Austin

Švihom som sa otočil a bez emócií odsekol upírovi hlavu. Chystal som sa vrhnúť na ďalšieho, keď som začul tie dve slová, ktoré zastavili všetok čas. Niečo sa deje s Elou, rýchlo som sa porozhliadal okolo seba. Videl som už len pár bojujúcich mužov, ale nikde som nevidel tých bojovníkov, ktorým som zveril doslova svoj vlastný život. Nahlas som zaklial a rozbehol sa k miestu, kde som ich videl odchádzať. Keď som tam dobehol nikde okolo nikto nebol, trochu ma upokojilo, že som nikde necítil krv víly. No aj tak som zúrivo hľadal na každom mieste, kde by mohli byť a potom som začul slová, ktoré ma dostali do stavu, keď som vedel, že sa určite deje niečo zlé s Elou.

Cítil som ako sa mi predĺžili tesáky, túžiac po krvi viac ako kedykoľvek v mojom živote. Ten kto jej ublížil za to kruto zaplatí. Zavrčal som a rozbehol sa na miesto, kde som si myslel, že najpravdepodobnejšie nájdem, Elu, keďže nikde inde kam som sa pozeral nebola.

Našiel som ju a spolu s ňou aj upíra, ktorý sa práve staval na nohy. Vo vzduchu som cítil jej krv, krv víly sa nedala s ničím pomýliť a už vôbec nie, keď ona bola moja predurčená. Bola bledá a jej hrudník sa skoro nedvíhal. Moju pozornosť pritiahli dve krvavé bodky s, ktorých tiekla krv nad jej kľúčnou kosťou. Zúrivo som na toho upíra zavrčal, keď ju chcel zodvihnúť a zobrať bohvie kam. Situácii moc nepridával ani fakt, že som vedel, že je infikovaná a mám čas menej ako desať minút dostať ju do zámku. Nemal proti mne šancu, v tomto okamihu.

Rozbehol som sa k nemu, snažil sa brániť, ale ja som bol hnaný upírom vo mne a rýchlosťou blesku som mu zlomil väzy. Chcel som ho vidieť trpieť, ale moje dievča je prednejšie ako on. Musím ju zachrániť, nesmie v žiadnom prípade zomrieť. Sklonil som sa k nej a opatrne si ju zdvihol do náručia a hlavu jej uložil tak aby jej nevisela dole, spôsobilo by jej to len väčšie bolesti. Desilo ma jej ochabnuté poddajné telo. Nesmela zomrieť. Pritisol som si ju čo najbližšie k sebe a rozbehol som sa spolu s ňou na rukách k autu. Pri behu som použil svoju nadprirodzenú časť bytia.

Rýchlo som odomkol auto a uložil ju na zadné sedadlá. ,,Musíš vydržať, áno?" povedal som jej, keď som ju pohladil po hlave a zavrel zadné dvere. Rýchlo som obehol okolo auta a nastúpil. Rekordnou rýchlosťou som naštartoval. So zapínaním pásu som si nerobil starosti. Otočil som auto a čo najrýchlejšie som namieril smerom do zámku. Tam jej pomôžu. Musia. Inú možnosť som si ani nepripúšťal inač by som sa pravdepodobne zložil.

Cez Imortalises sme prešli za pár sekúnd, nemohla to byť ani minúta. Ktokoľvek ma teraz videl musel sa čudovať, aký cestný pirát sa tu preváža. Teda ak nespoznali moje auto, zajtra pravdepodobne prídu sťažnosti. A presne to mi bolo teraz úplne jedno. Nemal som náladu na nejakých zadubených upírov, ktorý idú žalovať, na auto idúce najvyššou možnou rýchlosťou akou môže.

Za ďalšiu pár minút, minútu možno niekoľko sekúnd sme prešli cez bránu, za ktorou sa skrývalo sídlo kráľovskej rodiny. Rýchlo som vystúpil a čo najopatrnejšie vytiahol Elu z auta dávajúc pozor aby som ju nechtiac o niečo nebuchol. Neobťažoval som sa ani zatvoriť dvere a už som sa s ňou ponáhľal k dverám. Strážcovia pred vstupnou bránou mi okamžite otvorili, keď zbadali Eline telo v mojich rukách.

,,Ty poď so mnou!" zrúkol som na jednu otrokyňu, ktorá si odpykávala, ešte trest za svoju prastarú mamu tuším. Tiež sa pridala k moros a to sa len tak neodpúšťa. Zničí tým, život celej svojej rodine. Preto sa k ním pridávajú len tí najzúfalejší, najodvážnejší a často krát naozaj sprostý upíri s takým vymletým mozgom, ako mal aj ten čo sa odvážil ublížiť mojej predurčenej. Ako sa ju niekto opovážil uhryznúť a ešte k tomu ku krku. Mimovoľne som zavrčal.

,,Áno, pane," povedala potichu. Nevenoval som pozornosť tomu ako zvláštne pokukuje po Ele. Kým sme sa dostali k časti zámku, ktorá slúžila ako nemocnica pre členov kráľovskej rodiny, mal som nervy na dranc a potichu vrčal. Prosím Bože, len nech nie je neskoro.

,,Choď im povedať, nech pripravia lôžko pre princeznú," prikázal som dievčaťu, ktoré išlo za mnou s pokorne sklonenou hlavou. ,,Že ide o jed upíra posadnutého démonom." Dievča celé stuhlo, ale potom mi rýchlo povedala odpoveď a bežala do izby pre sestričky.

,,Budeš v poriadku," prihovoril som sa Ele a vtisol jej bozk na čelo, ,,si predsa silná, ty to zvládneš." Nohou som kopol do dvier, ktoré sa otvorili. Bolo by mi jedno aj keby som ich vykopol. Rýchlo som prešiel cez prah.

Už sa ku mne blížila Ľudmila spolu s dvoma sestričkami, všetky boli celé v bielom a pred sebou tlačili lôžko.

,,Položte ju sem, veličenstvo," povedala mi jedna zo sestričiek. Spravil som tak ako povedal a uložil ju na lôžko a chytil ju za ruku.

,,Ideš s nami Augustin?" spýtala sa rýchlo Ľudmila.

,,Neopustím svoju predurčenú," dal som jej jasnú odpoveď. Jedenkrát som pohladil Elu po líci a rýchlosťou blesku odišiel do miestnosti pre doktorov, kde som si vyzliekol bundu aj mikinu a umyl si ruky až po lakte dezinfekčným prostriedkom. Vošiel som do miestnosti, Ela ležala na operačnom stole a sestričky zapájali prístroje, ktoré monitorovali, jej životné funkcie. Ľudmila s doktorom, Nathanielom, vošli do miestnosti, s rúškami na tvárach.

Elu nejako stihli sestričky, prezliecť do nemocničného oblečenia. No nepáčilo sa mi, že gombíky na košeli mala zhora rozopnuté, síce to bolo kvôli rane, ale aj tak. Varovne som sa pozrel na Nathaniela a prišiel bližšie k mojej predurčenej, ktorú som chytil za ruku. Nathaniel držal v ruke kauter, ktorým mal vypáliť Ele ranu. Ľudmila potrela Ele celý dekolt dezinfekčným prostriedkom. Bol som rád, že sa nenachádzame v minulých storočiach, pretože vtedy by nezostávalo nič iné ako rozžeravená dýka a alkohol na znecitlivenie. Niekedy to vyzeralo akoby sa prišli tí pacienti len opiť. Tak mi to povedal otec, vtedy som sa na tom smial, ale teraz mi to neprišlo vôbec smiešne.

,,Môžeme?" spýtal sa. Ľudmila len prikývla a kontrolovala prístroje. ,,Zatiaľ je to v poriadku, jej krv je čistá," oznámila, ale potom sa na mňa pozrela veľmi zvláštne, akoby na niečo prišla. Bolo mi to jedno, hlavne nech Ela, žije. Nemohol by som ju zabiť ak by to nevyšlo, ale vedel som, že niekto iný by to musel spraviť. To sa hlavne nesmie stať.

Dôkladne som sledoval Nathaniela, ako priblížil časť stroja, k zraneniu a zapol ho. Postupoval veľmi pomaly, nemohol vynechať ani jedno miesto. Našťastie miesta vpichu neboli veľmi veľké. Trochu som sa bál, že sa Ela preberie, pretože teraz spala len kvôli vyčerpaniu. Morfium, mala ale nie takú veľkú dávku aby zaspala. Ak by sa zobudila mohla by spanikáriť a to by vôbec nebolo dobré.

,,Budeš v poriadku, dušička. Som pri tebe," šepkal som jej, aj keď som vedel, že to pravdepodobne nepočuje.

,,Krv je stále čistá," oznámila znovu Ľudmila, ktorá dávala pozor. Zvládne to, bude v poriadku. Opakoval som si stále. Nathaniel už mal skoro celú svoju prácu za sebou už iba niekoľko milimetrov.

,,Skončil som," oznámil Nathaniel. Zhlboka som vydýchol a stisol jej prsty.

,,Zvládla si to," šepol som jej. Vôbec som nevedel čo by som robil ak by to nedokázala. Ale vieš, Augustin. Bol by si mŕtvy. Povedal som si v duchu.

,,Dobrá práca," Ľudmila potvrdila, že jed sa nedostal ďalej. Ten jed bol vlastne len na to aby ich obeť nemohla kričať, a ani nikam utiecť, často krát ani sa vôbec brániť. Mali dostatok času na nasýtenie sa. A obete buď zomreli na nedostatok krvi, alebo ich dorazil dotyčný upír. A keď z nich chceli vytvoriť ďalších jednoducho ich potom nechali tak. Bol som rád, že je to tak vymyslené, inač by sme už neboli schopný zachrániť ju takú aká je.

,,Austin, priniesol si ju práve včas, minúta na viac a," nedokončila a súcitne mi potľapkala po pleci. ,,Chceš aby zostala tu, alebo by si bol radšej ak by bola u vás?" spýtala sa ma.

,,Kde je to pre ňu bezpečnejšie?" postavil som sa zo stoličky a prišiel ku stolu tak aby som sa pozrel na teraz už vypálené ranky.

,,Už jej nič nehrozí nemusíš mať o ňu strach. A myslím, že by sa lepšie cítila ak by sa zobudila u vás. Predsa len tam to pozná a psychika robí s ľudským zdravím zázraky," žmurkla.

,,Ďakujem vám," poďakoval som sa obom a znovu vzal Elu na ruky, teraz už oveľa pokojnejší, keď som vedel, že už v jej tele nie je jed toho špinavca. Potichu som zavrčal.

,,Austin," oslovila ma potichu Ľudmila a znepokojene si uhladila vlasy stiahnuté do drdolu, ,,prístroj neukázal, žiadnu prítomnosť ľudskej krvi v jej tele."

Prudko som sa na ňu pozrel. ,,Nepíšte to zatiaľ do žiadneho spisu, nechcem aby sa to ktokoľvek dozvedel," povedal som jej potichu.

,,Samozrejme," kývla hlavou a pozrela sa na dievča oddychujúce v mojom náručí. Prikývol som a jemne sa pousmial než som sa otočil na odchod.

Celou cestou do spálne som sa na ňu díval a dával pozor aby sa cítila pohodlne. Rany sme radšej nezakryli, pretože s voľným prístupom vzduchu sa lepšie hoja. Možno tam bude mať síce drobné jazvičky, ale nič viditeľné. Nejako sa mi podarilo otvoriť dvere od našej spálne a Elu som položil na posteľ tak aby sa jej pohodlne ležalo. Nebol som rád, že od nej musím odísť, ale nemohol som ísť špinavý do postele a už vôbec nie teraz, keď bola zranená. Nezostávalo mi nič len rýchlo sa osprchovať.

V pyžamových nohaviciach som si ľahol k nej a poriadne ju pozakrýval nech jej nie je zima. ,,Už je dobre, pšš," pohladil som ju po hlave, keď nepokojne zamrnčala a prudko vydýchla vzduch pomedzi roztvorené pery. ,,Nikto ti neublíži, dušička, len si oddýchni." Opatrne som ju objal a pozeral sa ako už pokojne spí. Zakaždým, keď mi oči klesli k ranám, myslel som len na to ako veľmi je to muselo bolieť a mal som chuť niekoho nechať za to zaplatiť. Ten upír mal šťastie, že som nemal čas nazvyš. Prekliate šťastie.

,,Austin," vydýchla. Rýchlo som sa na ňu pozrel aby som zistil či sa prebrala. Neprebrala stále spala.

,,Nikam neodchádzam, budem tu aj, keď sa zobudíš," sľúbil som jej a zhasol svetlo na nočnom stolíku.

Ahojte :D

Tak polrok je za nami, dúfam, že vaše vysvedčenia dopadli dobre. Pre mňa to znamená, že ešte monitor napísať dobre a mám pokoj od učenia do budúceho školského roku :D.

Niekto sa ma pýtal, že ešte koľko je častí do konca, tak zatiaľ to vychádza na 18 ;).

Mimi