Ošetrili ju na mieste.
Maska jej ochránila tvár.
Niesol som ju na rukách.
Bola tak krehká.
Chcel som ju zaniesť domov.
No ona nechcela.
Pustil som ju.
„Nikdy ma nenecháš na pokoji, však? Záchranca môj.”
Šepkala. Takto ju nepoznám.
Zložila si z tváre masku.
Bola krajšia, než som si ju predstavoval.
Usmievala sa, tak ako ja.
„Žiadna maska nezakryje lásku, ty debil.”
Postrapatila mi vlasy.
Stále bola rovnaká.
Moja Elis. Maska našich nocí.
Pobozkal som ju.
Vrazila mi facku.
„Debil.”
Znovu ma zahriakla.
Preplietla naše prsty.
„Nikdy mi neprestaň liesť na nervy Collins.”
„Prisahám Elis.”
Zdvihol som dva prsty do neba.
Začalo snežiť. Vločky nám vyčarovali úsmev.
Pomaly padali na cestu...
Na cestu po ktorej kráčali dvaja blázni s horúcimi srdciami.
Tentoraz bez masiek...

Záverečná časť príbehu Maska nocí, je tu.
Ďakujem všetkým za úžastné komentáre, za povzbudivé slová, za vás čas.
Potešilo ma to a zahrialo pri srdci.
Dúfam, že sa vám príbeh páčil, že zaujal.
V to som najviac dúfala a stále dúfam.. 😊💜