„Čo tu do pekla robíš?”
Vrieskala na celý dom.
Čím mi v hlave spôsobovala bodanie tisíckami ihličiek.
„Prečo si v mojej izbe?”
„Bolo mi smutno.”
Hodila po mne vankúš.
Usmial som sa.
Možno sa mi to len zdalo, ale aj jej pery smerovali do úsmevu.
Stále som nevidel jej tvár.
No vedel som, že je to moja princezná.
Tá, ktorá ma zachránila.
Zdvihol som sa zo zeme.
Smeroval k dverám.
„Maj sa, Elis.”
Zaštebotal som a zabuchol za sebou.

Ako môže byť tak úžastná?
Tak výnimočná.
„Haló?! Collins!”
Ziapaním, zničí všetky moje predstavy o nej.
„Áno, pani profesorka?!”
Patrične jej to dám vyžrať.
Prostredník smeruje na ňu.
„Tak to máte za päť!”
Zhúkla.
Pretočím očami.
A znovu sa zahľadím na hmlu za oknom..