„Ela Melanie Adams" zaznelo moje celé meno. Nechápem prečo mi rodičia dali dve mená však ma aj tak volajú iba Ela.

Zhlboka som sa nadýchla a vykročila na pódium osvetlené jasným svetlom. Pri každom kroku sa mi nohy podlomili. Strach, neistota a nádej tieto pocity zapríčiňujú moju nervozitu. Že ma neprijmú a ja budem musieť ísť na blbú obchodnú školu ktorú mi otec núti. Postavila som sa do stredu a pozrela do hľadiska kde sedela pani riaditeľka zopár profesorov medzi ktorými bola aj moja mama ak sa tak dala nazvať.

Moji rodičia sú už šesť rokov rozvedený. Ja som zostala u otca a môj brat išiel s mamou. Mama sa druhý krát vydala takže mám nevlastnú sestru ktorá ide hneď po mne na rad. A nevlastného brata ktorý má zatiaľ iba dva roky.

„Takže slečna Adams prosím urob premet, otočku, kotrmelec , dotkni sa špičky a predkloň sa s rovným chrbtom." prehovorila moja mama alebo pani profesorka Davis. Do očí sa mi nahrnuli horúce slzy ktoré mi štípali oči napriek tomu som však prikývla. Premet no do kelu. Ten mi nejde. Vystrela som ruky a čo najlepšie som sa odrazila od zeme. No namiesto toho aby som ho dokončila som sa v polke prevrátila do boku.

Otočku a kotrmelec som zvládla. Aj pred klonenie celkom ušlo, ale tie špičky. Keď som sa predklonila a načiahla sa za špičkami asi na sekundu som sa ich chytila ale potom ma to vytiahlo hore. Neisto som sa pozrela na riaditeľku ktorá sa na mňa usmiala. „Ela poď si sadnúť"
Zoskočila som z pódia a sadla si o dve sedadlá ďalej od mami.

„Dominika Davis" pozrela som sa na pódium. A tam už stojí s hollywoodskym úsmevom slečna dokonalá. Moja nevlastná sestra. Blonďavé vlasy mala zviazané do dlhého chvosta a tvár zmachlenú tak aby jej nebolo vidieť žiadnu nedokonalosť. Asi jediné čo nebolo umelé boli jej zelené oči.
Ktoré jej závidím od vtedy ako som ju prvý krát stretla.

„Dcérka prosím predveď sa." povedal mamin milý hlas akým sa so mnou rozprávala do kým som nemala desať rokov. Zo slzami v očiach som sa pozrela na mamu. Tá sa však na mňa ani nepozrela. Uprene sa pozerala na svoju nevlastnú dokonalú dcéru a s láskou. To som už však nevydržala a potichu som sa rozplakala. Hlavu som si položila na kolená.

Ako sa na ňu pozerá. Na mňa sa ani nepozrie a to som jej vlastná dcéra. Kedysi mi sľúbila že príde na moje 16. narodeniny. Nedodržala to narodeniny som mala včera a neprišla. Bola som doma sama. Celý deň som ju čakala. A ona neprišla. Márne som dúfala mame na mne už nezáleží. S očí sa mi spustili ďalšie slané slzy plné smútku, sklamania a ľútosti.

„Slečna Adams ste v poriadku?" ucítila som na svojom chrbte teplú ruku riaditeľky. Chcela som zakričať že nie som v poriadku. Mama ma už nemá rada ako by som aj mohla byť v poriadku.
„Áno" zaklamala som. Rukou som si zotrela slzy ktoré mi ešte pred chvíľou padali dole po lícach. Bože ďakujem ti že som sa nenamaľovala.

„Postavte sa k ostatným dievčatám a chlapcom." usmiala sa na mňa a pohladila ma po ruke. Pohla som sa smerom k pódiu. Postavila som sa do kraja to trošku väčšieho tieňa.

„Prijali sme: Katie Jackson, Claru Flits... Elu- Melanie Adams... ozvalo sa. A mňa zaplavil pocit šťastia že ma prijali aj napriek tomu nevydarenému premetu. Vykročila som dopredu. Ešte zaznelo pár mien. Ale ja som ich veľmi nevnímala. Bola som taká nadšená. Radosť s toho že ma prijali na túto školu nikto nemôže pokaziť. Pomyslela som si. Ach ako som sa vtedy mýlila.

Do miestnosti vošlo dosť deciek. Čo tu asi robia? V mysli mi behala dotieravá otázka. Ľudia v približne v mojom veku sa rozostúpili do rôznych skupín každá mala pred sebou nápis. |Little girls, Perfekt boys| |One second, Strong girls forever,| Bad boys, Good girls.| |Seven Stars, Best. Barbies,| a tak ďalej. Prečo sú jedna dievčenská skupina má tabuľu spolu s jednou chlapčenskou rovnakej farby? Táto vec ma fakt zaujíma.

„Milé slečny a páni teraz vás roztriedime do skupín ktoré vidíte pred sebou. Dievčatá do dievčenskej skupiny a chlapci do chlapčenskej. Názvy skupín ktoré patria k sebe sú podfarbené rovnakou farbou. Tieto dve skupiny spolu tancujú keď máme na pláne tanec s pármi. A do One second sa nikto nepridáva iba potrebujú doplniť dve dievčatá do strong girls forever aby boli v rovnakom počte keďže dve baby odišli tento rok lebo neboli spokojné z ich tanečnými partnermi. Však Austin a Alex?" prísnym pohľadom sa pozrela na kučeravého chalana a chalana s čiernymi vlasmi. Obaja vypadali ako tý chalani s ktorými sú len problémy. Možno sú iný ako vypadajú. Veď nesúď knihu podľa obalu. Možno to je práve tento prípad. Ale aj tak dúfam že nepôjdem práve k nim asi by som to neprežila.

„Nathali Brown- Best barbies
Kathrin Black-Little girls
Beatris Flowers- Strong girls Forever
Caroline Clliford- Good girls
Diana Clliford- Best barbies
Dominika Davis- Best barbies" Pozrela som sa na svoju  nevlastnú sestru ktorá mala naštvaný výraz na tvári. Potom na moju mamu tá sa tiež netvárila dva-krát šťastne. Prebodol ma pocit úzkosti akoby sa moje srdce zmietalo v kŕčoch. Hnevá sa na mňa mama?

„Ela Melanie Adams- Strong girls forever" Prekvapene som sa pozrela na riaditeľku. Tá mi len pokynula hlavou nech idem za nimi. Opatrne som sa pohla k milo vyzerajúcim dievčatám. Nohy sa mi triasli a podlamovali pri každom kroku takže som vypadala ako malé káčatko ktoré sa učí chodiť. Nebudem popierať sama sebe a ani nikomu inému bála som sa. Bojím sa tých chalanov vypadajúcich autoritatívne a nebezpečne.

Neviem či to zavinila moja nepozornosť alebo niekto iný. Jediné čo viem je že som sa potkla. Inštinktívne som si dala ruky pred seba aby som stlmila pád. Silné ruky sa mi obmotali okolo pásu. Prekvapene som vytreštila oči keď som zbadala kto ma chytil. „Mel si to ty sestrička?" hlesol potichu. „Braček." skočila som mu do náruče. Oh taká som šťastná. Môj o dva roky starší brat si na mňa pamätá aj po takej dlhej dobe. Slzy šťastia sa mi spustili dole po lícach zanechávajúc za sebou mokrú cestičku. „Tak si mi chýbal" šepla som potichu do jeho ramena. Štyri slová poľahky vystihli čo cítim. „Aj ty mne ani nevieš ako." zamrmlal si potichu asi som to nemala počuť ani ja.

„Tak ty jej povieš sestrička po šiestich rokoch a mne si to v živote nepovedal ani bratovi. Dokonca si sa nás ani nedotkol a k nej sa správaš ako by bola neviem aká dôležitá!" odfrkla so značným znechutením zo mňa. Nikto sa so mnou ešte takto nerozprával.

„Dominika ty nikdy nebudeš moja sestra a ani on môj brat tak ako tvoj otec nikdy nebude aj mojím. To že som sa presťahoval k mame bola chyba mal som radšej zostať s Melel. Dokonca nemáme ani len rovnaké priezviská. " Dominika sa tvárila akoby prehltla citrón. Nemohla som si pomôcť ale niečo ma prijemne hrialo pri srdci.

„Ako sa opovažuješ barbina! Ona patrí teoreticky k nám a k našim dievčatám! Tým urážaš aj nás!" Chlapec s čiernymi vlasmi ako uhoľ a čokoládovými očami prstom štuchol do Dominiky ktorá sa zapotácala dozadu. Vystrašene som sa pozrela na Alexa. Oči mal čierne. Sfarbené farbou temnoty. Bol nahnevaný a to dosť. Luke akoby vedel na čo myslím. „Sisi zober Mel preč prosím ťa" Otočil sa na štíhle dievča s hnedými vlasmi zopnutými do upraveného drdolu. Dievča ku mne natešene pribehlo : "Ahoj, volám sa Silvia ale volaj ma Sisi." V jej hlase bolo zreteľne cítiť nefalšovanú radosť. Chytila ma za ruku a ťahala okolo chalanov niekam na chodbu. Zastavila pri drevenej lavičke nad ktorou viseli diplomy a fotky ľudí v rôznych tanečných postaveniach.

Potichu sme si na ňu sadli. Zavládlo trápne ticho. Nenávidím takéto situácie. Ale ja sa prvá neozvem to by sa musel stať zázrak. Vždy som bola hamblivá no čím som staršia je to stále lepšie aspoň sa už neschovávam za maminu sukňu.
„Takže Luke je tvoj brat?" spýtala sa ma ako by nevedela čo povedať. Aspoň tu nie som jediná nervózna.

„Áno je môj brat ale nevideli sme sa už vyše šesť rokov čo on odišiel s mamou a ja som zostala s otcom doma." Ani neviem ako to zo mňa vypadlo zvyčajne veľa nehovorím ale dosť často keď sa ma niekto niečo spýta vytáram všetko s tým súvisiace.

„Sisi choď za Alexom aby sa upokojil skoro zbil Lukovu nevlastnú sestru." ozval sa vedľa nás chrapľavý hlas ktorý patril komu inému ako tomu kučeravému chalanovi. Tuším že sa volá Austin. „Už ideeem!" trochu príliš nadšene vybehla z chodby. Dúfam že som nespravila nič zlé.

Až teraz som si uvedomila že som tu zostala sama z kučeravím chalanom ktorý mi naháňal strach.

--------------------------------------
Ahoj

Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť. Ostatné moje príbehy som vymazala niektoré trošku upravím aby boli lepšie napísané ;-).

Prosím nekopírujte príbeh ani nápady. Ja som to raz tak urobila takže sa ešte raz ospravedlňujem CleoDeFuego. Poučila som sa a už to nikdy nespravím ani jej ani nikomu inému tak ešte raz prepáč :'( . Túto časť jej aj venujem.

Berte to ako varovanie bude vás potom strašne hrýzť svedomie. Poznám to na vlastnej koži takže prosím. Nekopírujte.

Poteším sa všetkým komentárom a VOTE:-) .

Vaša Miška