Zhlboka som sa nadýchla a ešte na chvíľu sklopila oči. Kráľovnine oči niečo sa mi na nich zdalo povedomé, akoby som niečo podobné už videla.

S ďalším nádychom som otvorila oči. Hlavu som zodvihla s Austinovho ramena na ktoré mi musela spadnúť. Viečka som ledva držala od seba, bola som viacej unavená ako pred tým.

„Ela." vydýchol, ,,mala by si viac spať. Si unavená a nesnaž sa ma presvedčiť že nie." jeho hlas nabral ten autoritatívny, panovnícky podtón. Rukou som si zakryla ústa aby mi nebolo vidieť až do hrdla keď zívam. Hlava mi ani neviem ako znova klesla dole a oči som už nevládala ďalej držať otvorené. Nie nesmiem zaspať. Nasilu som pootvorila oči. Nechcem sa v snoch znova dostať k Taurusovi. Cítila som ako mi mizne zem pod nohami, rýchlo som sa chytila Austina okolo krku aby som náhodou nespadla.

,,Daj ma dolu" Na moje prekvapenie ma pustil na zem, ale hneď ma natlačil k jeho boku tak že mal na sebe skoro celú moju váhu. Rozhodla som sa ďalej neprotestovať, predsa len sa mi takto kráčalo ľahšie, ako keby moje unavené telo nehovoriac o nohách, museli držať celú moju váhu. Na chodbách školy, ktoré osvetľovalo len modré svetlo mesiaca už nikto nebol, všetci sa už pomaly odobrali aspoň na svoje poschodie internátu, keď už nie do izieb. Bola som za to rada, nemusia ma všetci vidieť v týchto šatách a Austinovej mikine. Už ma aj tak ohovára ľudská polovica školy a šepkajú si o mne upírie dievčatá. Viem si predstaviť že polovica z nich snívala že je Austinovou predurčenou. Však ktorá by nechcela vysokého, pekného, princa upírov s úžasným úsmevom a očami. Toto všetko bolo iba zlomok všetkého čo sa mi na ňom páčilo. Jeho nestabilná nálada, ktorá ma občas dokáže vystrašiť. Jednoducho celá jeho povaha aj s jeho negatívnymi vlastnosťami. Sama sa čudujem ako sa mi takto niekto môže páčiť. A hlavne city ktoré neviem opísať. Akoby ste zošívali roztrhnutú látkovú bábiku. Najskôr zapieranie- prepichnutie ihly cez látku a potom pomalé zošívanie a uťahovanie nití dokopy. Posledným bodom bude svadba uzlík, ktorý oba konce látky spojí dokopy.

Keď sme kráčali po schodoch mala som nepríjemný pocit, akoby nás niekto sledoval. Rozhodla som sa to ignorovať. Na dnes pribudlo už dosť veľké množstvo desivých informácií, nepotrebujem si vytvárať ďalšie. Aj tak by to bolo na nič. Steny veže boli chladné a tmavé, všade nepreniknuteľná tma, hoci upír vedľa mňa očividne nemá problém s videním. Asi som paranoidná, ale mám pocit akoby sa Taurusov tichý, pevný a ľadový hlas odrážal od stien ako skoro nepostrehnuteľný zlovestný šepot. Spí on vôbec niekedy? Ak by nebolo Austina, upokojujúceho ma svojou blízkosťou, určite by som spanikárila a tep by sa mi znížil až k litosfére a vzápäti by sa vyšplhal až do exosféry.

Kým sa išiel Austin osprchovať som si bola pre nejakú knižku do svojej izby. Vybrala som si Alicine dobrodružstvá v krajine zázrakov od Lewisa Carrolla. Túto knižku som čítala pred dvoma rokmi. Otec hovoril že bola mamina najobľúbenejšia. Otvorila som ju na poslednej strane, aby som sa pozrela ktoré je to vydanie. Obálka bola taká jednoduchá že som sa na to musela pozrieť. Mamina knižka doma má oveľa zložitejšiu obálku. To čo tam bolo napísané mi vyrazilo dych. Prvé vydanie 26. november 1865. Neodolala som a vybrala aj druhú časť Za zrkadlom a čo tam Alica našla z roku 1872. Mama mi tieto knihy čítala ešte keď som bola malá a teraz. Ježkovi oči ja som nezavolala ani otcovi ako sa má. Úplne som na to zabudla. Ja som naozaj príšerná dcéra, dozvedel sa to od nejakého upíra.

Určite mu to zlomilo srdce, keď mama zomrela alebo ju skôr zabili. A ja som mu ani nezavolala. Úplne mi to vyfučalo z hlavy. Zajtra mu musím zavolať, aj keby sa čo dialo. Zavolala by som aj teraz no on už určite spí.

Prudko som pokrútila hlavou a zatlačila slzy naspäť odkiaľ prišli.

Zapla som biely notebook, položený na písacom stole. Hneď po naťukaní hesla na mňa vyskočila fotka. Na obrazovke mamu držal okolo pásu otec, Lucas stál v strede, a ja som bola v jeho naručí. Všetci sme sa tam usmievali. Na tej fotke je jasný dôkaz že Lucas nebol úplne normálny už vtedy. Na šesť ročného chlapca bol mnohonásobne silnejší. Ak by som sa prizrela lepšie uvidela by som aj červený prameň v jeho vlasoch.

Chcela som si vyhľadať niečo o svadbách v minulých storočiach, ale namiesto toho som zaklapla notebook a odišla do kúpeľne. Pocity sa vo mne miešali a búrili. Neviem čomu veriť. Je to až neuveriteľné koľko vecí sa zmenilo za tak krátky čas.

Vychystala som sa do postele a po špičkách prešla k Austinovej izbe. Potichu som za sebou zavrela dvere. V izbe bola tma. S počiatku som si myslela že už spí. No keď som sa priblížila k posteli uvidela som ho ako sedí na posteli a zamyslene sa na mňa pozerá. Nebola som si istá či vôbec vníma že som opäť navštívila jeho izbu. Preliezla som na opačnú stranu postele aj s knihou v ruke.

,,Mohol by si ju prosím dať na stolík" chytila som ho za rameno. Prešla by som tam aj sama ale skoro nič nevidím a nechcem sa vyvaliť niekde na zemi. Bez slovo mi zobral knihu a položil ju vedľa seba na nočný stolík.

Keď dlhšie nič nehovoril s pokrčením pliec som si ľahla chrbtom k Austinovi. Snažila som sa tváriť že spím a zároveň nezaspať. Zavrela som oči a prestala dýchať, keď som cítila ako sa vedľa mňa matrac prehol. A to ma prezradilo.

,,Páčia sa ti Alicine dobrodružstvá v krajine zázrakov?" zašepkal. Otočila som sa k nemu, no nič som nepovedala. Do očí som sa mu pozerať nemohla, keďže som nevedela kde ich vôbec má. Jednoducho je tu strašná tma. Čakala som čo povie ďalej. ,,Chcela by si sa stretnúť s jej autorom?" teraz sa to spýtal s ozajstným a neskrývaným záujmom.

,,Jasné že chcela, keby nebol vyše sto rokov pod zemou." odpovedala som mu. Na čo sa ma vôbec pýta takéto absurdné otázky.

,,Na niekoho kto by mal byť podľa teba zakopaný, dokáže niekedy veľmi dobre otravovať a hrýzť do krku" šibalsky sa zasmial.

,,On je" nedopovedala som. Mráz mi prešiel po chrbte.

,,Len som si robil srandu" rozosmial sa. Naoko nahnevane som ho buchla a pridala sa k nemu. ,,I keď teraz si už srandu nerobím Alica ktorej tu rozprávku písal stále žije." Prestala som sa smiať, ak si zo mňa aj tento krát robí srandu. Prizabijem ho tak ako je len možné. Nedôverčivo som naňho zaškúlila.

,,Prisahám na svoju česť." povedal s takým presvedčením, že sa mu nedalo neuveriť.

,,Chcem sa s ňou stretnúť" vyhŕkla som keď ma zvalil na posteľ a objal ma, aby som sa znovu nemohla posadiť.

,,Spi, už." povedal s úsmevom. Ten úsmev som brala ako áno. Síce som ho nevidela, ale bolo zreteľne počuť že sa usmieva. Cítila som ešte ako mi čosi nakreslil prstom na čelo. Nepokojná a s obavou som sa ponorila do spánku, ktorý mi niekoľko dní chýbal.

Nedalo sa skrývať moje prekvapenie, keď som sa ocitla na lúke posiatej kvetmi a nie v nejakom tmavom lese.

,,Som rád že to fungovalo." Austinov hlas sa ozve spoza mňa. Pomaly som sa naňho otočila. Stál pár metrov odo mňa.

,,Čo fungovalo?" pozrela som sa mu do očí. Bude to niečo s týmto, s tým že som tu a nie v nejakej nočnej more. Nechcem ani pomyslieť čo by sa stalo teraz. Jediné čo si pamätám so svojich nočných môr, je ten pocit strachu a bezmocnosti rozširujúci sa po celej hrudi a ochromujúci tlak v hlave.

Spravil pár krokov ku mne a na čelo mi ukazovákom nakreslil ten istý znak ako pred tým. ,,Mal som sa pozrieť do mesačnej knihy skôr. Spravil som chybu. Myslel som si že tam nič užitočné nebude. Ale bolo." Oprel si svoje čelo o moje. ,,Ak by som sa tam bol pozrel nemusela by si mať tie nočné mory."

,,Čože? Ako?" odtiahla som sa a dotkla sa svojho čela.

,,Znak predurčených duší. Pomáha v takýchto situáciách. Navonok nie je viditeľné, no funguje ak je láska opätovaná z oboch strán. Láska je a vždy bude silnejšia ako všetci démoni či samotná smrť." Opatrne mi priložil svoje pery na čelo, akoby sa bál že sa môžem rozpadnúť.

,,Taurus voči nám nič nezmôže. Pošleme ho rovno do pekla."