Izabella mala strach celú cestu. No neľutovala, že šla dobrovoľne a nebojovala. Oni by boli schopní zabiť kočiša a aj Sophie, nebude riskovať život ich dvoch. Aj keď sa bála o ten svoj život.

Cesta netrvala až tak dlho ako čakala. Zastali niekde v lese pri chatrči. Odviedli ju dovnútra, priviazali ju o stoličku a vyšli von. Izabella nekričala, nevzpierala sa. Nechcela, aby jej ublížili, aby ju udreli alebo prinajhoršom zmlátili.

Čakala tam pridlho a premýšľala, čo všetko sa jej môže stať, až kým do chatrče nevošla dáma, ktorá mala na sebe plášť s kapucňou prehodenou na hlave. Nevidela jej do tváre. Začalo jej splašene biť srdce.

Dáma pred ňou si odhalila tvár a Izabella ostala prekvapená.

,,Vy?" Opýtala sa Izabella neveriacky.

Elizabeth sa na ňu usmiala. Bola nadšená z toho, čo dokázala. Len sa zasmiala nad naivitou Izabelly.

,,Si taká naivná Izabella. Naletela si Albertovi tak ako ja." Vysmiala sa jej Elizabeth.

Izabella ničomu nechápala.
,,Čo odo mňa chcete? Prečo ste ma tu dali zatvoriť a teraz sa mi vysmievate?"

,,Myslela som, že si bystrá, ale asi som sa mýlila. Albert ti určite nepovedal pravdu. To je pre neho typické. Je až priveľmi hrdý, aby priznal niečo také. Chceš vedieť pravdu Izabella?"

Izabella ju chcela vedieť, ale keď pred pravdou stála takto blízko, tak už sa začala obávať.

,,Nebudem vám veriť. Viem už o vás dosť, aby som vedela, že mi budete klamať." Vzpierala sa Izabella.

,,Mýliš sa. Teraz ti poviem celú pravdu. Budeš prekvapená. Ja a Albert sme boli zasnúbení. Nebola to žiadna dohoda Izabella, ale čistá láska a náklonnosť nás oboch."

Elizabeth sa nemohla prestať zabávať nad výrazom tváre Izabelly. No nesmiala sa.

Izabellu zabolelo celé vnútro. Nemôže to byť pravda. Takto jej nemohli všetci klamať!

,,Klameš mi! Prečo takto nenávidíš Alberta? Prečo si takto vymýšľaš?" Skričala Izabella.

Elizabeth sa nahnevala, že jej neverí. Priblížila sa k nej.

,,Počúvaj ma!" Skričala Elizabeth a  Izabella odvrátila tvár.

,,Prečo ho nenávidím? Nie je to pravda. Ja ho mám rada a mal byť môj, ale ty si mi ho ukradla!"

,,Nikoho som ti neukradla! Keď ste boli zasnúbení, tak sa niečo muselo stať, že už nie ste. Povedz mi to!" Teraz skričala Izabella a pozrela sa na Elizabeth.

Za toto zaplatíš ty Izabella. Za všetko, čo mi urobili. Pomyslela si Elizabeth. Na tvári sa jej vytvoril nahnevaný výraz.

,,Jeho otec na mňa nastražil pascu a ja som naletela jednému mužovi. Videli ma s ním v mileneckom objatí na jednom plese. Videl ma Albert a urobil pred všetkými scénu. Ponížil ma! Zrušil naše zasnúbenie. Rozchýrili to všade. Dostalo sa to ku každému a všetci ma odcudzovali a odcudzujú. Nikto si ma už nechce vziať a to všetko pre Alberta a jeho otca! A ty mi za to zaplatíš!"

Izabella nemala kedy premýšľať nad tým, čo počula.

,,Môžeš si za to sama! Nie Albert alebo jeho otec! Nemala si ho podviesť." Obhajovala ich Izabella.

Elizabeth sa k nej naklonila a dala jej facku.

,,Nebudeš ma osočovať! Nič o mne nevieš. Sama si si podpísala rozsudok nad svojim životom, keď si si vzala Alberta."

Izabella už nezadržala slzy. Tá žena je šialená. Nedovolí, aby jej ublížila. Nie teraz. Elizabeth zavolala mužov, ktorí stáli vonku. Obklopili ju a Izabella očakávala, čo bude nasledovať. Mala veľký strach.

~~~

Albert si pokojne sedel so Sebastiánom a Ernestom pri partičke whistu. Krátili si čas a očakávali, kedy sa vráti Izabella so Sophie. Zabávali sa až kým k nim do salóna nevbehla uplakaná Sophie. Všetci sa zľakli.

Prvý k nej pribehol jej manžel Ernest a chytil ju do náručia. Začal ju utešovať. Keď Sophie vydýchla Izabellino meno, tak k nej pribehol aj Albert a chcel vedieť, čo je s Izabellou.

,,Šli sme do mesta, keď nás obklopili muži a chceli, aby Izabella vystúpila z koča. Bola veľmi odvážna, tí muži nás chceli zabiť. Ja som ju chcela zadržať, ale vytrhla sa mi. Niekto sa s ňou chcel pozhovárať. Tí muži ju vzali so sebou." Začala plakať hlasnejšie. Nevedela zastaviť slzy.

Alberta obklopil neuveriteľný strach. Vnútro mu zovrela zvláštna sila. Cítil sa stiesnene a bolestivo. Nevedel sa pohnúť. Nevnímal čo hovoril Ernest alebo Sebastián. Začal si vyčítať, že ju pustil zo svojho náručia. A teraz môže o ňu prísť. Kde ju nájde? Kto je za tým? Len jedna osoba. Hneď si vedel spomenúť na jej slová. ,,Nenávidím ťa, Albert. Postarám sa o to, aby si oľutoval to, čo si mi urobil ty a tvoj otec. Zničili ste ma!"

,,Albert musíme hneď konať kým nebude neskoro a kým sa nezníži šanca ju nájsť." Povie Ernest.

Albert musel byť teraz silný. Bolelo ho srdce, ktoré mu sťažovalo každý jeden pohyb. Jeho myšlienky boli ohlušované tlkotom jeho vlastného srdca, ktoré bilo len pre Izabellu.

Sophie sledovala Albertovu tvár v ktorej sa menila každú chvíľu iná emócia. Trápili ju výčitky, lebo ona vzala Izabellu preč. Mohli sa tu všetci zabávať, ale teraz sa všetci trápia. No Sophie trápilo aj niečo iné. Má povedať Albertovi o Izabelle alebo nemá? Sľúbila Izabelle, že mu to nepovie, ale teraz bola iná situácia a mal by to vedieť. Keď sa Izabelle niečo stane, tak to neprežije. No teraz musela byť silná a to kvôli Izabelle, ale taktiež kvôli Albertovi. Potreboval oporu. Postavila sa a pristúpila k Albertovi, Sebastiánovi a Ernestovi, ktorí sa zhovárali o tom ako zachránia Izabellu. Albert im povedal o Elizabeth, tak sa zamerali na to.

Sophie zadržiavala slzy, ale pristúpila blízko k Albertovi, ktorí si ju všimol.

,,Albert, odpusť mi to. Nemala som Izabellu nikam vziať."

Prerušil ju Ernest. ,,Drahá, teraz na to nie je vhodná chvíľa." Povedal pokojným hlasom a pohladil svoju manželku po líci.

Albert chytil Sophie za ruku a povedal jej. ,,Sophie netráp sa. Nehnevám sa na teba, nemôžeš byť za to vinná. Nemohla si to predpokladať. Jediný, kto je vinný som ja. Mal som na to myslieť, keď sa mi vyhrážala Elizabeth a tušiť, že môže niečo urobiť Izabelle. Nemal som ju pustiť zo svojho náručia. Nemal som jej klamať." Albert už nemohol nič viac povedať, lebo sa mu zlomil hlas.

Sophie sa trocha upokojila. No bola pred ňou ešte ťažšia úloha, ktorú si zaumienila a ktorá ju veľmi trápila.

,,Albert, musím ti niečo povedať o Izabelle." Začalo jej biť splašene srdce a začala sa triasť.

Ernest to pocítil a chytil Sophie svojimi rukami do svojho náručia.

Albert sa začal báť ešte viac, keď videl aké emócie sa ukazujú na jej tvári. Cítil z nej strach. Obával sa, čo bude nasledovať.

,,Sophie, už mi to povedz!" Albert prestával skoro dýchať. Vo vnútri mu navrela hrča a nemohol viac rozprávať. Len sa pozeral na Sophie.

,,Izabella nechcela, aby som ti to prezradila, ale teraz je iná situácia." Sophie sa už rozprávalo ľahko, lebo cítila oporu svojho manžela.

,,Chcela ti to povedať, lenže nemala na to príležitosť a nebola si predtým istá."

Albert bol čoraz viac nervóznejší. ,,Už mi to povedz Sophie!"

,,Izabella čaká dieťa." Sophie spadol kameň zo srdca. Vydýchla si. Už je to vonku.

Albertovi sa podlomili kolená. Zachytil ho Sebastián a odviedol na stoličku. Albert si dal tvár do dlaní a začal plakať. Neplakal od otcovej smrti. Veľmi sa bál. Môže prísť o dvoch ľudí naraz, ktorých nesmierne ľúbi. O svoju rodinu. Nemal šancu sa ani tešiť, že bude otcom. Ešte viac sa na seba nahneval.

,,Albert upokoj sa. Nájdeme Izabellu a zachránime ju a vaše dieťa." Snažil sa ho upokojiť Sebastián.

,,Ak sa niečo stane Izabelle alebo nášmu dieťaťu, tak to neprežijem. Ako som sa k nej správal? Ja som hlupák! Ani mi to nepovedala! Nemal som nikdy dovoliť, aby Elizabeth vstúpila do nášho života! Toto si nikdy neodpustím."

Takúto bolesť dávno necítil. Náhle sa postavil, utrel si slzy a rozbehol sa hľadať Izabellu. Spolu s ním odišli aj Sebastián a Ernest. Ernest sa bál o Sophie, chcel ostať pri nej, ale tá ho poslala s nimi. Nemusí sa o ňu báť, len nech privedú Izabellu.

Vzali so sebou pár vojakov a aj kočiša, ktorý im ukázal miesto a aj smer, ktorým tí muži odišli.

Trocha kratšia kapitola, na akú ste odo mňa zvyknutý. No verím, že sa vám aj tak bude páčiť a nebudete na mňa nadávať. Mne bolo smutno pri jej písaní.
Rozhodla som sa to rozdeliť, lebo do jednej kapitoly by toho bolo veľa. Pozdravujem všetkých čitateľov.