Izabella sa chcela odtiahnuť, ale v očiach Alberta videla túžbu. Myslela si, že bude schopná sa odtrhnúť od jeho bozkov, ale nedokázala to. Bola omámená z bozkov a dotykov. Ovládli ju pocity, ktoré doteraz nikdy ešte nezažila.

Nevedela skoro nič o fyzickej blízkosti muža a ženy a preto ju ovládol strach, ale následne strach porazili túžba a blízkosť toho muža. Pomaly jej stiahol z pliec župan a náhle košieľku. Stála pred ním nahá a cítila sa zahanbene. Ako keby jej Albert videl dovnútra a spočítal všetky jej kosti. Do tváre jej vystúpila červeň. Albert len slastne vzdychol, zdvihol ju do náručia a položil na posteľ. Nešlo len o spojenie dvoch tiel, ale o harmóniu tiel a duší, ktoré vydávali idylickú melódiu.

Ráno sa prebudila v Albertovom náruči. Bol to ten najkrajší pocit. Hlavu mala položenú na jeho hrudi a cítila ako mu bije srdce. Cítila jeho dych na svojej tvári. Jej telo si hneď spomenulo na jeho jemné dotyky a bozky, ktorými v noci nešetril. Páčilo sa jej jeho pomalé tempo. Obaja objavovali niečo nové, nepoznané. Najprv sa bála, ale neskôr sa uvoľnila a opätovala mu dotyky, nežné pohladenia a vášnivé bozky. Všetko išlo tak prirodzene a jej sa to páčilo. Potom k nej doľahli iné pocity. Už nevedie cesta späť. Už je navždy jeho.

Vnímala ako sa k nej Albert po chvíli naklonil a pobozkal ju na temeno hlavy. Silnejšie si ju pritisol na svoju svalnatú hruď a vtiahol do vrúcneho objatia. Keď zdvihla hlavu, tak mu videla na tvári nádherný a prenikavý úsmev, ktorý jej prešiel až cez kožu, na ktorú vystúpili zimomriavky. Včera ju tento muž priviedol do iného sveta, objavila čaro svojho tela a splynutia muža a ženy. Úsmev mu opätovala.

Albert sa prebudil a na tele cítil teplo ženského tela. Na tvári ho šteklili jemné vlasy. Myslel si, že to bol len sen, ale keď otvoril oči, tak zistil, že to bola skutočnosť. Izabella už bola len a len jeho. Teraz nedovolí nikomu, aby sa jej dotkol alebo sa na ňu čo i len pozrel, či usmial.

,,Dobré ránko, Izabella." Povedal s úsmevom.

,,Dobré ráno." Odpovedala Izabella.

,,Dnešné ráno je pre mňa najkrajšie." Zahľadel sa Izabelle do očí. No ona sklopila zrak a na tvári sa jej objavil rumenec. Albert spomenul radšej niečo iné.

,,Izabella," zakašľal si. Myslel si, že sa na neho pozrie, ale ona nič. Radšej pokračoval.

,,Bol by som rád, keby si si prešla pozvánky a rozhodla sa, ktoré bály alebo plesy navštívime." Albert chcel, aby im vytvorila plán na nasledujúce týždne.

Izabella na to myslela, lebo jej to spomínala Sophie. No zarazila sa, lebo Albert jej začal tykať. Ani jej rodičia si netykali. Nebude sa vedieť rozhodnúť, na ktoré ísť a na ktoré nie. Chcela by sa vyhnúť najradšej rodičom, no nevedela, či sa jej to podarí. S výberom by jej mohla pomôcť Sophie. Určite už mala vybrané kam pôjdu s manželom.

Albert sa náhle posadil a zdvihol bradu Izabelly, aby sa na neho konečne pozrela, lebo pridlho bola ticho. Myslel si, že už prešli obdobie, keď mu nepozerala do tváre.

,,Čo sa deje Izabella? Stalo sa niečo? Bolí ťa niečo?" Albert sa opýtal so záujmom, ale aj s obavami.

Izabella sa tiež posadila. Prikrývku si zdvihla až ku krku, aby nebola odhalená. Musela nejako skryť a zahovoriť svoje zmätené myšlienky. Chcela sa dotknúť jeho líca, ale nedokázala to.

,,Nič sa nestalo Albert. Len premýšľam nad tým, ako vyberiem tie správne bály alebo plesy. Viete, som v Londýne prvýkrát. Nemala som svoju sezónu. Mám strach, aby som nesklamala vašu dôveru."

Albert sa na ňu usmial a úprimne povedal. ,,Ja sa o to nebojím. Mne to je úprimne jedno, ktorý ples alebo bál vyberieš Izabella. Ja budem spokojný už len z toho, že budeš pri mne."

Albert sa k nej naklonil a pobozkal ju. Neobával sa kam pôjdu. Pozvánky na plesy a bály kam chodila Elizabeth najradšej ešte včera večer vyhodil. Nemal strach, že ju tam stretnú. No uvedomil si jednu vec, keď je s Izabellou, tak vôbec nepremýšľa nad Elizabeth. Izabelle odovzdal celé svoje srdce. Už pre neho nie je cesty späť, rozhodol sa. Nevedel, či ju už ľúbi, ale bola pre neho dôležitá a úprimne ju mal rád. Nevydržal by, keby sa na neho už nepozerala alebo sa s ním nezhovárala. Alebo v najhoršom prípade by sa pozerala na iného.

Izabella znova prežívala úžas. Prežívala rovnaké očarenie z dotyku jeho pier ako včera večer. Zatúžila ho tiež bozkávať a bozk mu opätovala. Keď skončil bola sklamaná a zároveň aj nahnevaná. Našla svoju slabinu. Bez jeho bozkov a bez jeho náručia si už nevie predstaviť svoj život.

Albert mal v očiach láskavosť, radosť. Videla mu v očiach mala plamienky, ktoré vyžarovali a odrážali sa v jeho úsmeve.

,,Izabella," znova ju oslovil. Už začínala byť závislá, keď počula svoje meno z jeho úst. Vždy jej podskočilo srdce. Jemne ju pohladil na tvári.

,,Bol by som rád a potešilo by ma, keby si ma neoslovovala vy a tykala mi. Dúfam, že tebe to neprekáža?" Opýtal sa so strachom v očiach.

,,Neprekáža mi to, len ma to prekvapilo, lebo moji rodičia si netykali." Povedala otvorene.

,,Chcel by som, aby sme si vytvorili svoji vlastnú budúcnosť. Zanechali minulosť a otvorili sa novým, krajším dňom. Zabudli na to, čo urobili naši rodičia a šli vlastnou cestou."

Albert po tom úprimne túžil. Hlavne chcel zabudnúť na Elizabeth. Hneval sa na seba, že Izabelle v koči klamal, ale nemôže sa to dozvedieť. Bude robiť pre to všetko.

,,Čo urobili naši rodičia?" Nechápavo sa spýtala Izabella.

,,Myslel som si, že to vieš. Predsa nás zasnúbili." Odvetil pokojne. No na tvári Izabelly videl zamračenie.

,,Na to by sme mali zabudnúť?" Opýtala sa neveriacky. Zabolelo ju to. Celá sa mu včera v noci odovzdala a teraz majú zabudnúť na ich zasnúbenie? Odvrátila od neho pohľad.

Albert nechápal prečo sa nahnevala. Podľa neho by mali na to zabudnúť. Nebolo to nič podstatné. Lenže Izabella asi nevedela celú pravdu, keďže sa nezhovárala s rodičmi. On by na to najradšej zabudol.

,,Izabella, nerozumiem prečo si sa nahnevala? Ty nechceš zabudnúť na to, že sme boli prinútení sa zosobášiť?" Albert to povedal so zvýšeným hlasom.

Izabella sa postavila, obmotala okolo seba prikrývku a pozrela na neho.

,,Nie nechcem. Lebo keby nás nezasnúbili a nevzali sa, tak by sme teraz neboli tu." Odvetila pokojným hlasom, ale vnútri prežívala bolesť a aj sklamanie. Albert na ňu nechápavo pozeral. Otočila sa a šla sa obliecť za paraván.

Už mal po pokojnom ráne. Nerozumel náhlej zmene Izabellinej nálady. Obliekol sa a odišiel do jedálne. Cestou stretol Améliu a poslal ju za Izabellou. Dúfal, že na raňajky príde, že nebude znova trucovať. Snažil sa ako mohol a pre jedinú vetu sa to má celé pokaziť? Nech si konečne zvykne, že je jeho manželka. Už nie je dcéra svojich rodičov, už je len jeho a on sa má starať o jej bezpečie a blahobyt. Už sa nemôže správať ako dieťa rodičov, ale ako dospelá žena. Vôbec si neporozumeli a to ho najviac trápilo.

Nechcela ísť ani na raňajky. Bola veľmi zmätená. Sama nevedela, čo cíti k Albertovi, čo on cíti k nej. Ešte jej nepovedal nič, čo by ju presvedčilo, že ju má skutočne rád. Nechcela by, aby ich manželstvo bolo postavené len na túžbe a vášni. A popri tom by si vôbec nerozumeli. Pomyslela si, že je sebecká, veď ona sama nevie, čo cíti. Má ho oveľa radšej ako na začiatku ich manželstva, ale tiež mu nič nepovedala. Chcela byť jednoducho sama a nad všetkým premýšľať.

Keď vstúpila do jedálne, tak sa Albert na ňu len pozeral, neusmieval sa. Odsunul jej stoličku, aby si mohla sadnúť. Poďakovala mu. V jedálni pretrvávalo mrazivé ticho. Albertovi chodila v hlave len jedna myšlienka. Izabella musela ľutovať včerajšiu noc. Alberta to zabolelo. Bol si istý, že Izabella to chcela tiež. Len si vzdychol a pozrel sa na Izabellu. Pomaly jedla a bola zahĺbená v myšlienkach.

,,Izabella, nepozrieš sa na mňa a ani sa so mnou nebudeš zhovárať? Myslel som si, že sme si tým už prešli." Keď sa Izabella na neho nepozrela, tak sa nahneval.

,,Izabella, som tvoj manžel. Nie som tvoj otec, ktorý ti možno toleroval tieto tvoje stavy. Otvorene sa so mnou zhováraj!" Povedal Albert hlasnejšie.

Albert zasiahol do citlivého miesta. Izabella sa na neho pozrela nahnevaným pohľadom.

,,Nemusíte mi to pripomínať. Som si toho vedomá! Viem, čo sa odomňa očakáva." Na chvíľu sa odmlčala. Na tvári Alberta videla sklamanie. Takže včerajšia noc bola pre ňu len povinnosť. Zabolelo ho to ešte viac.

,,Môj otec sa o mňa vôbec nezaujímal, nemusel riešiť tieto moje stavy, ako ste ich nazvali vy. Bola by som rada, keby sa o mňa zaujímal a mohol sa nad týmto rozčuľovať, ale bola som pre neho vzduch, tak ako ja pre vás v deň nášho sobáša a ďalšie dni." Povedala s horkosťou v hlase.

Albert ničomu nechápal. Zdvihol sa zo stoličky. Kypel v ňom hnev. Tresol s päsťou po stole. No hneď sa ukľudnil, keď videl vystrašený pohľad Izabelly.

,,Izabella, toto si prehnala! Neviem, čo ti od rána sadlo na nos, ale myslel som si, že je medzi nami všetko v poriadku. Očividne som sa mýlil a ty si sa pretvarovala alebo ešte je tu jedna možnosť..." Hovoril Albert síce pokojne, lebo nechcel na ňu kričať, ale zvieralo mu celé vnútro. Prikročil k nej a čupol si pred ňu. Už to nemohol skrývať.

,,Izabella, opýtam sa úprimne. Ľutuješ to, čo sa stalo medzi nami včera v noci?" Úprimne sa zahľadel do Izabelliných očí. ,,Nechcel a nechcem ťa k niečomu nútiť len preto, že sa to tak má robiť. Nechcem nič s povinnosti." Vzal jej dlaň do svojich rúk.

Izabella nepremýšľala a prekvapila ju jej pohotová reakcia.

,,Neľutujem Albert, len som zmätená. Všetko je to pre mňa nové, len potrebujem čas."

Albert si vydýchol. Bál sa, že otočí tvár a nedostane od nej žiadnu odpoveď alebo potvrdí jeho obavy.

,,Izabella, dám ti toľko času koľko chceš, len sa prosím nehádajme a neubližujme si. Myslím si, že sme si už ubližovali až priveľmi."
Vstal a pobozkal ju na čelo. Domyslel si, že potrebuje byť sama.

,,Ak by si niečo potrebovala alebo chcela sa pozhovárať, som v našej komnate. Musím odpísať ma zopár listov. Vlastne viac ako zopár." Zasmial sa, aby uvoľnil napätú atmosféru. No vážne ich mal veľa. Keď sa Izabella na neho usmiala, tak bol rád, že hádka je zažehnaná.

Albert neodchádzal. Stále tam stál a pozeral sa na ňu. Pochopila, že čaká na nejakú reakciu alebo odpoveď.

,,V poriadku Albert. Budem na to myslieť. Ja pôjdem do kuchyne za gazdinou a zistím, čo tu ako funguje. Potom si prezriem knižnicu, aby som vybrala nejaké knihy do našej izby."

Izabella sa už cítila lepšie. Albert odišiel. Potom bola znovu nahnevaná, lebo sa nesprávala najvhodnejšie, ale premohli ju emócie. Nemohla poprieť, že sa Albert snažil. Starý Albert, ako si ho pomenovala, by na ňu určite  nakričal. Už by sa mala od všetkého odraziť a dať do ich manželstva maximum, byť sama sebou.

Albert už pokojne sedel pri stole v ich izbe. Stále bol myšlienkami pri Izabelle, už si na to zvykol, lenže teraz o nej premýšľal. Pochopil, že vôbec nebude ľahké si s ňou vybudovať vzťah, lebo zle začali. No vinný bol on. Bojoval so sebou, lebo ho prinútili vziať si ju. A keď sa s tým začal zmierovať, tak už bolo neskoro, lebo Izabella bola veľmi zranená. Nemohol ju však odvrhnúť, už nie. Dookola si musel pripomínať, že je to jeho manželka. Už nie je cesty späť.

Jeho komorník Henry zaklopal na dvere.

,,Vstúpte." Odpovedal bez toho, aby zdvihol zrak od listov.

,,Môj pane." Uklonil sa Henry.

,,Prišiel som sa spýtať, kde budete obedovať? Mám vám priniesť jedlo tu, pane?" Albert dvihol hlavu a pozrel sa na Henryho nechápavo.

,,Čo je to za otázku? Samozrejme, že v jedálni." Albert sa zahľadel na Henryho a zdalo sa mu, že pre neho to také samozrejmé nie je. Dúfal, že Izabella nezmenila názor a nebude sa mu vyhýbať.

,,Čo povedala ohľadom obeda moja manželka? Nedala vám konkrétne príkazy? Jej by ste sa mali ísť spýtať." Albert veľmi nevenoval pozornosť Henrymu a čítal svoje listiny naďalej.

,,Mylady bude obedovať v knižnici. Kázala priniesť jedlo tam. Povedala, že vy máte prácu, tak som sa mal spýtať vás, kde budete obedovať."  Odvetil Henry pokojne.

Albert nepremýšľal a odvetil, že bude jesť tam, kde jeho manželka.

Najedli sa spolu. Albert hneď zbadal, že má lepšiu náladu. Porozprávala mu o knihách, ktoré tu našla. No stále nevybrala žiadnu, ktorú by dala do izby. Bude musieť zmeniť taktiku hľadania. Úprimne sa smiala. Albert neveril, že je to tá istá žena, ktorá bola pri ňom ráno. Musel to porovnať s Elizabeth, pri nej nezažil takúto zmenu nálad. Po obede pokračoval v odpisovaní na dopisy. Šlo mu to pomaly, lebo sa k činnosti nútil a popritom mu myseľ zamestnávala Izabella.

Neskôr k nemu prišla. Nesmelo vstúpila a spýtala sa, či ho neruší.

,,Ty nerušíš." Usmial sa Albert a bol rád, že môže prerušiť činnosť. Vstal a ukázal jej, aby si sadla k stolíku, ktorý bol pred písacím stolom. On si sadol oproti nej.

,,Veľmi sa teším, že si tu. Aspoň si môžem chvíľu odýchnúť od týchto listov. Potrebuješ niečo alebo sa chceš pozhovárať?" Opýtal sa s úsmevom.

Izabella pozerala všade, len nie na Alberta. Váhala, ale prinútila sa na neho pozrieť. Od raňajok ju trápilo svedomie.

,,Chcem sa ti ospravedlniť za ráno. Veľmi ma to mrzí. Bola som nervózna z celej situácie a keď si povedal, že máme zabudnúť na naše zasnúbenie, tak som nepremýšľala s chladnou hlavou. Mrzí ma to. Až neskôr som pochopila ako si to myslel a máš pravdu. Vedel by si mi odpustiť?" Albert sa usmial a bol rád, že to pochopila.

,,Prijímam tvoje ospravedlnenie." Navzájom sa na seba usmiali. Izabella pokračovala, lebo ešte niečo mala na srdci.

,,Začala som triediť pozvánky podľa dátumov. Vybrala som na dnes večer jeden ples. Ak budeš súhlasiť, tak by sme mohli ísť už dnes." Albert sa potešil, že tak rýchlo vybrala.

,,Súhlasím. Som veľmi rád. No keď pozerám na hodiny, tak už je aj najvyšší čas sa začať pripravovať." Odvetil smelo.

No súčasne ho premkli obavy ako dopadne večer. Bude prvýkrát s Izabellou v spoločnosti, medzi toľkými ľuďmi, ale hlavne mužmi. Niektorí nemajú zábrany pozerať sa na zadané, ale hlavne vydaté ženy. Bál sa ako sa bude správať Izabella. Už teraz vedel, aký bude zamestnaný a že sa nezabaví. Hneď poslal odkaz Sebastiánovi a Sophie, že idú na ples k Hopshierovcom, aby mal prípadnú podporu.

Som veľmi rada, že si MILÝ ČITATEĽ došiel až k tejto časti. Pre mňa to znamená veľa. Ďakujem za každé jedno prečítanie a za každý jeden hlas. Dáva mi to spätnú väzbu, že mám pokračovať😊. Ak by ste chceli, a ja budem len rada, napíšte nejaký komentár, aby som vedela, či sa vám to páči/nepáči, či chcete niečo zmeniť, niečo pridať, niečo vám tu chýba alebo by ste uvítali viac postáv...vopred ďakujem😉