Louis

Prešli sme okolo brány, keď zrazu začal štekať pes. Tak sa zľakla, že sa mi hodila okolo krku. Bol to nádherný pocit. Keď sa dlho neodťahovala objal som ju a pritisol som si ju k sebe. Pozrela sa mi do tváre a aj cez tú tmu som videl ako sa roztomilo červená. Naklonil som sa k nej až sme sa dotýkali nosmi, zavrel som oči a pobozkal som ju. Cítil som ako celá stuhla, no napokon sa uvoľnila a začala moje bozky opätovať. Celý čas som sa usmieval. Po chvíli sme sa od seba odtiahli, pozrel som sa jej do tváre a keď sa na mňa slabo usmiala, opäť som ju pobozkal. Zrazu mi zazvonil mobil. Myslel som že to bude niekto z chalanov, tak som sa od nej neochotne odtiahol. Otočil som sa jej chrbtom, zdvihol som ho a v uchu som začul Genin hlas:
„Ahoj zlatíčko. Chcela som len, aby si vedel, že sa na teba nehnevám a odpustila som ti to čo si dnes o mne povedal. Zajtra by sme sa mohli niekde stretnúť. Čo ty na to macko?"
„Počuj teraz sa o tom nebudeme baviť, zajtra si to vybavíme! Pá!" znechutene som zrušil hovor a otočil sa. Za mnou stála Dominika a v očiach mala slzy.
„Čo si máte zajtra vybaviť? Macko?!" ozvala sa priškrteným hlasom. Vedel som že som to pohnojil. Ale riadne!
„Domi ja ti to vysvetlím. Počkaj!" no to sa už rozbehla naspäť. Chcel som ju nasledovať, vysvetliť jej to, ale vedel som že mi nebude veriť. Tak som sa pobral domov. Doma ma už chalani podľa môjho očakávania zasypali množstvom otázok.
„Nechajte ma na pokoji!" zrúkol som a vyšiel som hore do mojej izby a zabuchol som za sebou dvere. Začal som rozmýšľať odkiaľ môže mať Gena moje číslo. Ja som jej ho určite nedal, tak to musel byť niekto z chalanov. Vyšiel som na chodbu a rozkričal som sa na celý dom:
„Chalani kto z vás dal Gene moje číslo!!!"
„Šibe ti Louis prečo kričíš na celý dom?!" ozval sa Zayn z obývačky.
„Kto jej dal moje číslo?!" zakričal som ešte raz.
„No ja nie!" Zayn sa nahnevane otočil späť do obývačky.
„Harry!!" začal som kričať
„Čo je?! Ja s tým nič nemám!"
„Liam!!"
„Neruč po mne! Načo by som to robil!" odvrkol.
„Niall!!"
„Veď ju ani nepoznám!"
„Musel to byť jeden z vás! Ako inak by mi mohla volať!" bol som tak nahnevaný ako asi ešte nikdy.
„Čo ak jej ho dal niekto iný?! Nie sme predsa jediný ľudia na svete ktorý majú tvoje číslo!" rozčuľoval sa Harry.
„Hej a kto jej ho potom dal?! Eleanor?! Alebo moja mama?! Pozná len vás štyroch!"
„Prestaň tu po nás ziapať Louis! My za to nemôžeme!" začal ma ukľudňovať Zayn.
„Veď dneska ste sa spolu bozkávali! Nečudoval by som sa keby si jej ho dal ty sám!" rozkrikoval sa Harry.
„Prestaň Harry! Nebolo tak! Už som ti to vysvetľoval! A nie som až taký blbý že by som si nepamätal že som jej dal svoje číslo!" prišiel som ku mne a drgol do mňa „prestaň Harrold! Lebo to nedopadne dobre!" precedil som pomedzi zuby.
„Lebo čo Louis?! Čo mi spravíš?!" a drgol do mňa ešte raz.
„Prestaňte!" zrúkol Liam „chováte sa ako malé deti! Louis! Už prestaň!" hodil som na nich vražedný pohľad. Odišiel som do svojej izby.