"Nie!" skríkla som nanho. Počkať ja som to skríkla. Bože Nikol ty si taká krava .Jeho obočie vyskočilo tak vysoko že sa skrilo za jeho kučeravé vlasy a on namna pobavene pozeral."Nie?" spýtal sa so smiechom v hlase."Myslím tým že sme sa už porozprávali"povedala som mu .Pozeral namna s tými svojimi očami v ktorých sa mu odrážalo nepochopenie."V nemocnici" povedala som a on konečne pochopil."Ale ja sa chcem ešte porozprávať" povedal chrapčavo a spravil krok kumne.Ja krok vzad .Drž si odstup Styles nie si jediný kto cez tento mesiac cvičil."Ale my sa nemáme o čom porozprávať" povedala som možno trochu ostrejšie ako som ale v tej chvíli mi to bolo jedno."Nemyslím si" povedal s menším náznakom pobavenia v hlase a otočil sa mi chrbtom."Ale ja som iného názoru" povedala som bez štipky citu v hlase a otočila som sa na päte. Chcem ísť preč. Vykročila som ale zastavil ma jeho hlas."Nevieš kde si . Zablúdiš!" hovoril mi stále otočený chrbtom. Uprimne to bolo to jediné čo ma práve v tedy trápilo. Nahlas som si odfrkla a vykročila som od neho preč. Nešiel za mnou. Kráčala som cez les. Vetvičky popadané zo stromov mi vrzgali pod nohami,dych predomnou sa menil na obláčiky a moje stuhnuté telo sa ponáhlalo preč od človeka stojaceho za mnou. Asi po 10 minútach som zastala a poobzerala som sa okolo seba.Mal pravdu zablúdila som.Točila som sa okolo svojej osi ale jediné čo som videla bol tmavý les všade okolo mna. Bolo to desivé ale zároven tak nádherné.Stála som tam pár minút ale ked mi začali omrzať nohy vybrala som sa  za nosom. Ako som kráčala les sa mi zdal čoraz tmavší a desivejší. Ked za mnou pukla palica nechcela som sa dobrovolne otočiť ani za nič. Ale ked bolo pukanie počuť čoraz bližšie  rozhodla som sa otočiť. Nasala som do nosa posledné zvyšky svojej odvahy a otočila som sa. Chvílu mi trvalo kým môj zrak prerazil cez temnotu okolo mna ale potom som zbadala obrysy postavy stojacej pri strome niekolko metrov odomna. Odlepilo sa to od stromu a pomaly to kráčalo kumne. Krvi by sa mi nedorezal. Nevedela som čo to je počkať vlastne kdo to je. Z obáv ma dostal Harryho pobavený hlas spoločne s jeho smiechom."Vravel som ti že sa stratíš" hovoril a vyšiel z tiena na svetlo ktoré vychádzalo z mesiaca nad nami. Vyzeral v nom tak nádherne ale zároven tak desivo. Mesiac svietil iba na polovicu jeho tváre zatial čo druhá bola skritá v tieni. Vyzeralo to ako keby mal dve osobnosti. Bolo to fascinujúce.Nikdy ste nevedeli ktorá s jeho osobností sa prejaví. Jedna z nich bola milá, opatrná, milujúca,priatelská a cítili ste sa snou bezpečne. Druhá bola úplny opak. Nebezpečná,temná, drastická a chladná ako ľad. Vyžarovala z nej arogancia a dominancia zatial čo s tej druhej láskavosť a nevinnosť. Bola som v tom stratená. A nemohla som sa najisť."Vyzerám dobre?" spýtal sa s úšklbkom na perách. Ach preukázala sa Harryho temná polovica. Namyslená polovica."Vydela som už aj lepšie" povedala som tento krát s humorom ja. Jeho úsmev zmizol a nahradil ho divoký pohľad.Hups. Problém."Takže aj krajších?" spýtal sa sičavo  a vyliezol z tiena. Bol desiví . Viac ako desivý . Bol strašidelný lietel mi z neho mráz po chrbte. Vykríkla som ked ma schmatol za ruku takou silou že som mu udrela do hrude.Zdvihla som k nemu hlavu. Jeho oči z ktorých sršali blesky  si premeriavali každý milimeter môjho tela ktorý videl.Naše pery sa skoro dotýkali  ako sme boli pri sebe blízko. Cítila som jeho teplý dych a v bruchu sa mi z noha strhol  celý roj motýlov."Bojím sa že klameš" zašepkal mi do tváre a usmial sa."Neklamem" šepla som ale hned som to začala lutovať. Jeho pery sa kumne priblížili ešte viac a ja som zalapala po dychu. "Ale áno Nikol klameš" povedal a  jemno sa omna otrel perami o tie moje.

Ahojky :)

Ospravedlnujem sa že nebola nová časť ale môj počítač sa pokazil .:( Ale ako vidíte vyriešilo sa to :) Takže si užite novú časť tak ako ja :) Dakujem za vaše votes a komentáre k minulej časti . Vaša hazzy !!