Dominika

Práve sme sa rozprávali s Ninou ako to bude keď sa odsťahuje. Keď zrazu zazvonil zvonček. Nina išla otvoriť. Ja som sa zatiaľ hrala s Markom. Bola som otočená chrbtom k dverám takže som nevidela kto tam je.
„Domi musíme sa porozprávať!" ozval sa spoza mňa Louis. Strašne som sa zľakla.
„A o čom prosím ťa! Mi dvaja sa už nemáme o čom rozprávať!" povedala som stále sediac chrbtom k nemu.
„Sofia nie je moja dcéra!" začal. Ja som sa tomu len zasmiala.

„Chabý pokus! Skús to ešte raz a možno ti aj uverím!" postavila sa predo mňa tak aby som mu videla do tváre.
„Tu to máš čierne na bielom!" a podal mi nejaký papier. Boli to testy otcovstva. A podľa výsledkov negatívne! „Sú to testy otcovstva ktoré dokazujú že nie som Sofiin otec! A dnes sa mi Gena priznala že to všetko naplánovala! A preto som ťa prišiel poprosiť o odpustenie! A tiež aj o to aby som sa mohol stretávať s mojim synom!"
„A čo že Sofia nie je tvoja dcéra! Podviedol si ma Louis! Ako ti mám veriť že to už nespravíš! A aj keby si bol posledný človek na svete Marka ti nedám!" už to na mňa zas doľahlo a zase sa i tlačili slzy do očí.
„Domi o nič iné ťa neprosím len aby si mi dala ešte jednu šancu!! Nič iné nechcem!!" prosil ma
„Nie!" povedala som potichu ale dosť nahlas aby to počul.
„Tak potom už môj život nemá cenu!" skormútene sa postavil a odišiel. Zase som sa rozplakala. Nina si sadla vedľa mňa a znovu ma tíšila. Večer som bezducho sedela na posteli a pozerala sa ako krásne Marko spí. Po chvíli ma Nina vytiahla do obývačky.
„Vieš nechcela som sa ťa na to pýtať keď si bola v takom stave. Ľúbiš ešte Louisa?" spustila keď sme si sadli na gauč.
„Ja neviem. Asi áno." Povedala som bez ducho
„Asi áno? To je čo za odpoveď!" zasmiala sa
„Moje srdce mi hovorí že áno ale keď nad tým začnem rozmýšľať už som si tým nie taká istá!"
„Tak sa riaď tým čo ti hovorí tvoje srdce! City vedia viac ako rozum!" usmiala sa
„Asi máš pravdu! Ale čo mám teraz robiť?! Dneska som mu povedala že ho už nechcem! Nevieš si predstaviť aký bol z toho sklesnutý." Povedala som a pritom som sa stále pozerala do zeme a v tom som si spomenula na to čo mi povedal keď odchádzal! Zhýkla som a rýchlo som sa postavila „Preboha!!"
„Čo sa deje?" znepokojene sa opýtala
„Keď Louis odchádzal povedal že jeho život už nemá zmysel!" slzy sa mi pustili prúdom po lícach „Nina čo ak si niečo spravil!! Ak si ublíži neprežijem to!!" strašne som sa o neho bála
„Okamžite mu zavolaj!"
„Už nemám jeho číslo vymazala som si ho!"
„A čo niekto z chalanov! Zayn, Liam alebo Harry!!"
„Harry!" okamžite som vytočila jeho číslo! Ale nedvíhal. Volala som aj Zaynovi! Ten mi to zdvihol až na druhý krát.
„Zayn prosím." Ozval sa mi
„Ahoj Zayn tu Dominika. Prosím okamžite choď za Louisom! Myslím že si chce ublížiť!!" srce mi búšilo ako asi ešte nikdy!
„Čože! A kde je?!"
„Neviem asi doma! Zayn choď rýchlo za ním bojím sa o neho!"
„Nie som doma som u Perrie! Ale už aj idem ak chceš po ceste ťa zoberiem!"
„Ďakujem! Len si prosím pohni!" zložila som a sadla som si na gauč a čakala som na Zayna. To bolo asi najdlhších päť minút v mojom živote. Keď som počula trúbiace auto rýchlosťou blesku som zletela dole a nasadla som do auta. Po pár minútach sme boli pred ich domom! Rýchlo sme vystúpili a rozbehli sa dovnútra!
„Louis!" skríkla som keď som vbehla dnu.
„Niall kde je Louis?!" vybehol na neho Zayn

„Asi vo svojej izbe. Deje sa niečo?" pozeral sa na nás ako keby nám hrabalo. Neváhala som a vybehla som na poschodie. O pár sekúnd vedľa mňa stáli už aj Zayn a Niall. Pokúsila som sa otvoriť dvere ale tie boli zamknuté!
„Tie dvere sú zamknuté čo budeme robiť?!" zúfala som slzy mi už tiekli prúdom.
„Vedľajšia izba! Louis s ňou má spoločnú kúpeľňu!" vyhŕkol Niall a ja som už bežala cez vedľajšiu izbu do jeho. Keď som ho zbadala na pár sekúnd sa mi zastavilo srdce. Sedel na zemi opretý o posteľ. V ruke držal prázdnu krabičku od liekov. Ale čo bolo najhoršie bol v bezvedomí. Podlomili sa mi kolená a ja som sa zrútila na zem. Za mnou dobehol do izby aj Zayn.
„Naill volaj záchranku!!" zakričal. Pribehol k nemu a skontroloval či dýcha. Cez slzy som už nič nevidela. Moje srdce sa trhalo na kúsky. A za to všetko som mohla ja. Ak by som ho neodmietla nič z toho by sa nestalo. Potom si pamätám už len na to ako do Louisovej izby prišli záchranári a zobrali ho do sanitky.

Zobudila som sa v nemocničnej izbe. Sedela som na stoličke vedľa Louisovej postele a držala som ho za ruku. Otočila som sa a za sebou som zbadala spiaceho Zayna v kresle. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošiel Harry.-
„Dobré ráno!" pozdravil ma s úsmevom
„Ahoj." Rozospato som ho pozdravila. Prisunul si stoličku ku mne.
„Tak ako ti je?"
„Zle! Ale prečo sa ma na to pýtaš? Mal by si sa zaujímať o Louisa nie o mňa. Ja som v pohode!"
„Keď myslíš! Ja len že včera si nám tu skoro skolabovala tak preto sa pýtam. A o Louisa sa nemusíš báť! On to zvládne!" usmial sa
„Ako na tom vlastne je?" musela som sa ho to opýtať
„No predávkoval sa. Takže mu včera spravili výplach žalúdka. Len o chlp ušiel smrti! Ak by ste ho tam nenašli už by bolo asi po ňom! Teraz je v umelom spánku. Doktori mu dali prášky na spanie aby sa z toho rýchlejšie dostal. Teraz už len musíme čakať kedy sa preberie!"
„Je to všetko moja vina! Keby som ho neposlala preč... nič z tohto by sa nestalo." Znova som sa rozplakala.
„Už z toho prestaň obviňovať seba! Ty za nič nemôžeš!" objal ma okolo pliec a ja som sa pritisla k nemu. Bola som rada že je tam so mnou. Zrazu som si všimla že Louis otvára oči. Keď sa potom na mňa pozrel a usmial sa spadol mi kameň zo srdca! Okamžite som sa postavila a objala som ho!
„Tak toto mi už nikdy nerob!" pošepkala som mu do ucha a on ma silno objal.
„Už som asi mŕtvy a toto je nebo že!" zasmial sa
„Nie si stále na zemi! A živý!" musela som ho pobozkať. Bolo to úžasné! Jeho pery mi strašne chýbali.
„Tak mi vás tu necháme chvíľu osamote!" ozval sa Zayn. Ani som si nevšimla kedy sa zobudil. Odišli von a v izbe sme zostali len mi dvaja.
„Toto mi už nikdy nesmieš spraviť! Skoro si pripravil malého Marka o otca a mňa o moju jedinú lásku!"
„Chceš tým povedať že si mi odpustila?!" usmial sa
„A nie len to uvedomila som si že ťa ešte stále milujem!" znova som ho pobozkala. A on moje bozky vášnivo opätoval! Ani som si neuvedomila ako strašne mi ten rok chýbal! Po chvíli sme sa od seba odtrhli.
„Louis ak by si chcel o Marka sa môžeme starať spolu!" povedala som bojazlivo
„Žartuješ jasné že chcem! Vždy som chcel mať krásnu rodinu a nádherného syna s dokonalou ženou! Budem len najšťastnejší človek na svete ak sa o vás budem môcť starať!" a to už začal bozkávať on mňa.

Ešte v ten deň ho pustili z nemocnice. Nina trvala na tom aby sme dnes spali u nás! A tak odišla prespať k jej priateľovi. Keď sme prišli domov bola som rada že sme všetci pokope. A vtedy ma to napadlo.

„Louis ty si Marka ešte nedržal! Tak teda tu ho máš! Je to aj tvoj syn mal by si si ho podržať." Nesmelo si ho od mňa zobral. Keď ho držal v náručí vyzeral nesmierne šťastne. Celá tvár mu svietila. A ako Marka nadvihoval a vyhadzoval ten sa len smial. Bol to krásny pohľad.
„Je to úžasný pocit! Asi ti ho už nikdy nedám!" skonštatoval po chvíli. Keď sme marka uložili spať Louis ma začal bozkávať.
„Strašne si mi chýbala." Povedal pomedzi bozky. Pomaly sme prešli až do spálne. Opantaný vášňou sme sa hodili na posteľ. Začal ma bozkávať na krku a pomaly išiel nižšie a nižšie. Potom som sa prevalila ja na neho a tiež som ho zaplavila kopou bozkov. Po chvíli sa znova prevalil on na mňa. O celom byte sa začali ozývať naše vzdychy. Dosiahla som vrchol a on krátko po mne. Ľahol si vedľa mňa. Zahľadel sa na mňa a potom z neho vyšlo:
„Milujem ťa!"
„Aj ja ťa milujem!" s úsmevom som mu odpovedala a znova som samu prisala na pery.