O dušu som sa pevne držala Lindy za krk, nechcela som spadnúť. Nekontrolovateľne sa mi triasli a sťažovali mi poriadne sa chytiť. Šok mi nedovoľoval sa skoro na nič sústrediť, nevnímala som okolie, ledva ku mne prenikol Austinov hlas.

„Hou, hou, hou," Austin sa snažil ukľudniť Lindu. Vyzeral pokojne, no jeho oči ho prezradili.

„Ja asi niekoho zabijem," hlasno si mrmlal popod nos.

„Linda, kľud, kľud," zoskočil zo svojho koňa a postavil sa pred Lindu.

„Nič sa nestalo, kľud Linda," hovoril jej pokojne. Chytil do rúk oťaže a silou ju prinútil postaviť sa na všetky štyri. Ja som sa stále kŕčovito držala.

„El? V pohode?" spýtal sa po pár minútach.

„Nie," môj hlas znel plačlivo. Austin Lindu priviazal k Amadeovi, ktorý hneď potom pokračoval v jedení trávy. Upír ku mne načiahol ruky v, ktorých spočívala neskrotná sila. Mohla som ju pred chvíľou vidieť na tom ako bez ťažkostí ukľudnil Lindu. Opatrne som sa v sedle posadila vzpriamene. Môj dych sa stále triasol.

,,Poď sem," vzdychol si a akoby som nič nevážila ma zložil na zem. Zle odhadol stabilitu mojich nôh a spolu so mnou sa zosunul na zem. Okamžite som sa k nemu pritúlila, ani som o tom nemusela premýšľať pre moje telo to bolo automatické. Spokojne som zamrnkala ako malé bábätko keď si ma privinul, doteraz som vôbec nevedela, že taký zvuk dokážem vydať.

,,Nič sa nedeje, už je dobre," šepkal mi do ucha.

,,Austin?" ozvala som sa slabým hláskom.

,,Hmm," hladil ma po vlasoch rozložených na chrbte.

,,Ďakujem ti za to, že si so mnou," že to vyznelo zvláštne som si uvedomila, až keď som to povedala. Bola by som aj očervenela ak by som to dokázala.

,,Preboha, za to nemusíš ďakovať," krátko sa zasmial. Prinútil ma zodvihnúť kútiky do úsmevu.

,,Ale musím," šepla som

,,A povieš mi prečo?" nenechal sa odbiť.

,,No v rozprávkach, ktoré som od malička počúvala si princovia vždy vyberali krásne princezné. A ja vyzerám divne vieš? Pozri sa na mňa, bledá tvár bez jedinej pehy, no za to s kruhmi pod očami a jazvou. Povedz mala niektorá ju niektorá z nich?" rozprávala som úplne potichu. Nerada si to pripomínam ale musí to vidieť. Som prekvapená, že si to ešte nevšimol. U ostatných som to chápala lebo som ju vždy zakryla vlasmi. Vtedy som si aj ja sama mohla nahovárať, že tam nie je. Že sa to nikdy nestalo. Pomaly som si začala odopínať prilbu. Smutne som sa na neho pozrela a dala si dole prilbu. So zatvorenými očami som si odhrnula vlasy z oblasti spánku. Trhane som vydýchla, keď sa princove ruky dotkli odhalenej jazvy.

,,Kedy?"

,,Pred troma rokmi. Bolo to v zime, večer okolo ôsmej večer išla som z tanečnej, keď som sa pošmykla na zľadovatených schodoch a rozbila si tam hlavu. Mala som šťastie, že ma našla trénerka a záchranka prišla pár minút na to ako tam volala inač by som tam pravdepodobne zamrzla."

,,To si bola ty," šepol ohúrene.

,,Čože?" nechápala som o čom to hovoril.

,,V ten večer som tam bol, Ela. To tebe som vtedy zachránil život."

,,Čo?"

,,Pritiahla ma tvoja krv, El. Bolo to, akoby ma volala, akoby sa mi snažila naznačiť, že ak za ňou nepôjdem tak by sa stalo niečo veľmi zlé. Nedalo sa jej odolať, nevieš si predstaviť ako som sa vtedy chcel do toho dievčaťa, teda vlastne do teba zahryznúť. Preto sa mi už vtedy na pódiu zdalo, že som ťa niekde videl," previnilo sa na mňa pozrel. Nebola som schopná reagovať a ani som nevedela ako. On ma videl skôr ako ja jeho v ten prvý deň. Osud. Možno naň začnem veriť. Možno.

„Č-Čo by sa stalo ak by si ma vtedy pohrýzol?" V duchu som si vynadala za tak hlúpu otázku.

„Stalo by sa toto," nechal si pomedzi prsty skĺznuť modrý prameň.

„Čo by si spravil, ak by sa to stalo?" položila som mu ďalšiu otázku.

„Zobral by som ťa do zámku, už vtedy." Dlaňou prekryl nepeknú jazvu. „Slečna Ľudmila by ťa vyliečila a potom by som sa o teba postaral."

„Mal si to urobiť. Bolo by to tak lepšie," pozerala som sa hore do jeho modrých očí.

Nepatrne sa usmial, vedela som, že ho moje slová potešilo hoci to nechcel dať najavo. „Prečo by si to tak chcela?"

„Mohla by som byť častejšie s Lukom. Rýchlejšie by som pochopila naše zákony. Bola by som pripravená stať sa princeznou."

„Nemáš ešte jeden dôvod?" s nádejou v hlase sa opýtal a ja som hneď vedela čo by chcel počuť.

„Skôr by som bola s tebou." Jeho tvár preťal širokánsky úsmev. Perami sa dotkol môjho zjazveného spánku.

,,Aj tak si krásna a my nie sme v žiadnej rozprávke," šepol pred tým ako sa presunul na moje pery. Má pravdu nie sme v rozprávke, ale aj tak sa toto všetko rozprávke podobá.

,,Austin, preto sa bojím výšok. Bojím sa, že ak by som spadla a udrela si hlavu, mohla by som znovu dostať otras mozgu." Od toho momentu mám veľmi citlivú hlavu, stačí aby som sa niekde silnejšie buchla a už sa mi začína točiť, nemôže byť dlho dole hlavou, pretože mi príde zle.

Húpal ma z jednej strany na druhú zázračne ma to upokojovalo, jeho dotyk a hlas, krásne okolie a lesy, dva pokojne sa pasúce kone. Keď v tom toto všetko prerušil ďalší výstrel. Trhla som sebou, ale to už Austin pri mne nebol. Pevne držal oba kone za oťaže.

,,Ja fakt asi niekoho zabijem!" zakričal rozzúrene smerom do lesa. Pomaly som sa postavila na trasúce sa nohy. V ruke sa mi hompáľala jazdecká prilba.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa vystrašene, pretože môj hlas prehlušil ďalší výstrel. Zaznel oveľa bližšie, z lesa vyleteli vtáky.

,,Musíme ísť, Ela." ignoroval moju otázku a odviazal Lindu od Amádea.

,,Ale," snažila som sa dostať k slovu chcela som vedieť čo sa deje.

,,Ela, hneď!" prikázal prísne, oči mu stvrdli. Okamžite som si nasadila prilbu a zapla ju. ,,Rýchlo nasadni a choď čo najrýchlejšie." Keď videl môj vystrašený pohľad v jeho očiach sa čosi mihlo. ,,Neboj sa, dobre?" Pred tým ako som neisto vysadla na Lindin chrbát ma jemne pobozkal, no keď odchádzal po tom náznaku citu už nebolo ani stopy. Modlila som sa aby nezaznel, ďalší výstrel a Linda sa znovu nevyľakala. Mala som zlé tušenie. Upírí princ bol tesne za mnou a to, že ma nechcel predbehnúť značilo iba o jednom. Tie výstrely neboli s poľovníckej pušky.

V stajniach sme rýchlo obriadili kone a zavreli ich do boxov. Upírí princ ma ťahal naspäť do zámku, neprehovoril ani slovo žiadne vysvetlenie. Nič a mňa začínal pomaly zožierať strach a zvedavosť naraz. Strážcovia na nádvorí si rýchlo vymieňali pokyny a odniekiaľ brali zbrane. Ale oveľa naliehavejšie a vážnejšie reagovali ako naposledy, to ma desilo. Držal ma za zápästie a rýchlo viedol smerom ku korunnej sále. Nejako sa pri nás objavili Matias a Josh, obaja mali ruky na rukovätiach mečov, akoby čakali každú chvíľu odniekiaľ útok. Austin rozrazil dvere a rýchlym krokom sa ponáhľal ku svojim rodičom. Pustil mi ruku a rýchlo si vyzliekol sveter ten podal dievčaťu, ktoré bolo oblečené ako slúžka. Jemne sa poklonilo a zmizlo za dverami.

,,Otec, čo sa deje?" spýtal sa, jeho ruka našla moju a preplietol si so mnou prsty, ktoré povzbudivo stisol. Fakt, že ma pred tromi rokmi zachránil akoby pridal ďalšiu časť skladačky predstavujúcej moju dôveru k nemu.

,,V podzemí sa to len tak hemží Taurusovími spojencami. Nevieme ako je možné, že sa tam dostali. Je už dosť silný aby sa dostal von," venoval nám sklesnutý pohľad.

,,Ak by sa ho pokúsila teraz zastaviť Ela pravdepodobne by to jej duša neprežila. Vzal by si jej telo a ty by si ju musel zabiť a všetci dobre vieme, že by si to nedokázal," prehovorila kráľovná so slzami v očiach. Zdesila som sa tej predstavy, bože len to nie, prosím. V duchu som zaprosila. Zimomriavky mi prešli celým telom, nechcela som byť blízko toho meča ani na minútu. Ten pocit akoby zo mňa vysával všetky emócie a nakoniec by vo mne zostalo len prázdno a chlad, neuveriteľný chlad.

„Tak ako to chcete riešiť?" spýtal sa s neutrálnym výrazom.

„To čo spravili moji rodičia," povedal kráľ a taktiež na sebe nedával poznať, akoby celá situácia bola nad ich úroveň. Iba kráľovná bola bledá ako smrť a ja som tiež nemohla vyzerať lepšie. Kráľ ju jemne hladil po chrbte, to jediné naznačovalo, že aj on má city. A Afrodita sa k nemu z boku túlila.

„Nie. To nesmiete," zvýšil hlas. Obdivovala som ho ako si môže aj v takomto prípade zachovať chladný výraz. Ale s tým tiež nesúhlasím nemôžu zomrieť kvôli mne.

„Kráľovná Afrodita, to nemôžete skúsim to ja," nedobrovoľne som sa ozvala. Kráľa som sa neodvážila osloviť. Nemohla som ich nechať zomrieť kvôli mne. Kráľovná sa na mňa smutne usmiala.

„Nie Ela, my ho zdržíme kým nebudeš pripravená. Bez teba by bol úplný koniec a čo je pre mňa dôležitejšie ty a môj jediný syn by ste nežili a to máte pred sebou nekonečno času."

„Nie je nejaká šanca, že by ste to kúzlo prežili?" ozval sa Austin.

Kráľ mu pohotovo odpovedal: „Nie, Augustín nie je. To kúzlo prežijú iba predurčený s veľmi silným putom. Hovorilo sa, že tí ktorých okrem puta spája aj niečo iné. Niečo čo by tam bolo aj keby puto neexistovalo."

„Austin, o nás sa neboj. Hlavne si dávaj pozor na seba a svoju predurčenú. Ľúbime ťa. Povedz to prosím potom aj svojej sestre." Kráľovná k nemu načiahla ruku a jemne ho pohladila po líci.

,,Drž sa, verím, že z teba bude dobrý kráľ," potľapkal ho jeho otec po pleci a spolu s kráľovnou vyšli von z miestnosti. Chvíľu nemo hľadel do steny a nakoniec sa rozhodol.

,,Idem za nimi a ty sa Ela prosím, ani nepribližuj ku škole. Matias a Josh na teba dajú pozor," smutne sa usmial. Na rozlúčku mi dal bozk na čelo a stratil sa za tými istými dverami ako kráľ a kráľovná.

Ahojte, máme tu už štyridsiatu kapitolu a príbeh je približne v polovici, dúfam, že už nečakáte koniec :D. Táto polovica bolo taká oddychovejšia, a tá druhá bude viac akčnejšia ;). Veľmi vám ďakujem za 1K hviezdičiek a vyše 10K prečítaní veľmi to pre mňa znamená :). A aj za to, že sa tento príbeh už hodnú chvíľu drží na treťom mieste v kategórií Vampire :)

Michelle