Trošku citlivejšia časť. Dúfam že sa vám bude páčiť.

Už je to presne 7 mesiacov čo som tehotna a odkedy odišiel. Dom chalanov bol už opravený ale chalani sa rozhodli ostať u nás. No ja nie budem mať dieťatko a tak sa ja presťahujem do ich domu. Dnes by som tam mala mať už všetko zariadené. Dokonca tam stihli zariadiť aj pre malého izbičku. Už to viem na 100% že to bude chlapček moc sa na malého Adrianka teším. Zobrala som si posledné veci z izby a odišla dole kde ma už všetci čakali. So všetkými som sa rozlúčila a Lukas ma hodil do môjho nového domova. Zastavil pred domom a otvoril mi dvere na strane spolujazdca. "Budeš mi chýbať Sof" povedal a objal ma. Objatie som mu opätovala "aj ty mňe ale ved ma budete chodiť pozerať." povedala som a vošla pomaly dnu. Luk odišiel a nechal ma tam samu. A ja som vedela že toto už budeme môj nový život. Večer som sa rozhodla pre filmový večer s kamarátmi šak čo predsa mi chýbajú a chalani sa predsa len rozhodli nasťahovať naspäť. Akurát mi napísal Lukas že o 5 minút sú tu. Zrazu vypadla elektrina a všade bola tma. Zrazu ma niekto hodil o zem ja som si tresla hlavu. Niekto si na mňa obkročmo sadol a potom som cítila hroznú bolesť v bruchu. Nie. Nie. To nie. Môj maličký. Nie. Prosím. Už na mne nesedel ale niekde bežal Lukas ma našiel na zemi a zbadal všade krv. Ostatný sa rozbehli za tým kto mi to spravil. "Lukas prosím pomôž malému prosím Lukas." slzy mi už tiekli a Lukas ma niesol rýchlo do auta. Zastavili sme pri nemocnici kde ma už niesli na operačku. Chytila som doktora za ruku, "musí prežiť on urobte pre to hocičo prosim" povedala som a potom už len tma.

Pohľad Chrisa:
Volal mi Lukas odkiaľ na kurva moje nové číslo?!
Ch:Kurva Lukas čo zase chceš?
Počul som vzliky
L:Ona príde o dieťa a nevieme či to prežije musíš prísť, hneď sa vráť. Kurva hneď.
Zhukol po mňe. Ona môže zomrieť?!
Ch:Kde ste?! Hneď som tam!
Zrušil som a Lukas mi hneď poslal adresu nemocnice v ktorej sú. O 3 hodiny som bol už pri nich. "Kde je?!" Lukas ukázal na dvere operačky. Ja som sa pomaly zošuchol po stene dolu. Nie, prosím láska neumieraj mi. Začal som plakať. Lukas si sadol ku mne a bratsky ma objal. Po ďalšej hodine vyšiel doktor. Hneď som sa postavil a prišiel som ku nemu. "Prosím ako je na tom Sofia Markssons?" doktor sa na mňa pozrel. "Slečna bude v poriadku ale dieťatko sa nám nepodarilo zachrániť je nám to ľúto. Vy budete asi otec malého a priateľ slečny Sofie že?" opýtal sa ma doktor a mne sa v tej chvíli podlo milí kolena. Nikolas ma zachytil. Môj maličký je mŕtvy. Už tu nie je. Bože môj prečo práve môj syn toto nie prosím nech sa zobudím. "Áno. To som. Je Sofia hore? Môžem ju vidieť?" opýtal som sa doktora. "Áno je hore. Dobre ale len vy. Ostatný musia odísť. Teraz potrebuje vašu psychickú podporu. Je na 2. poschodí izba 734." povedal. "Ďakujem vám pán doktor" povedal som a on prikývol a ja som už išiel za ňou neviem čo jej poviem ale prvé čo urobím je to že ju obyjmem. Bude to potrebovať a rovnako ako ona tak to budem potrebovať aj ja.