Izabella schádzala dole schodmi. Najprv zazrel lem jej šiat. Červené lodičky vykúkali spod jej červeno-bielej róby. Perly zdobili okraj vrchnej sukne, opaska aj vesty. Konečne ju uvidel celú. Šaty jej dokonale sadli na jej postavu. Tmavé vlasy mala upravené do komplikovaného účesu, ešte ju takú krásnu nevidel. Biele perly jej ozvláštňovali červený živôtik, ktorý pri krku lemovala jemná čipka. Mal čakať v salóne, mohol si aspoň sadnúť, lebo jeho kolená ho o chvíľu zradia. Bola taká nádherná. Prvýkrát zacítil, že mal obrovské šťastie, keď mu túto ženu vnútili do manželstva. Tento moment bol pre neho magický. Izabella ho vytrhla z tranzu a oslovila ho menom.

Na jej tvári videl stúpajúcu červeň. Páčilo sa mu to.

,,Si prekrásna." Mohol povedať niečo menej otrepané. Ale keď videl ako sa jej oči rozšírili a zaplnili malými plamienkami, tak si vydýchol. No videl, že je nervózna. Zabudol, že to nie je len prvý ples, na ktorý ide s manželom, ale je to jej prvý ples vôbec.

Albert jej ponúkol rameno a pomohol nastúpiť do koča. Bola to krátka cesta. Celou cestou ju Albert sledoval. Páčilo sa jej to, ale zároveň ju to znervózňovalo. Keď prišli, tak už bol ples v plnej paráde a plný hostí. Pri prvej príležitosti vyzval Albert Izabellu do tanca. Podskočilo jej srdce. Vždy si predstavovala ako sa raz ukloní v Londýne, ale nikdy jej nenapadlo, že keď tu príde prvýkrát, tak bude tancovať už so svojim manželom. Z myšlienok ju prebudil Albertov dotyk na chrbáte. Aj cez šaty pociťovala teplo jeho dlane. Cítila ako sa jemne zapýrila v tvári. Spomenula si na včerajšiu noc a chrbtom jej prebehol mráz. Albert jej venoval svoj nádherný pohľad. Usmiala sa na neho a nechala sa unášať tónmi valčíka. Albert bol výborný tanečník. V jeho náruči sa cítila bezpečne. Už neľutovala nič, už ho prijala za svojho manžela.

Izabella sa na mňa celý tanec usmievala. Nechápal som za čo som si to zaslúžil, aby mi vstúpila do môjho života. Oproti Elizabeth, bola Izabella anjel. A ja som bol taký hlupák. Už som mohol byť šťastný dávno. Tanec skončil prirýchlo. Navzájom sme sa uklonili a vzal som ju z tanečného parketa. Na kraji stál Sebastián, tak  sme podišli k nemu.

,,Vyzeráš krásne, Izabella." Odvetil Sebastián. Izabella mu poďakovala za kompliment.

,,Už ste si stihli zatancovať?" Opýtal sa Sebastián a potmehúdsky pozrel na Alberta.

,,Hneď ako sme prišli, tak sme tancovali. Sme tu len pár minút." Odvetil Albert.

Už k nim kráčala Sophie s Ernestom. Uvítali sa, pozdravili sa a pustili sa do rozhovoru. Bola to príjemná spoločnosť. Izabella tancovala aj so Sebastiánom. Bola prekvapená, že Albert nenamietal. Myslela si, že ani Sebastiánovi nedovolí, aby s ňou tancoval. No počas celého tanca ju sledoval. Uvedomila si, že na ňu pozerá odkedy opustili ich dom. Albert ju čakal s pohárom v ruke. Bola to limonáda. Hneď jej preplietol svoju ruku cez jej ruku. Izabelle sa to nepáčilo. Ako keby sa nemohla pohnúť. Nevedela prečo, ale Albert sa zdal nervózny. Ticho sa ťahalo dlho. Pre niektorých to bolo pár sekúnd, ale pre Izabellu to bola celá večnosť. Niekto by mal začať hovoriť, lebo Izabella vybuchne.

,,Albert, ukradnem ti tvoju manželku, ak dovolíš. Chcem ju s niekým zoznámiť." Povedala Sophie. Nemala strach v hlase. Vedela, že jej Albert dôveruje. No Izabella bola napätá v očakávaní toho, čo povie Albert.

Albert znervóznel, ale pustil Izabelle ruku. Usmiala sa na Alberta, ale bol to taký nútený úsmev. No s úsmevom sa uvoľnilo aj narastajúce napätie.

,,Koho mi chceš predstaviť?" Opýtala sa Izabella, keď kráčali davom.

,,Nikoho. Len som videla, že sa necítiš príjemne." Zasmiala sa Sophie a Izabella sa musela rozosmiať tiež.

Albert nervózne stál. Pristúpil k nemu Sebastián, ktorý práve dotancoval s mladou dámou.

,,Stalo sa niečo? Tváriš sa nahnevane." Odvetil Sebastián.

,,Nahnevala ma Sophie. Vzala Izabellu niekomu predstaviť a ja ich nevidím, ani neviem komu ju chcela predstaviť. Nevidím čo práve robia." Povedal Albert nahnevane.

,,Upokoj sa Albert. Myslím si, že všetko prebieha v najlepšom poriadku. Ale nezabúdaj, že svojím správaním si odoženieš Izabellu od seba. Videl som ako sa jej dotklo, keď si ju hneď schytil, keď so mnou dotancovala. Nerozumiem ti. Veď keď ste prišli, tak si žiaril. Už dávno som ťa nevidel takého šťastného a teraz tu stojíš ako kat." Sebastián sa nechápavo zahľadel na Alberta.

,,Neviem Sebastián. Cítim sa zle. Vrátili sa mi staré spomienky. Neviem, čo mám robiť?" Albert si pretrel tvár rukou.

,,Uvoľni sa. Mysli len na Izabellu. Skús si s ňou zatancovať. Budeš pokojný ty a aj ona. Venuj jej svoju pozornosť."

Albert už uvidel Izabellu. Stála hneď pri Sophie a pri nej boli ďalšie dve ženy. Na jej tvári videl, že sa jej spoločnosť páči, usmievala sa. Vydýchol si a usmial sa. Izabella sa neobzerala a pritom okolo nej postávalo mnoho pohľadných mužov.

Sebastián sa zahľadel do tváre Alberta, ktorý sa usmieval. Keď sa pozrel kam smeruje jeho pohľad, musel sa usmiať a opýtať sa ho.

,,Povedal si jej to?"

,,Vieš, že jej to nikdy nepoviem." Unavene odvetil Albert. Nemal náladu sa neustále vracať k jeho minulosti.

,,Nemyslel som na to."

Sebastián nechápal ako stále môže Albert myslieť na Elizabeth, keď má pri sebe také príjemné žieňa ako Izabella.

,,Čo iné som jej mal povedať? Nič viac pred ňou netajím. No vlastne ešte to, čo som sa dozvedel z listov." Zamyslel sa Albert.

,,Povedal si jej, že ju miluješ?" Opýtal sa Sebastián a dúfal, že sa vyjadril dosť otvorene.

,,Odkiaľ si na to prišiel?" Albert bol prekvapený, lebo sám si ešte nevedel usporiadať city.

,,Vidím ako sa na ňu pozeráš. Svoj pohľad nezakryješ. Podľa mňa by si jej to mal povedať." Konštatoval Sebastián.

,,Nie som si ešte istý, čo cíti ona. Neviem rozoznať, čo vníma ako povinnosť. A čo naozaj chce urobiť. Dnes ráno sme sa preto aj pohádali. Včera som naplnil naše manželstvo a mal som dojem, že všetko ľutovala. No vieš, že ja nechcem, aby mi patrila telom, ale hlavne dušou." Odostril svoje pocity Sebastiánovi.

,,Skús ju pozorovať. Zahľaď sa jej do očí. Sám to uvidíš. Ja si myslím, že cíti to isté, čo aj ty. Do Londýna ste prišli ako vymenení a teším sa z vášho pokroku. Len sa oddeľ od minulosti, nenechaj sa stiahnuť do víru minulosti a otvor sa budúcnosti s Izabellou."

,,Sebastián, som veľmi rád, že ťa mám. Si ten najlepší priateľ akého môžem mať."

Albert si vzal Sebastiánove slová k srdcu. Viac nechcel riešiť jeho manželstvo, ale chcel sa pozrieť na život Sebastiána. Už tancoval s mnohými dámami.

,,Ako Sebastián? Už ti niektorá dáma stihla ukradnúť srdce?" Zasmial sa Albert a zahľadel sa na Sebastiána.

,,Ešte ani jedna ma neuchvátila svojimi slovami. Všetky sú pekné, ale krása nie je všetko." Sebastián povedal sklamane. Mal predstavu ako by sa mala správať jeho budúca manželka. Aké hodnoty by mala mať v srdci. Kládol tanečným partnerkám otázky, ale ani jedna mu ešte neodvetila uspokojujúcu odpoveď.

,,Máš pravdu Sebastián. Ty si zaslúžiš to najlepšie. Celé roky si sa musel skrývať..." Albert nedopovedal. Mrzelo ho to, lebo jeho otec mal vymyslieť niečo lepšie.

Po chvíli sa k nim pripojila Izabella. Prišla sama, lebo Sophie vyzval jej manžel do tanca. Zvyšok večera Albert tancoval s Izabellou, ale aj so Sophie. Zhováral sa so starými známymi, prijímal ešte kondolenciu ohľadom straty svojho otca a dával si navyše pozor, aby Izabella cítila voľnosť. Už ju stále nedržal. Nechcel ju vystrašiť a vidieť na jej tvári sklamanie. Bol veľmi spokojný s tým ako sa Izabella správa. Dokonca odmietla jedného mladého džentlmena, ktorý ju prišiel požiadať o tanec. Odpovedala mu, že nasledujúce 3 tance už sľúbila manželovi. Albertovi sa rozjasnila tvár. Síce už nechcel ísť tancovať, ale keď ho takto vyzvala Izabella, tak odmietnuť nemohol.

Vydýchol si až keď sedeli v koči. Izabella si oprela hlavu o jeho rameno a Albert ju objal silnejšie.

,,Ďakujem za dnešný večer. Cítila som sa veľmi príjemne." Úprimne povedala Izabella Albertovi. Skutočne sa tak cítila. Albert jej venoval všetku svoju pozornosť, tancovali. Bol veľmi pozorný, stále jej niečo priniesol na pitie. Keby nebola vydatá, tak jej prvý ples by určite takto nedopadol.

,,Aj ja ďakujem tebe, Izabella. Už dávno som nemal takú výbornú tanečníčku a spoločníčku." Usmial sa Albert a Izabelle vtisol krátky bozk na pery.

Keď boli vo svojej izbe, tak sa Izabella opýtala na Sebastiána.

,,Sebastián bol dnes nejaký zamyslený. Trápilo ho niečo?"

,,Myslím si, že ho nezaujala ani jedna mladá dáma. A bol z toho sklamaný." Odpovedal Albert a priblížil sa k Izabelle.

,,Veď tam bolo mnoho krásnych dám." Odvetila Izabella.

Albert chytil Izabellu za ruku a dal jej bozk na chrbát ruky.

,,Sebastián je dobrý muž. Zaslúži si, aby ho niekto miloval z celého srdca. On nehľadí na krásu ženy, ale na krásu srdca a duše." Albert sa zahľadel do Izabelliných očí. Chcel z nich vyčítať, čo si myslí, lebo nič nepovedala.

,,Prajem si, aby Sebastián bol šťastný tak ako ja."

Po Albertových slovách sa Izabella usmiala.

,,Si šťastný?" Opýtala sa Izabella neveriacky. Chcela vedieť, čo Albert cíti.

,,Ten najšťastnejší." Albert sa priblížil k perám Izabelly a tým ukončil akýkoľvek ďalší pokus o komunikáciu.

Izabella bola tiež šťastná. Veľmi ju hriali pri srdci slová Alberta. Ale stále myslela na ich začiatky a mysľou jej hnala myšlienku o tom ako ju nenávidel. Odtiahla sa od Alberta, aby vytrhla myšlienku z koreňa. Albert na ňu nechápavo pozrel.

,,Ešte stále ku mne pociťuješ nenávisť?" Opýtala sa so strachom v hlase. Zahľadela sa Albertovi do očí. Videla a aj cítila, že sa mu táto otázka nepáčila.

Albert dlho nepremýšľal. Pritiahol si Izabellu bližšie na hruď, objal ju rukou. Druhou rukou jej premiestnil vlasy na druhú rameno. Priblížil sa k jej uchu. Cítil ako Izabelle bije srdce rýchlejšie. Pošepkal jej.

,,Už dávno nie." Vzdychol si Albert. ,,Už pociťujem len lásku."

Izabelle sa zastavil dych, možno aj srdce. Keď sa Albert na ňu pozrel s jeho prenikavými očami a láskou v nich, tak neváhala a hneď ho začala bozkávať. Sama neverila, že niekedy bude toho schopná. Rozochvelo sa jej celé vnútro a telo jej zaplavil zvláštny pocit. Celá sa mu opäť oddala.