,,Austin máš ísť za mamou a otcom. Čakajú ťa v ich salóne." prehovorila jemným hlasom.

„Čo tu robíš Aisling? Nemala si byť vo Švédsku?" spýtal sa Austin zaskočene. Striedavo som sa pozerala z jedného na druhého Aisling sa na Austina veľmi podobala.

,,Mala ale náš strelený riaditeľ nám predĺžil prázdniny o štyri dni." mávla bledou rukou pri čom mala na tvári šibalský úsmev pri ktorom odhalila svoje žiarivo biele zuby.

,,Si tu sama alebo si si priviedla ľudskú kamarátku?"pokračoval vo vypočúvaní. Tváril sa veľmi divne. Mal zreničky zúžené tak že mu skoro neboli ani vidieť. Pery stiahnuté do tenkej linky a ruky založené na hrudi.

,,Zatiaľ som tu sama ale pozajtra príde ľudská kamarátka tak sa prosím ťa správaj slušne. A už by si mal ísť fakt za rodičmi." Úzke obočie sa jej stiahlo a zapríčinilo drobnú vrásku na čele. On si pretrel tvár a uprel zmučený pohľad na svoju sestru.

,,Môžeš prosím  chvíľku počkať vonku?" požiadal ju kľudne ale v jeho tvári bola vidieť panika. Aisling sa na neho zadívala so záujmom ale nakoniec len krátko prikývla. Potichu za sebou zatvorila veľké dvere. 

,,Nikto jej nepovie že Ela je moja predurčená ak o tom rodičia nevedia je to lepšie. Sebastian ty choď s ňou hore až k jej izbe." Rozkázal a o chvíľu na to sa otočil na mňa. ,,Choď so Sebastianom neskôr za tebou prídem." Slabo sa na mňa usmial. Vyšli sme na chodbu. Austin sa vybral na opačnú stranu a k nám sa pridala Aisling ktorá hneď pribehla k Sáre.

 Objali sa pri čom si vymieňali komplimenty. Luke ich nechal o samote sa porozprávať a počkal nás.  Keď že sme so Sebastiánom posledný.  Pustili ma dopredu. O niečom sa rozprávali ale ja som ich nevnímala. Mala som plnú hlavu myšlienok. Prečo musel odísť za jeho rodičmi? Chodí Aisling na tú istú školu ako Sandra? Ak áno pozná ju? Čím viac sme sa približovali k mramorovému schodisku tým som mala viac obáv. Nedokážem poraziť hlas dole v podzemí. On zničí mňa skôr a oveľa ľahšie. Ani som si nevšimla kedy mi po líci stiekla osamelá slza. Našťastie si ju nikto nevšimol. Každý hľadel dopredu. Smiech a vrava sa už dávno stratila ako sviečka ktorú sfúkne vietor a ja som vedela prečo blížime sa k schodom. Nikdy pred tým som necítila žiadnu energiu ale to podzemie ju doslova vyžarovalo vo veľkých vlnách. Myslím že sa hnevá.  

Luke znova stál pri Sáre a Aising sa mračila na schody od ktorých nás už delili len dvere. Musela to aj ona cítiť ale ona pochádza z tohto sveta. Posledná som stupila na schod a v tom sa ozval ten istý ženský hlas ako včera keď som tadiaľto išla sama. Aj hovoril to isté iba pozdravil nás všetkých no neznel už tak prijemne bol chladne pokojný. Skoro som spadla aj s toho prvého schodu na ktorom som stála. Sebastian mi položil ruku do stredu chrbtu a zaprel ma.  

,,Nevšímaj si ten hlas nič ti nespraví. Iba ho vždy ignoruj a po čase aj keď sa ti ozve bude to také ako keby to bola neškodná osoba." povedal skoro tak pokojne ako hlas zavretý v meči hlboko pod touto budovou za mrežami väzenia s ktorého môže uniknúť len jeho hlas. A práve to ma desilo. Ako môžem bojovať a poraziť niečo neviditeľné čo má možnosť ma zabiť jediným pohľadom ak má vôbec oči. Presvedčila ma o tom jeho spomienka. Čo ja proti nemu zmôžem skoro obyčajný človek mala by ho zničiť nejaká upírka ktorá by mala aspoň nejakú šancu.

Vyšli sme na posledné poschodie. Sťažka som dýchala. Kto musí týmito schodmi chodiť aspoň dvakrát denne nemôže nikdy ani najmenej pribrať. Zhrozila som sa nad svojou zmenou myšlienok. Asi sa za chvíľu pomiatnem s tohto všetkého. Nechala som sa potiahnuť niečou rukou do šiestej izby. Zahĺbená do svojich myšlienok som si nevšimla že ostatný si posadali na rôznych miestach v izbe. Sára sa na mňa nechápavo pozrela a ja som si rýchlo sadla na belasý koberec.

,,Takže čo sa tu deje. Prečo je pri schodoch toľko negatívnej energie. Viem čo je dole ale nikdy ho nebolo tak cítiť ako teraz." prísne sa pozrela na každého. Nervózne som sa ošila. Mám tendenciu všetko vyklopiť. Len pokoj Ela keď na teba nebude nikto tlačiť nič nepovieš. Austin to nechce mala by si zbytočné problémy. 

,,Tak povie mi to niekto!" zvolala rozhorčene.                                                                                                              ,,Austin nechce aby sme ti niečo hovorili" šepla som potichu hoci som vedela že to robiť nemám. Je lepšie sa o ničom dôležitom čo by malo zostať utajené predo mnou nehovoriť. Neviem držať jazyk za zubami. 

,,Ako sa voláš?" spýtala sa ma princezná povrchne. Mala som pocit akoby ju to ani nezaujímalo.  ,,Ela" sotva počuteľne som zašomrala. Myslela som si že bude milšia. V tomto som sa sklamala. Správa sa ako rozmaznaná princeznička.                                                                                                                    ,,Aisling ona je v poriadku všetko vie a tvoj brat jej verí. Je to sestra Luka." skoro nepostrehnuteľne zašepkala Sára.                                                                                                                            ,,Prepáč že som sa chovala tak odmerane. Volám sa Aisling som Austinove dvojča. Povieš mi čo sa deje?" Tón hlasu sa jej zmenil na nepoznanie. Úplne ma zmiatla.

,,Ja.To ja!" vykríkla som. Niečia ruka mi prikryla ústa aby som už nič nemohla povedať. Už aj im došlo prečo sa ten idiotsky hlas hnevá. Hnevá sa na mňa že som nešla za ním skôr. Teraz už existuje aj ďalší silnejší človek alebo skôr upír ktorý ho môže zničiť.  Ja som bola pre neho ľahká korisť a aj som. Môže ma ľahko zničiť ale teraz je tu aj Austin ktorý by mu to za žiadnych okolností nedovolil. Aj keď je oveľa väčšia pravdepodobnosť že sa vzdám sama a Austin si bude musieť nájsť niekoho iného.  

,,Ahojte. Počula som že ste sa už vrátili. Och zdravím princezná." Poklonila sa Beatris  ktorá práve vtrhla do izby. Alex po nej vrhol vražedný pohľad. Aisling sa nenechala vyviesť z miery a nasadila znova tú odmeranú tvár. 

,,Beatris Flowers ak sa nemýlim. Nepamätám si že by si klopala. Nieje toto predsa izba Sisi?"             ,,Prepáčte princezná. Už sa to nestane." povedala s falošnou úprimnosťou. Už chápem prečo ju Alex nemá rád. Ani mne sa príliš nepozdáva a nieje to iba tým že má brata despota.

,,Tejto neveríme všimla si si že je to upírka a od pol roka ju niekto vymení. Austin dúfa že si Sebastian nájde jeho predurčenú." zašepkala Sára princeznej ktorá sa väčšmi zachmúrila. Beatris to neuniklo a natočila hlavu ich smerom. Odprisahala by som že sa jej pery pohli a vytvorili nemé slova:"To sa ešte uvidí."                                                                                                                  ,,Austin si už niekoho našiel?" spýtala sa jej.                                                                                                            ,,No nie." odpovedala Sára neisto. Veľmi dobre som vedela že klamať princeznej nie je príliš výhodné a už vôbec nie bezpečné ale tak isto neposlúchnuť princa.                                                               ,,A čo ty máš už niekoho?" Sára zmenila tému aby odklonila jej pozornosť na iný predmet rozhovoru.                                                                                                                                                                                  ,,Ešte nie. Matka sa pred chvíľou stresovala že si ani jedno dieťa ešte nenašlo svojho alebo svoju predurčenú. Tak som dúfala že si už Austin niekoho našiel. Ale vieš čo bolo zaujímavé otec sa prestal strachovať o to že sa ešte nenašla Melanie. Neviete o nej niečo?" povedala už nahlas. Nervózne som sa pomrvila. 

,,Aisling. Ona sedí pred tebou." Po dlhšom tichu sa rozhodol prehovoriť David. Austinova sestra na mňa vyvalila oči a Beatris vyskočila so slovami že to musí ísť povedať jej bratovi. Mimovoľne som sa zachvela. Čo jej asi ten chrapúň povie.

,,T-ty? Ako je t-to možné veď sa voláš E-Ela." Aisling sa na mňa zadívala s nedôverou ktorú prezrádzali jej oči a mimika tváre.

,,Celým menom sa volám Ela Melanie Adams ale nemám rada keď ma volajú Melanie." vysvetlila som jej. Po chvíli sa princeznej oči vyjasnili a s pochopením prikývla. A v tú istú chvíľu sa dvere znovu otvorili a vošiel Austin s pochmúrnym výrazom na tvári. 

,,Och to tu už nikto nevie klopať! Najskôr Beatris a teraz ty! Keď sem príde znovu Beatris bez zaklopania privedie si so sebou toho jej brata už fakt za seba neručím!" vykríkla rozhorčene. Austin sa prekvapene pozrel na Aisling ktorá už stála na nohách. Rozhodol sa ignorovať to čo povedala.

,,Môžeš byť zatiaľ v šiestej, siedmej alebo ôsmej izbe. Sisi, Jasmin ani Sáre to vadiť nebude aj tak spávajú niekde úplne inde. Potom môžeš požičať jednu aj tej svojej kamarátke keď ti už otec nedovolil byť vo svojej izbe aj s návštevou." podotkol. Baby ktoré spomenul sa začervenali ale ich chlapci to ako keby prepočuli.

,,Budem v tejto. Ďakujem ti Sisi že tu môžem byť." poďakovala sa.                                                                         

Vyšli sme na chodbu. Keď som s Austinom vkročila do izby on zobral kľúčik a zamkol.

-------------------------------------------

Ahoj

Dúfam že sa časť páčila aj keď už týždeň žiadna nebola :(. Znova som ju písala v noci. Nechcelo sa mi čakať do zajtra tak je teraz aby nebola ešte neskôr :D.

Ďakujem za vote, komentáre, prečítania a follow.

Dobrú noc :D

Vaša Michelle