„Prečo si už nedáš dole tú masku?”
Vybuchnem zvedavosťou.
Vzápätí to začnem ľutovať.
„Prečo sa o mňa zaujímaš?”
Odvrkne.
„Pozri sa hore.”
Využijem jedinú sekundu.
Skúsim jej stiahnuť masku.
„Sakra! Ty debil!”
Zhúkne.
Pokus bol neúspešný.
Vraví mi čosi.
„Som Ray.”
Žmurknem na ňu.
Zdiaľky sa snažím upokojiť ju.
Aspoň smutnými očami.
„Pre mňa si obyčajný debil.”
Vraví.
Radšej zostanem ticho.
Zastala pred vysokým domom.
Všemožne hľadala ten správny kľúč.
„Ani ma nepozvež dnu, Elis?”
Mrknem na ňu.
S ľahkosťou mi ukáže prostredník.
A zmizne za dverami.
Jej drzosť ju robí nekonečne nádhernou.
No zároveň nedostupnou.
Spustí sa dážď.
V tme izby ktosi stojí.
Dievča v maske.
Smeje sa?..