Cítila som na sebe niečí pohľad. Nechcem otvoriť oči niečo sa deje. Niečo zlé.

„David? Ako je Lucasovi?" spýtal sa Austin. Čo sa stalo Lukovi a prečo sú tu?

„Iba sa niekam pozerá. Skoro ani nežmurká. Sára je pri ňom takže by to malo byť v poriadku."  Vedela som si predstaviť ako prikývol.

„Bojím sa ako na to bude reagovať Ela." povedal pošepky. Na čo budem reagovať? O čom to sakra hovoria. Počula som ako sa ticho zavreli dvere.

Otvorila som oči. Austin sa nervózne prechádzal po izbe tak hneď nezbadal že som sa ,zobudila'. Vyzeral ako keby sa mi niečo stalo. Pohľad mi zaletel k hodinám. Bolo pol desiatej! Sakra škola. „Prečo si ma nezobudil! Preboha však je škola!" zvolala som a snažila sa čo najrýchlejšie dostať z perín.

„El. Zostaň sedieť. Dnes máš školu odpustenú." smutne sklonil hlavu. Čo sa stalo? Utrápený výraz v jeho tvári odrážal smútok frustráciu.

„Čo sa stalo?'' chytila som ho za rameno. 

„Mne, nič ale.. Ale." nedokázal to zo seva vysúkať. Na pár minút bolo ticho.

„Vieš ako si sa pýtala. Kto ťa chce zabiť." povedal potichu. Pomaly som prikývla a on pokračoval.

„Nazývajú sa následníkmi moros. Aj keď nimi nie sú. Oni už dávno nežijú. Aspoň o tom nevieme. Spoznáš ich tak že všetkým v tme svietia oči na červeno. Tý čo sa k ním pridajú musia zabyť nehakého vyvoleného. Ich pánom je Taurus. Sú to niečo ako jeho poskoci majú rovnaký cieľ ako on a chcú ho vyslobodiť. Teba sa chceli najskôr zbaviť no potom zistili že je v ich radoch Arman. Tak sa ich plány zmenili a Arman si ťa mal vziať a potom držať na krátko. Nemohli by riskovať že by aj keď veľmi veľkou náhodov jeden z ich najrutejších zomrel Musela by si ho počúvať ako pes. No potom som sa do toho zamiešal ja a ich plán sa zmenil na ten pôvodný.Tvoja mama bola náš špeh."

„Prečo hovoríš bola?" opýtsla som sa vydesene. Uprel na mňa zrak.

„Dnes ráno. Dnes ráno ju našli mŕtvu." zvesil hlavu. Šokovane som zalapala po dychu. Zovrelo mi srdce tak že som sa nemohla poriadne nadýchnuť. Nie. Nie. Nie. To nemôže byť pravda. Nie. Jednoducho nie. Určite teraz niekde behá z Dominikou a rieši jej prehnaný make-up. Teraz keď som sa s ňou po rokoch porozprávala to nemôže. Ani som jej včera neodpustila aj keďa o to požiadala. Nemôže ma tu nechať. Mám ju rada aj po tom všetkom. Však je to moja mama. Nie mama nie. Vydala som zo seba ptidusený vzlyk. A hneď potom som zakrútkla hlavou a povedala slovíčko ktoré zaznelo zatiaľ len v mojej mysli. ,Nie'.

Austin ma pohladil rukou po chrbte. Nehovoril mi aby som neplakala iba ma súcitne hladil po chrbte. Zaborila som si hlavu do jeho hrude. A oddala sa plaču úplne. Slzami som mu zamočila tričko. Hruď mi zvieral smútok. Oči som mala od plaču celé opuchnuté.

„Pre č-čo ju z-zabili?" povedala som s plačom. A oblapila jeho pás rukami. Bolesť ako keby ma zožierala z vnútra. A v tom som si spomenula.

„Mamí!'' zakričala som s plačom keď som spadla z bycikla. Mala som odreté kolená. A vtedy som si myslela že horšia bolesť ani nemôže byť.

„Pame bože Ela-Melanie!'' zakričala mama keď ma uvidela hneď ako vyšla z dvora. Rozbehla sa ku mne. Stále som plakala. Mama mi pofúkala kolená.

No teraz ma už nemôže utešiť ako kedysi. Lebo je preč. Vedela som to. Aj keď som v kútiku duše dúfala že je to len hnusný žart.

„Niekto ju videl ako včera išla za nami alebo od nás. Brali to ako zradu." pošepol.

„Kedy bude pohreb?" spýtala som sa. Vzliky mi ešte sem tam prekĺzli cez pery. A slzy sa vyliali s očných viečok.

„O pár dní. Ešte sa nevie presne." povedal jemne. Zotierajúc mi slzy z líc. Ubedomila som si že som s toľkého plaču znovu unavená. Skoro akoby som ani nespala.Zosunula som sa ďalej s nohami a hlavu si položila na jeho stehná. Rukou som nahmatala perinu a zakryla sa ňou.

Cítila som ako sa mi hrá z vlasmi.
„Austin?" zašepkala som chrapľavo. 

Jeho modré oči sa pozreli do mojich. „Áno?" povedal potichu. Nervôzne som sa hrala s prstami. „Keď sa mi niečo sníva môžeš to vidieť?" spýtala som sa ho. Pohľadom som vyhla jeho očiam. Zdá sa mi to také trápne.

„Iba vidieť to nemôžem. Môžem tam byť s tebou ale len s tvojim súhlasom. Samozrejme." zaškeril sa na mňa čo ma prinútilo pretočiť červenými očami od plaču nie ako mala v noci Beatris.

„Môžeš." očervenela som. Nechcem tam byť sama ak by sa mi náhodou niečo zlé snívalo.

„Nepochopil som." trhlo mu kútikmi úst.

„Austin. Chcem aby si tam bol so mnou. Prosím." prosebne som sa na neho pozrela.

„Ja neviem Ela. Nechcem ťa otravovať ešte aj v snoch." pochybovačne sa na mňa pozrel.

„Nechcem ho tam vidieť. Nepáči sa mi. Nechcem tam byť sama." pošepkala som.

„Tak si pospi. Prídem tam o chvíľu za tebou." vtisol mi pusu na čelo.

„Budeš tam?" overovala som si.
„Budem."
„Určite?"
„Určite." jemne sa na mňa usmial.

Ocitla som sa v úplnej tme. Podo mnou ani nadomnou nebolo nič. Na pravej a ľavej strane iba čierna tma. Začala som sa tu cítiť klaustrofobicky aj keď som nikdy nemala strach zo stiesnených priestorov.

Z ničoho nič sa predomnou alebo vedľa mňa. Neviem presne kde ale objavila sa tam biela tvár s predĺženými zubami. Šokovane som uskočila dozadu.

„Ela." zašepkal. „To som ja. Nemusíš sa báť."  A to hovorí práve ten čo je zbraň sám o sebe.
„Prepáč. To sú len moje upírske inštinkty. Som v neznámom nie príliš priateľskom pristredí. Plus ty si tu tiež. Takže nás moje telo chce ochrániť. No teraz skôr teba. Ak by son tu bol sám asi by som nemal tesáky vystrčené."

Podišiel ku mne. „Aj sny môžu ublížiť keď je do nich zamiešaný Taurus."

„Spomínal si ma princ Augustín?" prehovoril  známi ľadoví hlas.

„Nenecháš ju na pokoji aspoň v snoch?" spýtal sa ho pokojne ale ruku okolo mojich bokov silnejšie utiahol.

„Určite si si už všimol že moja moc rastie. A kúzlo tvojich predkov povoľuje.'' zlovestne sa zasmial. „Mám kontrolu nad jej snami a čo nevidieť ju budem môcť ovládnuť tak že jej myseľ bude uväznená ďaleko v jej hlave."

Spomenula som si na ten sen keď som sa nemohla hýbať. „Prečo to robíš?" Bojazlivo som sa ozvala. „Ela." Austin potichu precedil pomedzi zuby.

„Och drahá. Chcem sa pomstiť. Smrť mojej Barbary za tvoju smrť. Tak aj hovoril Chamurapiho zákonník: oko za oko, zub za zub, život za život a smrť za smrť."

Austin nahnevane zavrčal:„Tým sa nič nevyrieši. Taurus." 

„Lenže moja pomsta patrí skôr tebe ako jej. To ty budeš trpieť keď zomrie."

„Ja nie som ako ty. Ak zomrie pôjdem za ňou." zašepkal.

„Ale keď sa dotknem jej krvi pre teba to nebude nič prijemné." Jeho červené oči sa túžobne zaleskli. Zasekol sa mi dych v krku. Keď sa vyslobodí nemôže to zostať v poriadku.

„Opovážiš sa a budeš ľutovať toho kedy si prví krát pomyslel na zabíjanie nevinných dievčat." Austin si ma posunul za seba tak aby mi stále držal ruku.

„Nie nevinných ale nečistých. Sú to úbohé ľudské ženy nemajú sa pchať k upírom väčšine z nich by sa potom nič nestalo." Škodoradostne sa zasmial.

„Ukážem vám moju Barbarku. Určite by chcela vidieť ako vyzará terajšia Melanie."

„Musíš nás od tiaľto dostať. Nemôžem sa s nimi byť keď ty sa nemáš kam schovať. Musíš sa zobudiť.

Vedľa Taurusa sa objavila hrdzavo vlasá žena s čiernymi očami. Oblečené mala dlhé šaty zakrývajúce členky. Miestami aj roztrhnuté. Ale čo na viac znepokojilo bola diera v jej bruchu. Diera od meča. Ako asi vypadá mama. Ako ju zabili? Po tvári mi stiekla slza.

„Zdravím Melanie. Dlho sme sa nevideli." nepriateľsky sa na mňa usmiala.

„Vizeráš skoro tak isto ako ona. Tvár náte podobnú, výšku. Iba tie vlasy vás rozdeľujú. Á máme tu aj člena kráľovského rodu." Pozerala na Austina akoby si ho až teraz všimla.

„Tiež sa na svojho starého otca podobáš."

Taurus sa sklonil k duchu svojej predurčenej a niečo jej pošepol na čo odpovedala:„S radosťou môj pane."

Ani nie o sekundu sa jej tvár zjavila pred mojou.

Vyľakane som sa strhla na posteli. Snažila som sa posadiť ale Austin mi v tom zabraňoval. Ruku mal okolo môjho pásu a druhú na mojom chrbte. Oboma ma pritláčal k jeho hrudi.

„El. Už je všetko v poriadku. Beublížia ti." mrmlal mi fo vlasov. Oči mal zatvorené. Zdalo sa že o tom viac potreboval presvedčiť seba ako mňa.

Asi štvrť hodinu sme iba ležali na posteli. Keď sa zrazu posadil.

„El. Zoberiem ťa na miesto kde ani štipka s jeho moci nedočiahne."

♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦
Ahojte

Osoravedlňujem sa že som ďalšiu časť nezverejnila už včera. :(

Veľmi vám ďakujem za vote a krásne komentáre k minulej ale aj ostatným častiam.

Tento príbeh sa dostal na najlepšie umiestnenie: #1 vo vampire. A to iba vďaka vám.  Vždy keď sa mi nechce písať vaša odozva mi zázračne vráti chuť do písania:D  Neviem ako dlho  vydrží na prvom mieste ale budem si to pamätať. :)

Vaša (po strop skákajúca od radosti) Michelle