Ďalšia studená noc. Sedí na zemi a ako inak, pozerám na Lolu.

Je tak čarovná keď spí.

Jej risy sú uvoľnené, jej pery sú mierne otvorené, hrudník sa pravidelne nadvihuje čoz znamená že spí.

Postavil som sa a prešiel ku nástenke kde mala veľa výkresov.

Jeden jediný obrázok stále rovnaký na  desiatkách papierov.

Jeden jediný človek stále rovnaký.

Stále som to ja.

Zelené oči, plné ružové pery, hnedé kučery.

Jeden ma uchvátil. Bol som na ňou bez trička. Pamätám si to:

Sedel som na svojom mieste v kúte keď sa začala trhavo mykať. Vedel som že nočná mora útočí na jej sny preto som spravil prvé čo ma napadlo.

Premiestnil som sa do jej mysli a snažil som sa nočnú moru hodiť nabok.

Jej sánka bola poklesnutá keď zbadala moje telo.

Tetovania sa snažila nakresliť čo najlepšie no nieje ľahké nakresliť veci, ktoré vidíte sotva päť minút a pamätať si všetko do rána.

No ona si zapamätala skoro všetko. Umiestnenie motýľa v strede hrude, jeho črty.

,,Existuješ. Nie som blázon'' prebudil ma z premýšľania hlas mojej princeznej.