Každá noc bola utrpením.

Spánok mi nikdy nechýbal a to po tomto svete chodím už pekne dlho no teraz by sa zišiel.  Aj nejaké štuple do uší.

Von z domu som nevyšiel už niečo cez desiatku rokov a už to ani nejde. Chodím po dome iba v  noci a cez deň sa objavujem v tieňoch.

Celé roky čo som tu zavretý, noc čo noc počúvam hlasný plač už dvojmesačnej Lili, našej modrookej dračice.

Lola. To kľudné dievča ani nepípne preto ju mám rád. Každú noc nad ňou stojím a pozerám sa na jej sladkú spiacu tváričku.

Keď sa jej náhodou otvoria očičká, nezačne ryčať ako jej sestra. Zostane potichu a pozerá na mňa. Keď ju to unaví znova zaspí.

Preto ju majú rodičia radšej. Nemajú s ňou také povinnosti ako s Lili. Lola bude dieťa poslušné na slovo na to vsadím jed.