Austin si zo zdvihnutou hlavou kľakol pred kňaza. Bol to zrejme prvý aj posledný krát čo sa dokázal ponížiť. V tom momente celú miestnosť zaplavil chlad prenikajúci až do morku kostí a ja som mala zase ten istý pocit ako vtedy na cintoríne. Smrť a duše sa zdali byť živé, bolo to desivé, ale nedokázala som sa toho báť. Teraz nie.

Kňaz začal rozprávať, ale hlas nemal svoj. Znelo to ako desiatky mužských hlasov naraz. Dva boli, ale najvýraznejšie. V prvom som rozoznala Austinovho otca a druhý bol pre mňa úplne neznámy. Ozývali sa v miestnosti hlučnou ozvenou. Zapozerala som sa na dve postavy predo mnou kňaz mal zatvorené oči a rozprával. Austin stále kľačal na zemi, no tento raz už zo sklonenou hlavou k zemi. Jednu ruku mal zaťatú v päsť a priloženú na srdci druhú mal za chrbtom. Sisi do mňa drgla a následne ma potiahla za ruku dole, keď som sa poobzerala všetci kľačali. Všetci upíri kľačali podobne ako Austin, iba to vyzeralo oveľa pokornejšie, a upírky mali jednu ruku voľne visiacu pri tele a druhú troma prstami priloženú na čele. Pozrela som sa na Sisi a spravila to čo ostatní. Po chvíli sme sa postavili.

„Augustín Eduard Wattson, kaira neritan ry Europien. Koi jo denparirietio heste e s wed asisio?" hlasy prehovorili jazykom, ktorý som nepoznala ani som ho nikdy nepočula. Taktiež aj prízvuk mi prišiel zvláštny.

,,De, ji koi" vyslovil pevným hlasom, v tom istom jazyku. Teraz som mala možnosť začuť prízvuk lepšie. Bolo to niečo čo sa podobalo na francúzštinu, ale zároveň aj na východoázijské jazyky. Bola som si však takmer istá, že väčšina slov s ani jedného nepochádza. Sisi si asi všimla, že ničomu nerozumiem. Nahla sa ku mne a spýtala sa: „Chceš to preložiť?"

Prikývla som. „Korunný princ Európy. Syn kráľa Adriana a kráľovnej Afrodity, vnuk kráľa Aurela a kráľovnej Melanie, priamy potomok prvého upíra budeš vládnuť spravodlivou a pevnou rukou svojmu národu?
Budem," dopovedala potichu aby nerušila.

„Koi ju deatrea, asunio ju nio newistio varsity ry wempiare? Koi ju nio gasagejio le sisio Hexiew e koi jo wertiasea shinio laselieae le ju?"

„Sľubuješ, že nikdy nezradíš národ upírov? Nepridáš sa na stranu démonov a budeš pred nimi chrániť všetkých čo na teba spoliehajú?" prekladala tichým hlasom tak aby to nikto nepočul

„De, ji koi deatrea," povedal o trochu hlasnejšie ako pred tým, akoby chcel aby to počulo čo najviac upírov

„Prisahá," šepla Sisi. Hlavu som mala stále sklonenú, ale očami som sa pozerala na dve postavy predo mnou.

,,Koi ju teatrea, jo koi wertiasea sentihtio sho denshisaiogote ry wempiare?" Kňaz pokračoval hlasom desiatok osôb.

„Prisaháš, že budeš chrániť tajomstvo o existencií upírov?" Pozrela som sa na svoje ruky. Vedela som, že bude. Už to dokázal, nebráni sa kvôli tomu aj niekoho zabiť.

„De, so koi deatrea." To som si dokázala v mysli už preložiť aj sama. Deatrea musí znamenať prisahať, de je áno a so koi môže byť jedine nejaká sloveso a podstatné meno. Malá časť zo mňa sa potešila, že viem aspoň pár slovíčok z tohto pračudesného jazyka.

,,Koi ju teatrea cishinysio li varsity wertiasean, jeshi riesioshite juniosio saniolishio nio detresiony?" Predniesli hlasy naraz všetky o tón hrubšie a vážnejšie.

,,Sľubuješ svojmu národu ochranu, kým čas tvojej vlády nepominie?" Rozprávala Sisi so zadržaným dychom, očividne ohúrená výjavom pred ňou. Musela som uznať vyzeralo to veľmi pôsobivo a hlavne vznešene. Atmosféra v celej miestnosti sa zdala napätá, vážna a plná očakávania.

,,Jo koi le cishinisio sarohginnia e sarohginnia moesio renionnian." Povedal rozhodným pevným hlasom. Teraz som aj ja zadržala dych, tušila som čo vravel.

„Prisahám na svoju česť a česť môjho rodu."

,, Aweniarea ju Augustín Eduard Wattson, koi ju ewionyrae ry kairian ry wempiare ry Europien?"

„Tak sa ťa pýtam Augustín Eduard Wattson, staneš sa kráľom upírov v Európe?" Mohla by som odprisahať, že vzduch v miestnosti tak zhustol, že sa mi nedalo poriadne nadýchnuť. Cítila som niečo zvláštne všade okolo seba.

,,De, jo koi ewiony estnio kairian ry wempiare."

„Stanem sa novým kráľom upírov," šepla som nepočuteľne. Nevedela som ako sa mi tá veta preložila sama od seba v hlave. Neudržala som v sebe úsmev a pozrela sa na Austina, vyzeral inač akoby zrazu ešte viac dospel.

Kňaz zobral korunu do rúk a nadvihol ju nad hlavu. Bola zlatá osadená červenými a čiernymi drahými kameňmi. Otočil sa k Austinovi a pomaly mu ju položil na hlavu. Vtedy sa postavil s hrdo zdvihnutou hlavou a posadil sa na červeno zlatý trón.

„Upíri z Európy predstavujem vám vášho nového kráľa," kňaz s viacerými hlasmi dopovedal v tom čudnom jazyku a s úctou si kľakol pred Austina. Všetci si začínali kľakať a ja som vtedy pocítila čo vtedy na začiatku školského roku. Zase akoby ma neviditeľná sila ťahala dole v snahe preukázať úctu kráľovi.

Po pár neuveriteľne dlhých minútach úplného ticha som zacítila dotyk na vrchu svojej hlavy a potom pod bradou, ktorú jemne nadvihol. Stretla som sa s ľadovo modrými očami. Natiahol ku mne druhú ruku a ja som ju bez váhania prijala. Keď moju ruku zovrel vo svojej skoro ju nebolo vidieť. Vyšla som z lavice a v tú chvíľu som bola z boku pritlačená na jeho telo. Kráčal so mnou k východu z miestnosti. Upíri sa stavali až, keď okolo nich prešiel a pomaly sa zoskupovali za nami. Keď sme vošli do tanečnej sály prekvapil ma vychádzajúci mesiac za oknami. Po bokoch vyzdobenej sály boli stoly.

Keď sa všetci zhromaždili po bokoch Austin mi zdvihol ruku a viedol ma do stredu. Z ničoho nič začala hrať valčíková hudba.

„Smiem prosiť, slečna," uklonil sa a vyzval ma do tanca. Uklonila som sa mu naspäť a vložila svoju ruku do jeho.

„Bude mi potešením, kráľ môj," usmiala som sa. Austin si zachoval chladnú masku, ale v jeho očiach som mala možnosť uvidieť iskričky radosti.

„Potešenie je na mojej strane." V tú chvíľu začala hrať pomalá hudba v rytme valčíkových krokov. Kráľ ma chytil okolo pásu a viedol ma po sále. Krásne, ale za to aj trocha strašidelné tóny hudby som mohla cítiť hlboko vo svojom vnútri. Ale aj tak som mala radosť z toho, že zase môžem tancovať.

Z ničoho nič ma zatočil a rýchlosťou blesku znovu chytil.

„Tešíš sa na svoju korunováciu?" nenápadne mi šepol do ucha. Dych sa mi zasekol v krku. Uhla som pohľadom, bála som sa, že by mohol nejako zistiť, že idem preč. Prečo musel toto spomínať. Nechcela som na to myslieť.

„Vieš, že z toho nemusíš mať strach. Budem stále pri tebe." dopovedal a znovu ma zatočil, ale tak aby som pristála rovno na jeho hrudi. Chytil ma nad krížami a prehol dozadu skoro až k zemi. Neubránila som sa a pretočila nad jeho slovami oči, ale usmiala som sa. Ale ja pri tebe nebudem. Úsmev mi pri tejto myšlienke zvädol, pichlo ma v hrudi nad tou predstavou, ale nerozmyslela som si to.

Upíri v miestnosti sa roztlieskali a po chvíli sa vybral každý na tanečný parket. Mohla som vidieť stovky najrozličnejších šiat upíriek čo sa točili všade okolo nás. Austin ma odviedol na kraj a podal mi pohár. Zapozerala som sa do elegantného tanca upírov a rozmýšľala či sme tak vypadali aj my s Austinom. Je to pre mňa až neuveriteľné, on sa naozaj stal kráľom a nie sme v rozprávke ani v minulosti. ,,Niekomu ťa musím predstaviť," ozval sa zrazu, zaskočene som naňho otočila hlavu. Chytil ma za zápästie a ťahal na opačnú stranu. Už z diaľky som videla opierať sa o stenu dvoch mužov, kývol im na pozdrav, keď sme okolo nich prechádzali, ale viedol ma rovno k nejakému upírovi otočenému k nám chrbtom. Pred ním som zahliadla jemne vyzerajúce dievča. Nebolo to veľmi vidieť, ale dokázala som nejakým spôsobom naisto určiť, že upírka nie je.

Dievča bolo oblečené v slávnostných čínskych tradičných šatách a muž vedľa nej v obleku ako väčšina. Čierne vlasy mala vypnuté dohora vyzdobené najrozličnejšími ozdobami. Dva pramene jej lemovali úzku tvár s čiernymi očami. Upír bol o čosi nižší ako Austin, ale stále bol vysoký. Takisto ako dievča mal čierne oči, ale pokožka bola tmavšia a tvár viac ostro rezaná. Čo ma na ňom zaujalo hneď boli jeho dlhé čierne vlasy.

,,Zentaro, zdravím," Austin skoro nepostrehnuteľne nadvihol kútiky úst do úsmevu a následne kývol hlavou k dievčaťu, ,,Li." Dievča sa milo usmialo a kývlo mu hlavou naspäť. ,,Vaše veličenstvo."

,,Konbanwa, Augustín," povedal muž s ázijským prízvukom. ,,Nevideli sme sa vyše päťdesiat rokov a teraz je z teba kráľ." Potľapkal ho po ramene. ,,Vitaj v našom živote," trpko sa usmial. Zentarove oči padli na mňa a premeral si ma čiernymi očami. Austin sa onedlho pozrel na mňa a stisol mi ruku dodávajúc mi istotu.

,,Zentaro, Li chcem vám predstaviť moju predurčenú Elu Melanie Flores," predstavil ma, nebola som si istá či som v jeho hlase naozaj počula hrdosť, alebo sa mi to iba zdalo. Zentaro prikývol a na pár sekúnd sa pozrel na dievča vedľa neho.

,,Zentaro Tadashi Saito, kráľ Ázie. Rád ťa konečne spoznávam. A toto je moja pôvabná manželka Li Nami Saito," pri posledných slovách sa pozrel dole na Li. Keď som si ho prezrela lepšie, mal skoro rovnaký postoj ako Austin. Hlava zdvihnutá, tvár s maskou čo máločo prezrádzala a dokonale upravený výzor. Bola som si takmer istá, že by som našla podobné vlastnosti aj v povahe. To musí byť tým, že aj on je kráľ a pochádza zo vznešenej rodiny.

,,Stačí Li," povedala, ,,Môžem ťa volať Nia? Ako skratka od Melanie." Hovorila neisto a lámavo po anglicky, rozmýšľajúc nad slovami. Tá prezývka mi skoro vyrazila dych, také niečo by ma nenapadlo, ale celkom sa mi páčila.

,,Jasné, môžeš" odpovedala som jej. Veselo sa na mňa usmiala. ,,Teší ma Nia," prízvuk akým to povedala mi hneď naznačil, že je z Číny. ,,Aj mňa veľmi teší, Li," odpovedala som. ,,Prečo vlastne tá prezývka?" spýtala som sa jej zvedavo. Li zrazu zahanbene sklonila hlavu a pozrela sa nabok. Zmetene som sa pozrela na Austina ten len pokrútil hlavou na znak, že to nemám riešiť.

,,Znie to viac ako meno z našej krajiny, bude sa mi ľahšie pamätať a hovoriť," povedala neurčito a placho sa usmiala. Zrazu som len cítila, ako mi Austin obtočil svoju ruku okolo pásu. Vôbec som nechápala čo robí až kým ma neposunul o pár centimetrov nabok.

,,Čau Austin zvolal si kráľovské stretnutie a nás si nepozval?" Natočila som hlavu za hrubým hlasom a tam som zbadala, koho iného ako ďalšieho kráľa. To musia byť všetci takí vysokí? Tento mal blonďavé dlhšie vlasy a prenikavé zelené oči.

,,Yokoso, Kieran," ako prvý zareagoval trochu otrávene Zentaro. Na prvý pohľad bolo jasné, že tí dvaja sa veľmi dobre neznášajú. Už len z toho ako sa na seba nevraživo pozerali.

,,Aj ja ťa rád vidím, Saito," povedal s riadnou dávkou sarkazmu. A podal mu ruku, ktorú Zentaro prijal, ale obaja si podali ruky tak akoby si ich chceli navzájom zlomiť. Ich oči sa od seba ani na stotinu sekundy od seba neodtrhli, akoby sa medzi nimi odohrával nejaký súboj.

,,Na to, že ste obaja starší ako ja stále sa niekedy správate ako deti," skritizoval ich neutrálnym tónom Austin. ,,Aspoň na verejnosti by ste sa mohli tváriť, že medzi vami žiadny spor neexistuje."

„Poďme sa správať ako dospelý," navrhol Zentaro a pustil Kieranovi ruku. Neváhal a chytil Li za ruku. O pár minút som si uvedomila, že bolo lepšie, keď medzi sebou súperili, pretože Kieran presunul svoje oči priamo na mňa. Ak som si niekedy myslela, že má niekto v očiach krutosť tak to sa tomu čo som videla v Kieranových muselo byť oveľa silnejšie. Jeho dva smaragdy sa nemilosrdne vpíjali do mojich očí, mala som pocit akoby mi videl až do duše, no nie takým spôsobom ako Austin. Austinov pohľad bol vždy mäkký a nedesila som sa ho. Ten jeho bol zlovestný, našepkával hrozbu a nemal žiadne zľutovanie. Nepríjemne som prestúpila z nohy na nohu a posunula sa ďalej od Kierana.

,,Ale Austin nevedel som, že už máš družku," Kieran sa usmial, ale jeho úsmev nepôsobil milo. Práve naopak svojimi chladnými očami zapríčinil, že pôsobil viac než zlovestne. Cítila som ako sa Austin za mnou napol a vzápätí na Kierana ceril tesáky. Kieran naňho na oplátku zavrčal.

,,Nedovoľuj si Austin, bol som na svete o vyše šesťsto rokov dlhšie ako ty. Navyše, nemal som v úmysle ublížiť jej. Neprajem ti podobný osud aký postihol mňa," hovoril Kieran podráždene, päste mal zaťaté až mu beleli hánky. Austin prikývol a postavil sa opäť vedľa mňa.

,,Aj tak ťa varujem, pretože viem čoho si schopný," tento krát bol Austin ten, kto ho prepichol pohľadom.

,,Už som povedal, nemám v pláne hocijako jej ublížiť," zopakoval Kieran a obrátil sa na mňa. Nervózne som sa ošila a radšej sa pozrela na bok.

,,Mladá dáma," jemne sa uklonil a pozrel na mňa, ,,Dovoľte aby som sa predstavil, moje meno je Kieran Martin Ward. Rád ťa spoznávam." Predviedol mi svoje tesáky a natiahol ku mne ruku. Preskakovala som pohľadom z jeho vystretej ruky na jeho tvár. Nezdal sa mi byť dobrý nápad chytiť sa ho. Mala som z neho zlý pocit, akoby ma chcel každú chvíľu stiahnuť k sebe a zabiť.

,,Bolo by slušné predstaviť sa tiež," napomenul ma ako malé dieťa, keď som sa po piatich minútach k ničomu nemala. Moja jediná nádej bol Austin, či sa mi to páčilo, alebo nie. Pomaly prestávam mať dôvod niekam odchádzať, ale ja som sa už rozhodla a pôjdem aj keby sa čo dialo. Pozrela som sa mu prosebne do očí, aj keď mi nemal ako pomôcť. On vedel, že mi Kieran neublíži takže ani nemal prečo. Ale ja som sa ho stále bála. Potichu som si odkašľala aby som si prečistila hrdlo a chytila mu ruku.

,,Volám sa Ela Melanie," zasekla som sa, mám povedať Adams, alebo Flores? Rýchlo som rozmýšľala ako povedal moje meno Austin Zentarovi. ,,Flores." Môj hlas sa mi celú dobu chvel a nemohlo to ujsť ani Kiearanovi, pretože mi pobavene pustil ruku a narovnal sa.

,,Augustín, tvoja budúca manželka sa ma očividne bojí, ako potom chcete vyhrať ten váš problém s démonmi? Nezľakne sa ich?" Pri slove manželka som skamenela a zaťala ruky do päste. To slovo znelo zrazu tak čudne, tak blízko a zároveň vzdialene. Mala som sa chuť sarkasticky zasmiať, že sa viac bojím zväzku s Austinom, ako stretnutia tvárou tvár vodcovi démonov na zemi. Austin reagoval zavrčaním.

,,Úprimne, Kieran z teba mala zatiaľ strach každá žena, ktorá ťa stretla. Samozrejme vynímajúc tvoju a Augustínovú sestru," uštipačne ho podpichol Zentaro. ,,Možno preto sa pre teba stále nenašla..." Kieran mu nedovolil dokončiť svoju myšlienku a dal mu priamy direkt rovno do tváre. Prekvapene som uskočila dozadu. Počula som, ako Li zvolala Zentarovo meno, keď sa pod náporom sily skoro zrútil na zem. Li ho podoprela z jednej strany a pýtala sa ho či je v poriadku. Zentaro si opakom dlane zotrel pramienok krvi čo mi stiekla z rozrazenej pery. Rozšírili sa mi zreničky, keď sa Kieran znovu chystal udrieť Zentara. Austin bol v mihu sekundy medzi nimi a výhražne zavrčal.

,,Toto je moja zem. Nebudem tolerovať žiadne bezdôvodné bitky. Rozumeli ste?" hrešil ich ako malé deti, ale bolo vidieť, že to myslí smrteľne vážne. Kieran zvesil ruky a posledný krát zavrčal na Zentara pred tým ako sa zobral a kamsi odišiel. Bolo na ňom viac ako jasne vidieť, že sa mu táto situácia nepáčila

,,By som povedal, že etiketu máte už zvládnutú," zašomral Austin a naštvane zatínal ruky do pästí.

,,Gomen nasai Augustín, viem, že tu nechceš mať teraz žiadne bojové pole," ospravedlnil sa Zentaro a uklonil sa tak ako je v Japonsku zvykom, keď sa niekomu ospravedlňuješ. ,,Dnes ho už nebudem provokovať."

,,Nedostal som nič od Jafarua, prečo neprišiel? Nevieš?" spýtal sa nakoniec Austin a zhlboka sa nadýchol. Snažil sa dostať sám seba pod kontrolu? Zentaro jednoducho prikývol.

,,Niečo som počul. V nejakej časti Afriky majú problémy s kočovnými upírmi. Neobťažujú sa po sebe upratovať mŕtvoly a je ich viac než dosť, ale však vieš ako to tam chodí. Ľudia tam zomierajú v kuse. Pravdepodobne to musí riešiť." povedal nezaujato.

,,A Zentaro?" ozvala sa jemným hláskom Li. ,,Nevieš ako sa darí Kimani, už sa narodilo dieťatko?"

,,Neviem, Li. Už sa mi dlho neozval. Na budúci týždeň mám s ním stretnutie ak chceš môžeš ísť so mnou," povedal potichu Zentaro pred tým ako sa otočil naspäť na Austina.

,,Ospravedlňte nás," odviedol Li medzi tancujúce páry a spoločne sa pridali k nim. Bola som celkom zmetená zo všetkých tých nových mien čo som dnes počula.

,,Jafaru je tiež kráľ?" spýtala som sa zo záujmom.

Austin sa na mňa pozrel a prikývol. ,,Má na starosť Afriku. Niekedy by som povedal, že to má z nás najťažšie." Zamračil sa. Otočila som sa ku stolu a zobrala z neho nejaký koláč. ,,Je pravda, že nie je veľmi spoločenský, ale svoju krajinu dokáže zvládnuť," dodal dívajúc sa von z okna. ,,Kimani je kráľovnou Afriky s tou sa určite neskôr zoznámiš." Na chvíľu sa odmlčal a potom sa obrátil na mňa. ,,Viem, že teraz veľa veciam nerozumieš, pokojne sa pýtaj."

Mala som sto chutí sa ho opýtať prečo sa rozhodol klamať mi. No namiesto toho, aby som sa snažila túto vec vyriešiť zbabelo utekám.

,,Čo to bol za jazyk?" spýtam sa prvú otázku a potom som už len sledovala ako nadvihol obočie a potichu sa zasmial. Bola som si istá, že takmer nikto ho nepočul.

,,To je náš jazyk," usmial sa akoby to bolo ľahké ako facka.

,,Upíry majú vlastný jazyk?" opýtam sa prekvapene. Od Austina sa dočkám iba slabého prikývnutia.

,,A ten kňaz..." nestihla som dopovedať.

,,Chceš sa opýtať, prečo mal taký hlas? Nevšimla si si, že sa tam trochu ochladilo? To boli všetci králi minulosti. Najvýraznejší hlas bol prvého a posledného, takže môjho otca," odpovedal. ,,Myslím, že otázok bolo už dosť. Teraz poď za mnou," nadvihol kútiky do úsmevu a viedol ma na terasu. Okrem nás tam nikto nebol.

,,Zatancuješ si, dušička," milo sa na mňa usmial a chtil ma do základnej tanečnej pozície.

,,Nepočkal si ani na odpoveď," usmiala som sa.

,,Pretože viem, že ty by si nikdy neodmietla žiadny tanec a už vôbec nie so mnou," samoľúbo sa usmial. Začal ma viesť do rytmu hudobných nástrojov čo hrali vo vnútri. Jeho poznámku som úspešne odignorovala.

Sústredila som sa len na hudbu, kroky, krásne žiariaci mesiac a kráľa, ktorý konečne vyzeral byť aspoň trochu šťastný.

Ahojte, za to, že ste museli čakať má táto časť vyše 3000 slov :D. Dúfam, že sa páčila. Hore je hudba na, ktorú tancovali Ela s Austinom ;). Budem rada ak napíšete svoj názor na kapitolu :).

Mimisaki