„Austin! Čo sa jej stalo!? Keď som ťa v jedálni videl ako bežíš za ňou myslel som si že to s ňou zvládneš!" skríkol naň ho zatiaľ čo ma chytil za ruku a potiahol ma k sebe. Vďakabohu chytil ma za zdravú ruku. Keby ma chytil za tú poranenú asi by som aj vykríkla. A všetko by som len zhoršila.

„El. Čo sa deje? Spravil ti niekto niečo?" spýtal sa ma starostlivo.

Podrobne si ma prezeral či na mne nenájde nič podozrivé. Na ruke sa mi zastavil dlhšie ale na koniec asi usúdil že to nič nie je. Teda možno pre neho to nič nie je. Všimla som si že Austin sa na Luka pozerá asi najvražednejšie ako sa dá. Očividne sa mu nepáčilo ako si ma prezerá.

„Nie. Nič sa mi nestalo." snažila som sa čo najpresvedčivejšie usmiať. Ešte som aj zakrútila hlavou aby som ho presvedčila lebo môj úsmev vypadal najfalošnejšie na svete. Vlasy sa mi zatočili okolo hlavy čím odkryli modrý prameň.

„Ela čo to máš?" chytil mi vlasy do ruky. Potlačila som nutkanie striasť sa. Jeho dotyk sa mi od razu vôbec nepáčil. Pripadala som si strašne odhalene.

„Austin!", zakričal, „ty si sa jej dotkol!?"

„Upokoj sa" pohladila ho Sára po pleci. Bola som rada že si môj veľký brat niekoho našiel. Sára má šťastie že jej priateľ.
Cúvla som dozadu. Prečo ho to tak rozčúlilo. Veď mi Austin nespravil nič iné čo by aj on neurobil Sáre.

„Niekto sa nám tu pochlapil. Konečne si sa pozrel problémom rovno do očí." vyskočil Alex. Prišiel ku mne a zapozeral sa mi na modrý prúžok. Mykla som sa keď nepatrne pohol rukou ku mne. Ten prameň mám až nebezpečne blízko krku. Austinova ruka vyskočila k tej mojej. Povzbudivo ju stisol čím mi dodal pocit bezpečia.

Alex sa mi chcel dotkol modrého pásika. Austin mu odsotil ruku. Zavrčal naň ho s vycerenými tesákmi ktoré v zapätí stiahol. Viem sľúbil mi že ich nebude predo mnou ukazovať ale očividne sa na tom niečo zmenilo. Nie že by som sa ich nedesila ale už mi nejako nevadili. Chytil mi pramienok po kým robil prednášku Alexovi: „ Alex ty si už nepamätáš že farebné pramene nemôže chytiť hoci kto. Jednak je to nepríjemné pre dievčatá. A chlapcov to rozzúri. Predvediem ti to na Sisi."

Alex nestihol nič urobiť keď v jednej chvíli Austin držal len mňa a v druhej zase mňa ale aj Sisi s vypúlenými očami od prekvapenia a aj strachu.

„Austin nechaj Sisi. Ona za nič nemôže. Prosím nechaj ju." prosila som ho.

„Nie Ela musím mu to ukázať." odbil ma tvrdým pohľadom. Povzbudivo ma viac zovrel okolo pásu a nadvihol. „To nič. Bude to len chvíľka nemusíš sa pozerať" Jeho sila ma asi nikdy neprestane prekvapovať veď ma nadvihol jednou rukou bez žiadnych problémov.

Alex ustrnul v pohybe keď Austin prešiel po bielom pásiku v Sisiných vlasoch. Alex sa už chcel vrhnúť na Austina. No on bol rýchlejší a postrčil Sisi rovno do rútiaceho sa Alexa. Skoro spadla ale Alex okamžite zastal a vtiahol ju do objatia.

„Toto už nikdy nerob." vydýchol s úľavou. Sisi pri ňom vypadala šťastne. Usmievala sa na nás. Hlavu mala položenú na Alexovej hrudi. Alex sa k nej v zapätí sklonil a dal jej pusu do vlasov. Boli spolu zlatý.

„Aspoň vidíš aké to je." povedal škodoradostne za čo si odo mňa vyslúžil zamračený pohľad. Ktorý sa rozhodol ignorovať akoby sa nič nestalo.

„Takýto tón by sa tvojim rodičom nepáčil" podpichol ho Dávid.

„Mám len deväťdesiatosem rokov Dávid. Ešte nikto nečaká že by som bol rozumný." uchechtol sa.

On má deväťdesiatosem rokov! Veď vypadá na šestnásť. Pripadám si ako malé dieťa. Veď je odo mňa o osemdesiatdva rokov starší. Ak niekedy budeme spolu otec asi dostane infarkt. Ak vôbec budeme spolu. Pripomenula som si. Nechcem to nechávať na osud. Buď sa zaľúbim doňho alebo do niekoho iného a tak isto aj on. Taká strašná veda. Áno cítim sa pri ňom dobre ale nič viac ako veľmi dobrý kamarát pre mňa nie je.

„Ani keby sa to týkalo Ely?" ďalej vyrýval. Okamžite som sa pozrela na Austina. Mal pevne zaťatú sánku a zovretú päsť na ruke v ktorej pred chvíľou držal Sisi. Bol červený od hnevu ktorý asi čoskoro vyjde na povrch.

„Jasné že by som bol rozumný. Nemohol by som žiť sám so sebou ak by jej niekto ublížil alebo aj..... Nie to sa nestane. Budem sa snažiť aby sa jej nič nestalo a aby som jej ja neublížil. Nikdy v živote." pozrel sa mi do očí. Snažil sa mi pohľadom uistiť že sa nemusím báť.

„Keď budeš znovu počuť ten hlas zavoláš ma dobre?" spýtal sa ma aj keď to vyznelo ako príkaz nie otázka. Nehovorí trochu prehnane? Však sa môžu aj kamaráti jeden o druhého báť. Protirečila som sama sebe.

„Dobre pokúsim sa ťa zavolať" odpovedala som mu aj keď som bola presvedčená že ten hlas sa už nevráti. Veselo sa na mňa usmial. V očiach mu tancovali radostné iskričky. Moja odpoveď ho predsa nemohla tak rozveseliť.

„Austin nebudem proti tomu aby si mal niečo s Elou ale počkáš kým bude mať aspoň nad sedemnásť rokov. Do vtedy budete iba kamaráti. Inak sa môžete rozlúčiť." Luke si povedal podmienku. Ani som mu to nevyčítala predsa je to môj starší brat. Pred tým ako sa rodičia rozviedli sa o mňa staral. Chodili sme spolu do školy aj zo školy. No ja som s ním súhlasila na to aby sme boli s Austinom viac než kamaráti som sa ešte necítila. Dúfam že to Austin pochopí.

,,Samozrejme Lucas-Jasper Adams. Nikdy by ma ani len nenapadlo že by som chodil s Elou kým je taká mladá. Ako ťa to vôbec mohlo napadnúť má len 16 rokov. Nemyslel som si že si o mne myslíš že som ako Arman ktorý nás dnes poriadne otravoval. A Elu si chcel privlastniť! Teda netvrdím že ja som si ju neprivlastnil. Veď to tak všetci čo sa dotkli svojej predurčenej cítia rovnako." obhajoval sa. Mne v tej chvíli spadol veľký kameň zo srdca. Naozaj som mala veľké obavy že ma nepochopí. Nejako som ho začala mať rada. A viem že za toto môže osud. Viem že by sme sa stretli tak či tak. Len by som bola staršia. Teraz som pochopila že osudu sa nemôže rozkazovať. Riadim ho svojimi rozhodnutiami. A on určuje moje rozhodnutia.

,,Poďme na obed Marry sa bude hnevať že ideme neskoro." rozhodol Sebastian. Na súhlas mi zaškvŕkalo v bruchu. Jednou rukou som si ho prekryla. Cítila som ako sa mi nahrnula krv do tváre keď sa na mňa skoro všetci otočili. Našťastie mi dlho nevenovali pozornosť lebo by som sa asi prepadla po zem od hanby.

,,Čo Beatris?" spomenul si David. Povedal to bez toho aby sa otočil na niekoho z nás.

,,Ona už určite bola. Ideme neskoro." odpovedal mu Alex nezaujato a so štipkou odporu asi mu Beatris dvakrát nepadla do oka.

,,Vám sa nezdá čudné že k nám vybrali dievča z nášho sveta a aká náhoda je to sestra Armana. Ako som si nemohol všimnúť že majú rovnaké priezviská." vyčítal si Austin. Mal skrčené obočie a sústredene si prechádzal prstami jednej ruky po prstoch druhej. Zatiaľ čo som bola ja presunutá pod jeho bradu ale vzápätí ma chytil za ruku. Pohli sme sa naspäť do školy. Ja s Austinom sme boli posledný. On nad niečím stále rozmýšľal. Prameň ktorý slúžil na označenie a utuženie puta medzi dvoma ľuďmi som mala zakrytý pod žiarivo-ryšavými vlasmi.

Prezerala som si farebne odlíšené pruhy vlasov. Sára s Lukom mali červený. Stále musím uvažovať nad tým že som si nevšimla aký ma Luke prameň. A už vôbec nechápem ako som si nevšimla že nie je úplne obyčajný. Pohyboval sa z dravosťou a ľahkosťou šelmy. Rovnako ako všetci chlapci z našej skupiny. Presne ako tancoval chlapec z obrazu. Kráľ Aurel ako som sa dozvedela od Austina

Alex a Sisi tým mali čisto biele pramene ako čerstvo napadaný sneh. Alex je Austinov najlepší kamarát. Sama neviem odkiaľ to viem. Nejako to asi cítim. A Sisi tá mi hneď spadla do oka. Dávid a Jasmin mali prameň žiarivo zelenej lesnej farby. S nimi sa veľmi nepoznám. Ale Austin si o ňom myslí že je veľmi spoľahlivý. S Jasmin si pripadám veľmi blízka. Asi preto lebo si prešla niečím podobným ako teraz prežívam ja. A na koniec Sebastian mal prameň žltý a Austinovi mu ho bolo ľúto pretože si ešte jediný nenašiel svoju spriaznenú dušu. Svoju predurčenú.

V jedálni hneď ako sme vošli k nám pribehla Marry. Tlačila nás ku stolom zatiaľ čo si šomrala niečo o deťoch čo nevedia prísť na čas ani na obed. Sadli sme si k stolu ktorý bol najbližšie k dverám a v strede. Marry nám doniesla obed za čo sme jej zborovo poďakovali. Nabrala som si lyžicu rezancovej polievky. Pár rezancov mi skĺzlo naspäť do taniera.

Výborne tu varia. Nikdy som túto polievku veľmi rada nemala ale od teraz ju budem mať určite rada. V predchádzajúcej škole nevarili bohvie ako niečo do konca vypadalo ako nejedlé a otcove kuchárske schopnosti sú katastrofálne. Jediné čo vie je spraviť praženicu alebo nejaké zemiaky bez toho aby sa niečo pokazilo.

,,Skoro som zabudol," ozval sa Sebastian, ,,Pani profesorka Bellová odkazuje aby si baby dali cvičky a nešli znova bosé a ideme nacvičovať spolu. Bude tam aj náš pán profesor Jones. Že vraj ideme tancovať nejaký tanec z minulosti"

,,Ale nie zase tie dlhé sukne" hlesla Jasmin. Austin sa vôbec netváril prekvapene. Takže toto myslel tým že ma poriadne "povykrúca". A ako vie že budeme spolu v páre tancovať.

,,A pred vystúpením zase to dlhé česanie" doložila Sára.

Chalani sa na seba usmiali. Samozrejme oni nemajú vlasy na česanie. To že ich nemajú dlhé nemôžem povedať.

,,Nesmejte sa! Už sa teším až vás uvidím na podpätkoch a možno že aj s tými bielymi parochňami." Sisi im pripomenula výzor chalanov z minulosti keď boli v spoločnosti. Vlastne sú tu aj teraz keď beriem do úvahy že existujú bytosti ktoré existujú až do kým ich niekto nezabije. Milým chlapcom hneď zmizol úsmev z tvárí.

Ďalej sme sa venovali druhému chodu ktorý tvorila ryža s mäsom a omáčkou až kým sa neotvorili dvere v ktorých stálo vysoké štíhle dievča. Malo bledučko hnedé vlasy a modré oči ktoré mi z časti niečo pripomínali. Vlasy mala zapletené do francúzskeho vrkoča a prehodené cez plece. Siahali jej až po stehná.

,,Austin máš ísť za mamou a otcom. Čakajú ťa v ich salóne." prehovorila jemným hlasom.

----------------------------------------------
Ahoj

Táto časť je zverejnená takto neskoro večer alebo skôr skoro ráno pretože sa mi v tom teple cez deň nedalo nič prepisovať zo zošita ani dopisovať. Tak som to teraz v noci ešte dopísala a poopravovala chyby. ;)

Kto by náhodou nevedel ako vyzerá francúzsky vrkoč obrázok je hore :).

Kto myslíte že je dievča ktoré vošlo do jedálne?
Myslíte si že Austin zoberie Elu za jeho rodičmi a pôjde tam on vôbec?

Dúfam že sa vám časť páčila a arigato za vote, prečítania a follow.

Vaša Miška