,,Ty si ten čo ma pozoruješ. Ty si ma pozoroval ako malú." postavila sa a mierila ku mne. Ona spravila krok vpred a ja vzad. Nevedel som čo povedať.

,,Prosím povedz niečo. Nech viem, že nie som blázon"  pozrela sa prosebne na mňa.

,,Nie si blázon" šepol som prišla ku mne a chcela sa ma dotknúť no jej rúčka prešla mojim telom. Som duch. Som len tieň.

,, Ale som. Si len v mojej hlave. Iba si ťa predstavujem"  začala krútiť hlavou a nekontrolovateľne tlmene vzlykať.

,,Dokážem ti že nie si blázon. Zajtra maj tmu v izbe. Presne o tretej hodine " prikývla. Ľahla si opäť do postele kde som ešte chvíľu počul vzlyky no nakoniec to utíchlo.

Dokážem jej že nieje blázon.

Dokážem aby sa do mňa zamilovala.

Ako ja do nej.