Otvorila som jedno krídlo dvier. Ovial ma zápach koní a sena. Ohúrene som vkročila dovnútra, pár metrov od steny pri, ktorej som stála sa tiahol rad boxov po oboch stranách. Medzi ne viedla široká ulička. Najviac ma však zaujali kone, tie krásne a majestátne zvieratá. Na nich som mohla oči nechať.

Aspoň tridsať koní. Niektoré nespokojne hrabali nohou o zem, iné nám zaerdžali na pozdrav a ďalšie prežúvali seno, pili vodu alebo sa nedočkavo prechádzali po boxe do kruhu.

„No tak poď si vybrať," pobádal ma a postrčil dopredu. Kone vystrkovali hlavy rôznych farieb, niektoré boli biele, grošované, hnedé aj čierne, pár ich tam bolo dokonca aj fľakatých. Pri každom boxe visela na klinci ohlávka.

„Tí piati vzadu nemajú zatiaľ majiteľa. Môžeš si jedného vybrať." Potiahol ma za ruku dopredu, aby som tam len tak hľadiac na ne nestála na mieste.

„Vážne? Austin to nemôžem prijať, vieš koľko taký kôň stojí a k tomu ešte jeho potrava plus výbava?" spýtala som sa aj napriek tomu, že som po koňovi túžila od malička. Doslova ma to k nim ťahalo, chcela som si ich aspoň pohladkať.

„Ale môžeš. Zabúdaš, že budeš mojou manželkou, Ela." Zaskočene som na neho pozrela. Nepáčilo sa mi že sa stanem jeho manželkou takto skoro. Nerada som o tom hovorila.

„Čo tým chceš povedať?"

„Nič, len to, že všetko čo patrí mne a mojej rodine bude aj tvoje." Mykol plecami a otočil sa ku koňom. Chvíľku si ich prezeral, kým nepristúpil k bielemu. ,,Čo hovoríš na tohto?"

Pokrútila som hlavou a zamierila k bielej kobylke s tmavo hnedými škvrnami. Nastavila som jej ruku. Počkala som kým sa osmelí a dotkne sa jej pyskom, ale dlho som čakať nemusela. Jej ružový pysk sa jemne dotkol mojej dlane. Usmiala som sa na ňu a pohladila ju po hlave. Kobylka nespokojne zafŕkala na znak, že chce ísť von.

,,Ako sa volá?" zrazu mi prišlo na um, že ešte neviem jej meno.

,,Toto je Linda." Potľapkal ju po zadnej časti krku. ,,Pred pár týždňami mala tri roky a zatiaľ mala na chrbát človeka iba pár krát tak neviem ako bude reagovať. Ten biely sa volá Nico je od nej o rok starší a má z jazdením viac skúseností," snažil sa ma prehovoriť na podľa neho bezpečnejšiu variantu.

Pokrútila som hlavou. Táto sa mi z nich páči najviac. A to čo som jej videla v očiach mi strašne pripomínalo mňa.

,,Kto na nej jazdil?" spýtala som sa iba aby reč nestála.

,,Ja."

S prekvapením som sa na neho pozrela, nečakala som, že sa o kone stará až tak aby učil povely aj ostatných. ,,A?"

,,No je veľmi hravá a plná energie. Je rýchla a potrebuje pozornosť. Ale stále je veľmi plachá." Zadívala som sa jej do očí. Mala som pocit, že s ňou si budem najviac rozumieť.

,,Môžem," ukázala som na plechové vedro s jačmeňom. Kývol hlavou na súhlas. Zobrala som do ruky pár stebiel jačmeňu. Zasmiala som sa, keď mi ich pyskom zobrala z ruky a pochutnávala si na nich.

,,Tak túto?" spýtal sa. Ja som nedočkavo prikývla a neochotne od nej odtiahla ruku. Austin zatiaľ otvoril železnú závoru a zobral ohlávku z klinca.

,,Poď sa sem pozrieť ako sa nasádza, nabudúce to budeš robiť sama," pokynul hlavou smerom k Linde. V ľavej ruke držal ohlávku. Bol otočený tým istým smerom ako Linda.

,,Pozeraj, skloníš jej hlavu tým že jej jemne zatlačíš na miesto medzi ušami, potom nasadíš ohlávku zospodu na nos a následne na uši, ale tak aby si sa nedotkla očí. A nakoniec pripneš karabínu na ohlávke," presne to čo hovoril aj robil. Nakoniec jej dal vodítko a to mi potom vložil do ruky.

,,Choď s ňou pomaly von. Ja si zatiaľ idem pre Amádea. Počkaj vonku."

Neisto som viedla Lindu von zo stajne. Akoby to vycítila a jemne do mňa drgla pyskom. S úsmevom som ju znovu poškrabkala za ušami. Zamyslene som ju hladila po jemnej srsti. Spoza chrbtu sa ozvalo zaerdžanie. Otočila som sa, Austin ku mne viedol veľkého tmavo hnedého koňa na niektorých miestach bol až čierny.

,,Na nachvíľu ho podrž," podal mi jeho vodítko do druhej ruky. Nadprirodzenou rýchlosťou zmizol v stajni a o ani dve minúty predo mňa položil drevenú debnu. Dve deky a sedlá prevesil cez tyč priečne pripevnenú o stenu. Z debny dve kefy pre kone a jednu z nich mi podal.

,,Poriadne s ňou očisti Lindu aby jej potom nebolo nepríjemné sedlo. Ale iba jemne jej prechádzaj po srsti," použil ma.

Chvíľu som sa pozerala ako on češe svojho koňa. Vodítko som stále držala a pustila sa do česania. Potom som jej podľa princových rád škrabadlom vyčistila kopytá. Austin mi ešte ukázal kde položiť dečku a potom ako na ňu dať a upevniť sedlo. Ja som jej opatrne zvliekla z hlavy ohlávku. Bližšie som si ju prezrela. Bola čierna a na remienkoch mala maličké biele cválajúce koníky. Upírí princ mi pomohol dať Linde zubadlo a nasadiť uzdu.

,,Počkaj, ešte prilba." Opatrne mi ju zapol pod bradou, tak aby mi nepricvikol kožu.

,,Ako si vedel," nestihla som dokončiť vetu.

,,Aisling ma chcela predbehnúť a ísť si s tebou zajazdiť ako prvá. Tak ti vybrala prilbu, ale ako vidíš nakoniec som ju predbehol ja," šibalsky sa usmial. Ako Aisling vedela aká jazdecká prilba mi bude dobrá?

Amadeus, jeho kôň bol už pripravený a celý nedočkavý vyraziť. Spredu som obišla Lindu aby som sa mohla postaviť na dosť vysoký obrubník. Z neho som poľahky vysadla do sedla.

,,Predpokladám, že si ešte nikdy nejazdila sama, že?" spýtal sa. Klopkanie Amádeových kopýt sa odrážalo od cesty, keď podišiel ku mne.

,,Nie," odpovedala som mu nesmelo.

,,Dobre, hlavne nebuď nervózna. Je to jednoduché. Ak chceš zastaviť stuhni v krížoch, pritlač kolená o Lindine boky a jemne pritiahni oťaže. Ak jej chceš povedať aby sa pohla iba pritlač nohy o jej boky. Keď chceš ísť doľava potiahni oťaže tým smerom a pritlač pravé koleno o jej bok. Doprava je to presný opak. A ešte ak by sa náhodou postavila na zadné nohy predkloň sa a pevne sa drž. Nie je na tom nič ťažké, stačí si zvyknúť," usmial sa.

Snažila som sa čo najviac si zapamätať z toho čo mi povedal. Oťaže som držala opatrne, pretože som sa bála, že by som jej mohla nejako ublížiť.

Dala som pokyn Linde aby sa pohla. Pomaly som s ňou prešla do ohrady aby som sa naučila aspoň ako tak dávať koňovi povely, klusať a cválať. Austin bol skvelý inštruktor, po pár hodinách sme mohli vyraziť na prechádzku.

Zastavili sme sa pri terčoch. Sisi ešte stále poctivo trénovala spolu som Sárou. Lucasa s Alexom som zahliadla obďaleč ako si trénujú boj s mečmi. Takmer som nevidela ich pohyby, hýbali sa na moje oči príliš rýchlo.

,,Ahojte," pozdravila som ich. Obe prestali strieľať a pozreli sa na nás.

,,Prečo si ma tu nechala samú?" oborila sa na mňa Sisi.

,,Prepáč a mohla by si mi prosím, keď budete odchádzať zobrať luk a šípi?" spýtala som sa. Sisi sa pozrela pod strom a vzdychla si.

,,No čo už s tebou narobím," rezignovane prehovorila. No po chvíli sa usmiala: ,,Užite si prechádzku."

Prikývla som a ešte raz jej poďakovala. Nechcelo sa mi to teraz zo sebou ťahať boh vie kam. Lucas sa z ničoho nič objavil pred nami.

,,Austin, dávaj na moju sestru pozor jasné?" vražedne sa naňho pozrel.

,,Neboj sa, Luke." Hravo som mu postrapatila vlasy, bol zvláštny pocit dívať sa naňho inak než zo spodu.

,,Ela má pravdu. Nič sa jej nestane, sľubujem."

Lucas nespokojne prikývol. Cítila som jeho nepokojný pohľad na mojom chrbte až kým sme im nezmizli z dohľadu.

Naše kone klusali vedľa seba, keď Amádea z ničoho nič pohnal do predu. ,,No poď, preteky!" zakričal.

,,No tak poď, Linda," šepla som jej. Bolo počuť len dupot konských kopýt a vietor udierajúci mi do tváre. Napriek tomu som sa usmievala. Páčilo sa mi to, mala som pocit akoby som bola na konskom chrbte doma. Jemne som sa v Lindinom rytme pohupovala v sedle. Cítila som sa voľna v tú chvíľu ma nič neťažilo. Bol to viac než vítaný pocit. Myslím, že som zjedla aj pár mušiek čo mi vleteli do úst. Nijako som to nevnímala bolo mi to jedno.

Už sme Austina pomaly doháňali, ale aj tak jeho kôň je rýchlejší a on je oveľa skúsenejší jazdec ako ja. Cválali sme po lúke do kopca. Trošku som sa obávala ako zídeme dole. Túto moju obavu zahnal výhľad, ktorý sa pred nami rozprestrel na vrchole kopca. Užasnuto som vydýchla. Pred nami stál veľký hlboký les a pod nami bola menšia lúčka.

,,Tu máš, daj jej odmenu," žmurkol na mňa. Podal mi veľkú kocku cukru. Usmiala som sa naň ho a načiahla svoju ruku pred Lindu. Potešene zaerdžala a zobrala si ju. Automaticky som ju začala hladkať po jej hebkom krku.

,,Ide ti to vážne dobre, Ela. Vážne si nikdy pred tým nesedela na koni?" spýtal sa s úsmevom s, ktorého by sa mi určite podlomili kolená ak by som stála. Cítila som ako sa mi červeň leje do líc. V zapätí sa však vytratila spolu zo všetkou farbou.

,,Nie!" zakričala som, aj keď som to nemala vôbec v pláne. Vzduchom preletel hlasný výstrel. Amadeom to ani nehlo, ale o Linde sa to povedať nedalo. Celým telom sa mi prelievala panika. Postavila sa na zadné nohy a vystrašene erdžala. Ja som sa predklonila dopredu a zo zavretými očami dúfala že sa ukľudní. Moju nádej zmarila ďalšia rana, ktorá zaznela bližšie Bála som sa, že sa neudržím.

Toto nemôže dopadnúť dobre.

Ahojte,

Hlásim sa s novou časťou :D. Dúfam, že sa vám aspoň trošku páčila, pretože sa mi písala poriadne ťažko, pri tridsiatich stupňoch v izbe. Mám smolu skoro celý deň do nej pražilo slnko :(. No Ela sa dostala do menšieho problému, snáď ju Linda nezhodí :D.

Ten obrázok na vrchu som hľadala dlho a aj tak sa jeden z nich úplne nepodobá na Austinovho Amádea mal by byť tmavší :).

Michelle