Unavene som si povzdychla, a odolala nutkaniu zvesiť ruky pozdĺž tela. Už tu stojím s rozpaženými rukami najmenej hodinu. Slečna Bridgesová mi skúša už asi 10 šaty. Beriem späť že neznášam nakupovanie, toto je horšie. Najprv hodinové vyberanie toho správneho kusu látky, čo predstavuje podľa slečny modré šaty. Ostatné to mali rýchlo za sebou, nevyskúšali si dohromady ani toľko šiat ako ja. A teraz sedia na pohodlných stoličkách oproti mne, uškŕňajú sa na mňa ako nejakí psychopati. Skritizujú čo môžu a prehrabávajú sa v časopisoch.

,,Ešte chvíľku slečna, budúca princezná musí vyzerať nádherne," usmiala sa na mňa, očividne ju toto skúšanie nesmierne bavilo, asi tak ako mňa nudilo. Sára zo Sisi si tľapli a potichu sa rozosmiali. Prižmúrila som na nich oči v snahe nájsť niečo čo by mi prezradilo na čom sa smejú. Oni sa iba na mňa pozreli a rozosmiali sa. Pokrútila som hlavou a snažila sa ich ignorovať.

Po dlhom čase som sa dobre vyspala, aj kruhy pod očami čiastočne zmizli. Dala by som si na ne aspoň korektor ale to by u mňa dobre nedopadlo. Hneď ako si niečo dám na tvár čo tam nemá byť, ako je make-up, korektor a iné sprostosti, sa mi jednoducho vyhádžu obrovské červené vyrážky. A verte mi to rozhodne dobre nevypadá, kruhy pod očami sú lepšie. A nálada sa mi zmenila o stoosemdesiat stupňov od včerajšieho večera. A toto ráno mi spriemnilo deň, aj napriek tomu že mi tŕpnu ruky a ja to musím vydržať. Či chcem alebo nechcem.

Keď som sa zobudila, mala som hlavu na Austinovej hrudi, jeho ruky ma pevne držali a znemožnili mi čo i len pohyb. Na moje vlastné prekvapenie mi to vôbec nevadilo, práve naopak páčilo sa mi to. Najradšej by som ešte ležala v posteli, vôbec sa mi z nej nechcelo vyliezť. Bolo mi tam tak dobre. Neubránila som sa ďalšiemu povzdychu.

,,Tieto nie. Nehodia sa k tým našim a vyzerala by, akoby išla na pohreb" ozvala sa Sisi. Mala som na sebe tmavomodré šaty sťa nočná obloha. Od smútočného výzoru to nevylepšia ani flitre, ktoré sú na vrchu šiat poukladané husto pri sebe a čím idú nižšie tým je ich menej. Mne by vyhovovali, no očividne sa to už nepozdávalo ani slečne Bridgesovej ani dievčatám.

,,Aisling, kráľovná a chalani, súhlasia so Sisi. Austin ti odkazuje aby si si vybrala niečo pekné a nie tmavé, že vraj sa tmavé veci k tebe nehodia." pousmiala sa Jasmin do mobilu. Chcela som sa pohnúť k Jasmin ale moja ,,trýzniteľka" ma zadržala a vrátila na miesto. Bola to mlado vyzerajúca upírka s tmavo hnedými vlasmi, vypnutými v prísnom drdole. Juliette Bridgesová krajčírka našej skupiny.

Namosúrene som si preložila ruky na hrudi. ,,Podajte mi prosím vás tie dvoje šaty." Pohľadom som zamierila na šaty položené bokom od ostatných. Juliette sa na mňa pochybovačne pozrela.

,,Ale slečna tie som ušila ako posledné dve možnosti. Nebudete v nich odlišná od ostatných. A na princeznú sa tieto šaty nehodia sú príliš obyčajné." Zdvihla šaty a ukázala mi ich. Prvé boli v o trošku tmavšej farbe ako druhé. Mali biele kvety ktoré sa tiahli od dekoltu až k pásu, sukňa bola nariasená a olemovaná bielou látkou. Boli k nim flitrované rukavičky. Druhé ma zaujali viac. Neboli bohaté na ozdoby a flitre, no mali zaujímavý strih a nádherný odtieň modrej. Dlhé asi pár centimetrov po kolená, tiež mali sukňu olemovanú ale tenkým pásom čiernej. Ramienko na ľavej strane bolo tenké, pokým ramienko na pravej strane bolo hrubé a olemované drobnými čiernymi kvetinkami ktoré sa ťahali okolo dekoltu a potom klesali pod pás. Na pravej ruke bol rukáv oddelený od šiat a voľný, na pravej je len náramok spojujúci ruku so sukňou.

,,Tieto sú nádherné." vydýchla som. Krajšie šaty som v živote nevidela. Ani veľa neodhaľovali a ani neboli prečačkané. Juliette mi ich podala a ja som sa išla prezliecť za paraván. No konečne sme našli niečo čo sa aj mne páči a už sa nebudem nudiť v tomto provizórnom salóniku. šaty som si obliekla skoro bez problémov, až na to šnurovanie vzadu.

,,Sisi mohla by si mi s niečim pomôcť?" zavolala som na ňu. O chvíľu sa objavila predo mnou. ,,Môžeš mi toto zaviazať?" otočila som sa.

,,Bez problémov," povedala nadšene, asi ju toto trávenie času v salóniku bavilo. Vlasy som si podržala hore aby nezavadzali keď mi to bude zaväzovať.

,,No páni. Tieto na tebe vyzerajú prekrásne." rozplývala sa Sisi. Vytlačila ma spoza paravánu.

,,No čo poviete?"

,,Tieto berieme, sú úžasné" Jasmin vyskočila zo stoličky s mobilom v ruke.

„Mne sa to nepozdáva slečny" zapojila sa do toho Juliette. „Vypadáte v tom krásne ale na princeznú to jednoducho nepasuje. Sú príliš obyčajné." Toto presne vystihla. Nie sú nejaké princeznovské, ale ani ja nie som princezná a ani výnimočná. I keď až na tie moje ryšavé vlasy.

,,Slečna Bridgesová všetky šaty, ktoré ste pre nás ušili sú krásne, ale ja nie som výnimočná, som ako ostatné, obyčajná. Necítim sa ako princezná a asi nikdy ani nebudem." usmiala som sa na ňu. Možno pre všetkých budem princezná, no pre seba nie. Aspoň nie taká aké sú pyšné princezné v rozprávkach. Budem sa obliekať tak ako doteraz a ani moje správanie nehodlám meniť.

„Chápem, pošlem tie šaty vašej trénerke." usmiala sa na nás. Rýchlo som sa išla prezliecť do modrých rifieľ, čierneho trička a tmavo bordového svetríka čo som ráno na rýchlo vytiahla zo skrine. Naraz sme sa jej poďakovali a s hlasným pozdravom zavreli dvere.

„Téda Ela tie modré ti pristali." chválila Bianka. Zakrútila som hlavou. Biankine šaty boli nádherné, tak ako všetky ostatné čo sme si vybrali. Prišla som na to podľa čoho vyberala Juliette farbu. Podľa našich farebných prameňov. Nechápem ako to že až teraz mi to zaplo, keď som nad tým rozmýšľala skoro celý čas v Julietinom provizórnom salóniku.

„Nie to tvoje Bianka. Tie tvoje žlté s fialovými kvietkami sú úplne nádherné. Sebastián odpadne keď ťa v nich uvidí." súcitne som ju potľapkala po pleci.

„Pfff, ja som taká úžasná že na to pekné šaty nepotrebujem. Včera keď som prišla z poslednej hodiny. Doslova akoby zamrzol, iba na mňa pozeral skoro som si myslela že sa mu čosi stalo alebo čo." zazubila sa.

,,Môže byť vôbec upír chorý?" Ak by mohol byť bolo by to rozhodne spravodlivé. Keď už nestarnú. Ježkovi voči toto vyznelo strašne neprajne.

„Nie upír nemôže." zapojila sa do debaty Sára. „Najhoršie čo sa im môže stať je záchvat hnevu, keď im rupnú nervy. S tvojho brata, teda Lucasom som si to raz prežila, keď no jednoducho raz." zahľadela sa do diaľky na znak, že sa o tom nechce rozprávať. Domyslela som si prečo, muselo ho poriadne nahnevať keď jeho predurčená skoro spáchala samovraždu. Plus keď sa ešte obviňoval, že sa to stalo kvôli nemu.

„Dobre takže neskôr." zastavila som sa pri dverách ku schodom.

„Ale no tak Ela, však poď s nami... bude zábava", presviedčala ma Bianka, ,,máme dnes voľno tak si to uži a poď. Nebudeš predsa celý zvyšok dňa sama. "

„Musím niekomu zavolať, a asi to bude na dlho." Ospravedlňujúco som sa na nich pozrela a zmizla za dverami. Čo najrýchlejšie som vybehla hore schodmi. Vo veži nikto nebol. Vytiahla som mobil a naťukala otcove číslo. Po pár zazvoneniach to zodvihol.

,,Ahoj" vydýchla som, druhou rukou som si nervózne žmolila okraj trička. Prechádzala som sa po izbe.

,,Ahoj Ela" pozdrav mi opätoval. Zvalila som sa na posteľ a zavrela oči.

,,Si v práci?"

,,Nie" odsekol no po chvíli sa na mňa vyrútil, ,,prečo si mi nezavolala skôr! A prečo sakra mama zomrela, pokiaľ viem bola zdravá!" Hlas sa mu v telefóne triasol. Vedela som že ju ľúbil, od vtedy čo odišla sa nikdy nesmial a nosil výhradne čierne veci, no a teraz sa už nikdy nevráti. Pred tým mal aspoň nejakú nádej. Tak rada by som mu povedala čo sa deje, i keď nemôžem. Nie je to voči nemu vôbec fér.

,,Bola to nehoda. Spadla" pri tomto klamstve sa mi do očí nahrnuli slzy. Koľko upírov ešte kvôli Taurusovi zomrie. ,,Chce aby si vedel, že ťa nikdy neprestala ľúbiť" Prvá slza sa mi skotúľala po líci. Počula som trhané vzlyky a akoby niečo ťažké niekde v pozadí spadlo.

,,Kedy prídeš domov?"

,,Neviem," odpovedala som pravdivo, ,,teraz toho máme veľa" Zahryzla som si do pery, aj keby som sa znovu skúsila opýtať triednej učiteľky. Nesúhlasila by z rôznych dôvodov. Prvá nesmiem stratiť ani jednu hodinu tanečnej kvôli vystúpeniu. Druhá kráľovnine hodiny, ktorých počet každým dňom ubúda. A tretia, podľa mňa najnepravdepodobnejšia. Že by sa ma pokúsili zabiť a milión ďalších ktoré si už ani nepamätám.

,,Tak aspoň mi povedz ako sa máš," povedal smutne.

,Ale celkom dobre. Musím sa vydať za princa upírov, ktorého začínam vážne ľúbiť. S nepochopiteľných dôvodov, samozrejme. Ďalej po mne ide šibnutý démon Taurus, jeho fanatik Arman spolu s Dominikov a jeho sestrou Beatris mi znepríjemňujú skoro každý deň, inak v pohode.' K tejto odpovedi by som pridala ešte poriadnu dávku irónie a bolo by vyriešené, no to bohužiaľ povedať nemôžem.

,,Ja sa mám celkom dobre. O pár mesiacov by sme mali mať vystúpenie, škola ide celkom v poriadku a našla som si veľmi milého priateľa a úžasných kamarátov." a hlavne až prehnane starostlivého. Viac podstatných pozitívnych vecí neviem nájsť.

,,Priateľa? Nie je to nejako skoro? Je na teba dobrý a máš ho rada?" vychrlil na mňa otázku za otázkou. Typický otec. Keď som mala jedenásť povedal mi: ,,Ak si domov privedieš frajera skôr ako budeš mať šestnásť tak si ma nepraj. V pivnici mám funkčnú pištoľ" Pousmiala som sa nad tou spomienkou. Otec tam má fakt pištoľ, ale guličkovú a ako bonus plnú krabicu tých oranžových nábojov.

,,Áno, ocko je na mňa dobrý a mám ho rada." usmiala som sa sama pre seba.

,,Dobre princezná, idem si zastrieľať s tej pištole v pivnici, aby som nevyšiel z cviku. Iba pre istotu. Ahoj" Vedela som si živo predstaviť ako sa zaškeril. Som rada že som mu zodvihla náladu.

,,Ahoj," vydýchla som. Slabo som hodila mobil vedľa seba na vankúš. Som unavená, a to je iba krátko po štvrtej poobede. A prečo sa vlastne čudujem. Niet divu že som unavená keď som polovicu dňa stála v kuse na nohách. Vedela som že riskujem, keď si chcem pospať. No moje telo rozhodlo za mňa, samovoľne sa mi zavreli oči.

Ahojte

Tak akú ste mali včera oblievačku? Na mňa vyliali studenú vodu, asi ako každý rok :D.

Kto náhodou nevie čo je paraván, tak je to taká akoby stena za ktorou sa v minulosti prezliekali, aby mali súkromie. A inak vám strašne ďakujem za skoro šesť tisíc prečítaní a samozrejme aj za hviezdičky a komentáre. Teší ma že niekoho tento príbeh baví :).

Užite si ešte posledný deň prázdnin :)

Michelle