Austin mi pomohol nasadnúť do jeho čierneho auta. Ďalšia nevýhoda toho že som malá. Trošku vyššie auto a už mám problém nasadnúť. Otrávene som si vzdychla.

Austin sa na mňa skúmavo pozrel takým pohľadom čo hovoril: čo je?

,,Niekedy sa cítim strašne trápne. Prečo som taká malá." odpovedala som na jeho nevyslovenú otázku.

Ideme na to kúpalisko. Ostatný boli v autách pred nami aj za nami. Na moje nešťastie dnes tam idú aj barbiny. Takže o strápnenie mám postarané na päťdesiat percent.

Zabuchla som dvere vo chvíli keď Austin nastúpil. Pripútala som sa. Bolo to iné takto sedieť vedľa neho. Vždy bol okolo nás buď väčší priestor alebo niekto ďalší bol s nami. Teraz keď sme sa pohli som si uvedomila že sme tu úplne samy.

„Pred štyristo- päťdesiatimi rokmi žil na zemi jeden upír ktorý v súčasnosti existuje ale aj neexistuje. Volal sa Taurus. Taurus aj keď bol malý bol až príliš vyspelý na svoj vek. Stával sa čoraz chamtivejším a pokladal sa za viac cenného. V tom čase našiel svoju predurčenú Barbaru. Bol s ňou taký šťastný až zabudol na všetko zlé. No ani ona nebola tak celkom anjelik a za ten čas si proti sebe poštvala vtedy ešte princeznú Melanie. Bola to strašne veľká nenávisť hovorilo sa že ju zapríčinil Melániin titul a žiarlila. Ale to sa nevie na isto.

Taurus si to začal všímať chcel jej pomôcť zabiť Melanie a všetky jej nepriateľky len aby bola šťastná a on mal pokoj. Za ten čas strávený krutým zabíjaním a pitím krvi bezmocných nevinných dievčat mu srdce tak sčernelo že sa stal na poli démonom. Barbara sa nakoniec dostala až k mladej princeznej Melanie. Chcela jej vypiť krv do poslednej kvapky a tým ju bolestivo zabiť.

No nečakala že bude mať s kráľom Aurelom také silné puto že ju dokáže zachrániť dostatočne skoro.

,,Taurus sa pozeral ako Aurel zabil jeho milovanú Barbaru. Kvôli nejakej prašivej výnimočnej čo nie je ani upír. Jediné čo má s upírmi spoločné je nesmrteľnosť. Znenávidel všetkých výnimočných. Utiekol a poháňaný pomstou zabíjal všetky výnimočné na ktoré natrafil. Vraždy vyžrali celú ľudskosť ktorá v ňom zostala. Oči sa mu zmenili z hnedých na červené bez bielok a so strašne malou zreničkou. Zuby predĺžili tak že sa už nedajú stiahnuť. Stal sa z neho najobávanejší upír na svete. Boli to strašne ťažké časy.

A keď si myslel že je dosť silný vrátil sa naspäť sem. Objavil sa na jednom s plesov. Nebol až taký silný ako si myslel. Melanie a Aurel ho dokázali uväzniť v meči pomocou zaklínadla z neúplnej kópie mesačnej knihy no za cenu ich vlastného života.

Melanie v poslednej chvíli povedala že o dvesto rokov príde výnimočná Melanie ktorá ho dokáže zničiť na dobro a vždy ho bude môcť počuť presne ako ona. Hneď za tým už adresovala svoje posledné slová Ľúbim ťa Aurelovi.

Taurus ostal uväznený na dvesto rokov meči ktorý je dnes v podzemí." Po tichu som počúvala príbeh čo mi hovoril. Sedela som s vystretá na sedadle. Po chrbte mi behali zimomriavky.

„Prisahal že zabije Melániinu následníčku a potom všetky výnimočné. S počiatku sa s toho meča nedokázal dostať ani jeho hlas. Ale kúzlo nebolo také silné aby vydržalo na veky. Takže začalo starnúť. A Taurus je každou sekundou bližšie k slobode a pomste svojej drahej Barbary" presunul jednu ruku na moje koleno.

Pomaly som sa uvoľnila a oprela si čelo o chladné sklo. Zaregistrovalo som ako sa Austin usmial.

V aute bolo úplné ticho. Začali sa mi zatvárať oči. Schúlila som sa na sedadle do čo najpohodlnejšej polohy.

„Ela zobuď sa už sme tu." počula som jeho hlas Jemne ma chytil za bok. ,,Vystupovať. Voda nepočká. Pospíš si potom." chytil ma za oba boky a postavil na zem. Chvíľu som sa tam po stojačky kymácala. Nakoniec som otvorila oči. Uvidela som jeho tvár doslova mi chránil oči pred ostrým svetlom.

Vykročili sme k veľkej budove ktorá obkolesovala celé kúpalisko.

Vošli sme cez sklenené samo otváracie sa dvere. Mladé dievča nám podalo náramky s modrým kruhom v strede keď sme zaplatili.

V šatniach som si našla svoju skrinku a otvorila ju náramkom. V rýchlosti som si vyzliekla tričko a šortky. Plavky som si obliekla ešte v škole takže som si iba obula žabky a vybrala sa pohľadať ostatných.

Niekto na mňa pri schodoch skočil hore k bazénom skočil. Niekto na mňa až príliš ťažký lebo sa mi podlomili kolená. Pred pádom som si zabránila rukami ktoré mi držali zvyšok tela nad zemou.

Po chvíli som spoznala Sisi ktorá sa už rehotala vedľa mňa.

Nejako som sa pozviechala zo zeme. Ľudia na okolo nás obchádzali a niektorí aj krútili hlavami.

,,Pekné plavky" pochválila aj keď nechápem čo na nich môže byť pekné. Obyčajné celé bledo modré plavky čo mali na jednom boku biele bublinky vystupujúce až k ramienku.

,,Ďakujem aj ty" moja pochvala bola namiesto tej jej na mieste. Mala dvojdielne plavky bielej farby s fialovými kvetinkami vytvárajúcimi reťaz.

,,Ja viem a ďakujem." mávla rukou. Trošku skromnosti by jej teda neuškodilo.

„Sisi čo robíš na tej zemi" spýtala sa Jasmin ktorá práve prišla spolu so Sárou. Beatris nás len obišla a hrdo sa dívala pred seba.

Ešte chvíľu som za ňou hľadela. „Ela ideš?" Sára mi zamávala rukou pred očami.

„Jasné poďme." Vybehla som hore.

„Ela!" vyštekol na mňa niekto. Nadskočila som. „Robíš našej rodine hanbu! To čo máš na sebe prehistorické plavky! Alebo chceš byť mníška!?" rozosmiala sa. Ani som sa nemusela pozerať kto je to. Takto sa mohla správať jedine Dominika.

Mierne som na ňu natočila hlavu. „Necítim sa dobre v plavkách čo príliš odhaľujú." Zašepkala som.

,,Vidíš Bea ako mníška. Nechápem ako sa môže Austinovi páčiť. Úplný strachopud. Nenosí oblečenie prispôsobené dnešnej dobe, bojí sa výšok, je hanblivá ale keď môže tak všetko vytára. Je v porovnaní s Austinom úplné decko. A je slabá, nevýnimočná výnimočná." povedala tak nahlas aby som ju počula aj ja.

„A k tomu hluchá" zakričala Beatris. Iba som nad nimi pokrútila hlavou. Na takéto veci som si už zvykla. Nehovorím že sa ma to nedotklo ale je lepšie nechať to tak.

Otočila som sa na baby ktoré sa na mňa pozerali s vypleštenými očami.

,,Teda Ela ako toto môžeš tak pokojne znášať." povedala Jasmin.

„Ja by som im takú strelila že..." Sisi nestihla dopovedať lebo ju predbehla Sára.

„Že by to ani nezacítili" Všetky sme sa naraz rozosmiali.

„Na čom sa tu tak smejete baby?" Z vedľajšej šatne vyšli chalani. Ostatných som si nevšímala iba Austina ktorý sa vybral rovno za mnou. Natlačil si ma na svoj bok. Keby sa niekto na nás pozerá spredu uvidí hneď ten do očí bijúci výškový rozdiel. Tam kde on mal pás som mala ja približne hrudník. Musel mať aspoň dva metre.

,,Vyzeráš pekne dušička." zašepkal mi do ucha.

Vyšli sme von z budovy. Kde bolo strašne veľa bazénov a toboganov. Rozložili sme si deky na drevené lehátka.

„Kde je Aisling a Sandra?" spýtala som sa keď som si s tašky vyťahovala krém na opaľovanie.

„Aisling ju vytiahla na nákupy." fľochol. Už som bola skoro celá natrená už mi zostával iba chrbát. Vytrhol mi z ruky malú fľaštičku a vytlačil si z nej na ruku biely krém. Nechápavo som sa na neho pozerala.

„Natriem ti chrbát. Sama by si si ho dobre nenatrela a spálila by si sa" uškrnul sa.

Porazenecky som si vydýchla a otočila sa mu chrbtom. Celá som stuhla keď sa ma jeho ruky dotkli. Chrbát mi natieral jemne akoby som sa mohla rozbiť. Čo bola v mojom prípade tiež možnosť. Keďže za mnou je tisíckrát silnejšia bytosť ako ja.

„Ehm" odkašľal si Luke. „Austin už má chrbát celý biely takže by si mal prestať." povedal so zníženým tónom hlasu. Až po minúte som si uvedomila čo povedal. V lícach ma pálila horúčava. Vyskočila som na rovné nohy a skočila do najbližšieho bazéna aby som aspoň trošku tú červeň zahnala.

Vyplávala som na hladinu. Chytila som sa okraja bazéna. Pohľadom som hľadala číslo označujúce výšku vody. Konečne som ju našla pod skokanským mostíkom na opačnej strane bazéna. Dva metre! Čože! Super! Fakt super! Skočím rovno do jedného z najhlbších bazénov. Síce viem plávať ale viac ako meter od kraja som sa neopovážila.

Niekto skočil hneď vedľa mňa do vody. Voda sa nadvihla a ja som mala čo robiť aby som sa udržala okraja. Po chvíli sa z nej vynorila mierne kučeravá hlava.

„Pane bože Ela si vôbec normálna!? Vieš ako som sa zľakol?" Jednou rukou ma objal okolo pásu a druhou sa aj on chytil okraju.

„Austin ale ja viem plávať" Vzdialila som sa od neho aj od kraja trošku ďalej. Aby som mu dokázala že plávať viem.

„Dobre tak si poď zaplávať." usmial sa.

Plávali sme asi v strede bazénu. A Austin mi už začínal liezť na nervy. Každých päť minút mi hovoril že ak by som už nevládala plávať ani sa nepotopím. Mala som pocit že to možno skôr hovorí sebe ako mne.

Otočila som sa a plávala smerom ku kovovému rebríku. Počula som ako sa Austin zhovára s Dominikou! Prekvapene som sa na nich pozrela. Nie som až taká hluchá. Pomyslela som si.

Dominika sa naňho usmievala ako slniečko. Poriadne falošné slnko. A Austin ten vyzeral akoby ani nevedel čo tam robí. V Dominikiných očiach som zazrela červený odlesk ako včera v Beatrisiných.

Chcela som mu to ísť povedať ale niekto ma silno schmatol za nohu a ťahal dole. Rýchlo som sa zhlboka nadýchla a zadržala dych.

Dotyčný ma už úplne ponoril. Snažila som sa dostať nad hladinu. Divoko som kopala nohami. Teda jednou lebo som ju mala až príliš zovretú niečiou rukou.

Moje pľúca súrne potrebovali kyslík. Začalo ma pichať v hrudníku.

Musím sa odtiaľto nejako dostať.

♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦♥♦
Ahojte!

Už som našťastie nezabudla dopísať ďalšiu kapitolu v piatok aj keď za niekoľko hodín je sobota. Aspoň že teraz o pár hodín skôr.:D

Veľmi vám ďakujem za 129  vote a 1,7K prečítaní. Ani neviem povedať ako ste ma potešili :). Neviem či by som sa bez vás dostala až k 18. Kapitole :) (a za chvíľu k 20.). Ste úžasné čitateľky ;D. Lepšie si už ani svet nemôže priať. Aj za komentáre všetkým čo písali ďakujem aj keď ich nie je veľa. Ale ja som spokojná. :D

Tak čo si myslíte o tejto časti?
Kto myslíte že stiahol Elu pod vodu?
Prečo sa Dominike a Bei leskli oči na červeno alebo ešte komu sa budú lesknúť?

A čo je vlastne zač tá mesačná kniha?

Vaša Michelle