naňho pozeral s načervenalými očami a vyzeral, akoby sa chystal vracať. Tri slová, z ktorých sa Jeonggukovi zatočila hlava.

Taehyung je gay, páčia sa mu chlapci. Bolo to to, čo bol Jeongguk príliš hanblivý sám sebe priznať. To, čo sa Jeongguk pokúšal potlačiť, zabudnúť na to, odkedy mal štrnásť a chodieval do šatne, zatiaľ čo starší študenti sa pripravovali na futbalový tréning.

Myslel si, že je v poriadku, ak si to prizná aspoň v hlave. Neexistoval spôsob, ako mohol aj naďalej popierať svoje... presvedčenie, nie keď je to pravda, že ku Kim Taehyungovi cíti niečo silnejšie, ako kedykoľvek predtým. Nie, keď sa mu skrúcal žalúdok, len čo ho uvidel, čo bolo klišé, ale bol to najpresnejší opis, ako sa Jeongguk cítil. Nie, keď si bol istý, že spraví čokoľvek, aby videl čo i len najjemnejší náznak úsmevu. Čokoľvek.

Niet pochýb, že Taehyung bol jedným z najkrajších ľudí, ktorých Jeongguk videl (a videl ich hodne). Bol smutný, no krásny.

Ak by bol Taehyung niekto iný (najlepšie dievča), Jeongguk by ho už zvádzal, používajúc každý jeden zvádzací trik, iba aby sa mu dostal do nohavíc. Celý čas by bol k nemu úplne láskavý a trvalo by týždeň, kým by ho ošukal a potom zabudol na to, že vôbec existoval.

To nechcel. No neznamenalo to, že nechcel Taehyunga aj takým spôsobom, pretože bezpochyby ho chcel aj tak - no Jeongguk by radšej išiel do pekla, ak by mal znovu Taehyungovi ublížiť.

Jeongguk vedel, že Taehyung je zraniteľný, a že jeho poslaním bolo od začiatku Taehyunga zastaviť v tom, čo urobí v budúcnosti. Nečakal, že Taehyungovi prepadne, no i tak musel pokračovať.

Rozhodol sa, že sa bude viac zaujímať, aby bol Taehyungovým kamarátom, ktorý tu preňho bude, než aby sa pokúšal o vzťah úplne rozdielnej podstaty, ktorý by skončil tým, že by Taehyunga ešte viac zničil.

Taehyung v Jeonggukovej súčasnosti nebol a to ho štvalo, najmä preto, že mali spolu taký zlý vzťah. Taehyung sa priznal, že je gay a Jeongguk, ktorý bol úplný idiot, ho takmer stratil a utiekol skôr,než aby urobil niečo hlúpe ako to, že ho pobozká.

Tiež sa mu nepáčila predstava, že by Taehyung zostal doma. Jeongguk sa obával, že Taehyung doma nebude v bezpečí. Celý deň sa nedokázal sústrediť. Čo ak sa Taehyung zraní? Čo ak si spraví niečo nebezpečné?

Akonáhle zazvonil zvonec, ktorý signalizoval začiatok poslednej hodiny, Jeongguk sa rozhodol, že zmizne. Bola to iba telesná a tréner ho mal rád. Popadol svoju školskú tašku a vykročil tam, kde si bol istý, že bude Taehyungov dom.

Bol veľmi malý a záhrada pred domom bola zarastená. A jedno z okien bolo prasknuté. Jeongguk si svoju tašku vysunul vyššie na rameno a vybral si cestu cez žihľavu, cez ktorú sa dostal k vchodovým dverám. Zaklopal a čakal.

Po niekoľkých minútach sa dvere otvorili a Jeongguk sa takmer povracal s prenikavého zápachu alkoholu.

„Čo, kurva, chceš?" zaznel drsný hlas, ktorý Jeongguk rozhodne nepotešil.

Jeongguk vytreštil oči a sotva sa vyhol tomu, aby zdvihol aj obočie. Muž pred ním bol stelesnením nezamestnaného, lenivého opilca, oblečeného v špinavej bielej bielizni, mal trojdňovú bradu a v pravej ruke držal fľašu z jantárového skla. Poškrabal sa na tmavých chlpoch na hrudi a uškrnul sa.

„Povedal som, čo, kurva, chceš?"

„Oh! Ja, um," Jeongguk si odkašľal, opatrne, aby nebol očividný odpor z toho muža, „hľadal som Taehyunga."

Muž sa zamračil tak veľmi, že Jeongguk bol vážne znepokojený.

„Kurva, kto vie, kde je. Len dúfam, že sa ten fagan už nevráti," zavrčal muž. Jeongguk, zúfalo dúfal, ze to nebol Taehyungov otec.

„Dobre. Aj tak vám ďakujem, ehm," Jeongguk sa odmlčal, „pán, ah, Kim."

Taehyungov otec si odfrkol a s tresknutím zavrel dvere. Jeongguk sa cítil ešte horšie ako predtým. Toto bol Taehyungov domov, jeho otec.

Jeongguk sa bezmyšlienkovito prechádzal po okolí, vracal sa späť domov, keď naraz uvidel vychádzať zo školy študentov. Jeho rodičia neboli doma a Jeongguk sa neobťažoval nič si urobiť, takže išiel do postele bez toho, aby sa najedol.