Stiahnem ju k sebe.
Najprv namieta.
„Daj mi už konečne pokoj! Nechápeš, že mi nesiahaš ani po členky?”
Nahnem sa k nej bližšie.
Zadrží dych a upokojí sa.
Mlčky sme hľadeli na hviezdy.
„Niečo si želaj.”
Zazubím sa.
„Aby som ťa nikdy nestretla.”
Prevráti očami.
Znovu ju držím za ruku.
Prisunie sa bližšie a zavrie oči.
„Ak sa o niečo pokúsiš, zabijem ťa.”
Povie rázne.
Tiež ťa ľúbim.

„Kde si bol v noci?”
Hodí na mňa smutný pohľad.
Sestrička moja malá, zvedavá.
„Pamätáš si to zahádné dievča v maske?”
„Áno. Je krásna.”
Zažmurká.
Usmievajúc ju obdarujem bozkom na líce.