Oprel ma o stenu a bozkával mi krk. Pomaly ma zdvihol a ja som si hneď okolo neho omotala nohy. Preniesol ma na posteľ kde ma bozkával a pomaly mi dal dole tričko. Tiež som mu ho vyzliekla a naskytol sa mi pohľad na jeho nahú vypracovanú hruď. Nakoniec mi dal dole aj nohavice. A ja som mu stiahla tie jeho. Vtedy som si uvedomila čo sa deje. Ja nemôžem toto nemôžem ja. Nemôžem proste. Odstrčila som ho od seba a objala sa okolo kolien. "Ja nemôžem Chris. Prosím ťa nenúť ma" povedala som a slzy mi začali stekat po tvári. Rýchlo prišiel ku mne. "Zlato. Kľud to je v poriadku ja si počkám keď to budeš chcieť ja ťa nútiť nebudem. Všetko je v pohode zlatko, som tu ja ťa ochránim pred všetkými láska. Navždy ťa budem chrániť láska." Povedal mi a objal ma. Zodvihol zo zeme svoje tričko a navliekol mi ho. A ja som si ešte dala dole podprsenku. On ma zakryl a vytiahol ma do objatia. Silno ma držal a chcel ma chrániť pre celým svetom. Dal mi jemnú pusu do vlasov. "Dobrú noc princezná moja." povedal mi. "Dobrú noc princ môj." povedala som a o chvíľu sme už obidvaja spali. Ráno už pri mne nikto neležal. Zrazu sa otvorili dve a Chris nám priniesol raňajky do postele. No nemiluj ho. "Láska? To je pre mňa?" opýtala som sa ho. "Nie zlatko to je všetko moje." povedal mi a vyplazil jazyk. Ja som spravila psie očká. A on neodolal a podal mi jeden tanier. "Ja som vedela že som neodolateľná." povedala som a dala som mu pusu na líce. Poobede som sa rozhodla že sa pôjdem trochu prevetrať. Chalanom sa nechcelo a baby si museli niečo vybaviť nechápem čo sa deje. Keď baby už na mňa ani nemajú čas. Bola som niekde v lese pri našom dome. Neviem kde ale bola som už asi dosť ďaleko od domu. Niekto mi zrazu priložil na ústa servítku. Začala som kričať. Nemala som dosť sily aby som sa bránila. Dúfala som že ma bude počuť Chris. Videla som ako sa na mňa Chris pozrel a potom som už videla iba tmu.
Pohľad Christofera:
Sofia sa chcela ísť prejsť tak nech ide nám chalanom sa nechcelo tak sme sa dohodli že si pozrieme basketbal. Zrazu som počul ako Sofia kričí. Rýchlo som sa zdvihol z gauča a chalani ma nasledovali. Vybehol som von a videl som ako sa na mňa pozrela a potom iba zavrela oči niekto na nás začal strieľať. Caleb na mňa skočil aby ma netrafili. A tak ma zachránil pred guľou. Po chvíli konečne prestali a odišli. Caleb bol postrelený a krvácal. S chalanmi sme ho dostali do domu a vybrali mu guľku. Museli sme mu tu ráno obviazať. "Musíme ísť za babami. Ony vedia čo sa stalo na 100%."povedal som a ony len prikývli." Zbalte sa bude tam u nich lebo ako vidíte mi máme trochu zničený dom. Hneď ako tam prídeme zavolám pár ľuďom aby nám to opravili. "povedal som bol som sa zbaliť. Bože moja láska ony ju uniesli. Ja ťa zachránim zlatko už idem. Len výdrž. Povedal som si sám pre seba a dúfal aby o tom vedela. O 20 minút sme mohli vyraziť. Ja som išiel s Calebom v aute lebo bol zranený. " Neboj sa bratček určite je v poriadku je silná ona to zvládne. Ver jej. Všetko bude dobre" pobúchal ma po ramene a usmial sa na mňa. Ja som si zotrel slzy z tváre a  úsmev som mu opätoval.

O pár minút sme už stáli pred ich domom. Bol veľmi útulný. Zaklopali sme na dve a otvorila nám Val. Všetko som im povedal a ony nám povedali že jediný kto ju mohol uniesť bol Markus. A jediný spôsob aký je aby im dal už pokoj je aby sme ho zabili. A tak aj spravím teraz je Sofia moja rodina. A ja si rodinu chránim. Všetko sme premysleli už ju len odtiaľ dostať.

Pohľad Sofii:
Pomaly som otvorila oči nachádzala som sa v nejakej tmavej miestnosti. Bože Chris kde si prosím ťa prídi si po mňa. Otvorili sa dvere a v nich stál Markus. Nie to nie on nie. Povedala som si. "Takže princezná konečne si len a len moja. Ja už ťa nikomu nedám. Si len a len MOJA." povedal mi a pristúpil ku mne. Ja som sa odtiahla. Prví-krát vo svojom živote som sa bála. Bála som sa jeho. Ale pevným hlasom som povedala. "Ja nie som tvoja a ani nikdy tvoja nebudem." pozrel sa na mňa a zasmial sa. "On si po teba nepríde nemiluje ťa všetko iba predstieral kvôli sexu. A ty si mu proste nedala. Smutné že ty sa chudátko zamiluješ a on ťa len využije."povedal mi. " Stále lepšie ako keby ma mal niekto znásilniť."povedala som a pozrela sa na neho nenávistním pohľadom. "Sofia mrzí ma to tak hrozne ma to mrzí. Prosím ťa odpusť mi to. Bol som opití nevedel som čo robím prisahám ty. Milujem ťa. Daj mi ešte jednu šancu." povedal mi. "Šancí si mal viac než dosť." povedala som mu.  "Uvidíme ako dlho ty to vydrží keď nebudeš mať čo jesť a budeš ma prosiť na kolenách nech ty dám niečo na jedenie." povedal a zabuchol za sebou oceľové dvere. Mikla som so sebou. Už sú to dva dni čo som nejedla som zvyknutá nejesť to ma nezabíja. Zabíja ma to že on si po mňa ešte neprišiel a prestávam veriť že aj vôbec príde. Niekto otvoril dvere zase doktor prišiel mi pichnúť neakú drogu. Zase. Áno pichajú mi tu rôzne drogy. Neviem prečo. Muž si dal dole z hlavy čiapku a z úst vrecúško. Bol to on. On sa po mňa vrátil. Z posledných síl som sa postavila na nohy a prebehla k nemu on ma tuho zovrel v objatí a nepustil. Zobral ma do náručia a niesol po chodbe. Dostali sme sa až na koniec chodby kde ma položil na zem. "Vydržíš stáť?" opýtal sa ma a ja som len prikývla. Vonku nás už čakali ostatný. Všade okolo boli mŕtvoli. A jeden z nich bol aj on Markus. No teraz mi to nevadilo Chris ma znovu zobral na ruky a ja som zaspala........