Dominika

Keď sa ma opýtal či s ním pôjdem na kávu srdce mi podskočilo od radosti. Nemohla som povedať nie. Keď potom začal spievať Niall vôbec som ho nevnímala. On si to všimol a spýtal sa  „Je všetko v poriadku?"
„Áno jasné." Povedala som s neustálym úsmevom na tvári. Jemu sa to nezdalo, ale nechal to tak. Niall skončil a povedala som nech niekoho zavolá. Bola som otočená chrbtom k dverám a stále som sa spamätávala z Louisovho pozvania. Keď zrazu si niekto odkašľal. Bol to Louis. Vôbec som ho v tom roztržení nepočula prichádzať. Hodil na mňa jeden z tých jeho krásnych úsmevov a ja som bola ešte viac mimo ako doteraz. Začali sme nahrávať. V tom som si spomenula že dnes zostávam v práci dlhšie. Keď odchádzal musela som ho zastaviť a povedať mu to. Súhlasil že ma tu počká po kým neskončím.

Louis

Vyšiel som von a spusti na chalanov:
„Dnes s vami domov nepôjdem." Chalani po mne hodili ďalší z ich nechápavých výrazov. Už som mal toho plné zuby. „Čo sa tak tvárite?! Veď som vám hovoril že s ňou idem na kávu!" to sa už na konci chodby objavila Gena a s radosťou v tvári na mňa cez celú chodbu zakričala:
„Louis! Tak veľmi rada ťa znovu vidím!" v duchu som si pomyslel OMG! Všetko ostatné len ona nie! prirútila sa ku mne rýchlosťou hurikánu a hodila sa mi okolo krku. Ja som pomedzi zuby vytisol silené „Čau." , ale to ma už znovu ťahala preč. Odvliekla ma von pred štúdio. Začal som protestovať, no ona ma stopla a prislala sa mi na pery. Ja som sa rýchlo odtiahol a hodil na ňu nechápavý pohľad. „Čo to robíš?!" opýtal som sa s nechuťou v tvári.
„Bozkávam ťa." Odpovedala a už už sa naťahovala po mojich perách. Ja som sa rýchlo uhol.
„Ale prečo?!" položil som jej ďalšiu otázku s ešte väčšou nechuťou.
„Lebo ťa milujem..." ešte ani nedopovedala vetu a už na mňa kričal Harry. Otočil som sa a potešil že ma vyslobodil z jej pazúrov. Rozbehol som sa k nemu, a vtedy som si všimol jeho zarazenú tvár. Vtedy som si uvedomil že videl asi viac ako bolo treba.
„Ako dlho tu stojíš?" bola moja prvá otázka hneď ako som k nemu prišiel.
„Dosť dlho na to aby som si vedel o vás dvoch spraviť názor." Ako to hovoril díval sa mi priamo do očí. Už som nevydržal jeho vyčítavý pohľad tak som odvrátil zrak. „Ale veď si hovoril že ideš s Dominikou na kávu! Nepozýval si ju náhodou pre to že ju ľúbiš?! Tak potom prečo..."celý nahnevaný som ho prerušil
„Ja za to nemôžem! To ona ma pobozkala! Nepozýval by som Dominiku na kávu keby som ľúbil Genu! Ako si si mohol myslieť že ja a Gena spolu niečo máme?! tak preafektovanú, u pišťanú a namyslenú babu som ešte v živote nevidel!!" úplne som sa na ňom vyzúril. Harry na mňa pozeral s otvorenými ústami. Nič mi na to nepovedal. To som už za sebou počul vzlyky. Gena stála za mnou a plakala. Domyslel som si že si asi vypočula celý náš rozhovor. „Gena ja..." chcel som jej to vysvetliť že som to nemyslel zle ale ona sa rozbehla preč. Otočil som sa späť k Harrymu. Ten sa na mňa len pozrel a odišiel do vnútra. Nakoniec som aj ja išiel do vnútra. Sadol som si na stoličku a čakal som kým Dominika neskončí.

Dominika

Keď som vyšla von zo štúdia Louis ma už čakal na stoličkách. Usmial sa na mňa a išli sme. Keď sme prešli okolo kaviarne na prízemí opýtala som sa ho :
„Nemali sme ísť do kaviarne?"
„Áno veď tam ideme." Nechápal.
„Ale veď sme prešli okolo nej."
„Ale mi ideme do lepšej." a šibalsky sa usmial.
„Do akej?" bola som zvedavá.
„To je prekvapenie." Opäť sa usmial. Celú cestu mi nechcel povedať kde ideme. Nakoniec sme zastavili pred najlepšou kaviarňou v Londýne. Ja som len otvorila ústa dokorán a dokázala odvetiť:
„To myslíš vážne?"
„Smrteľne." Odvetil s jeho najkrásnejším úsmevom od ktorého mi začalo prudko byť srdce. Vošli sme dnu a čašníčka nás usadila na to najlepšie miesto v kaviarni s výhľadom na krásnu záhradku kaviarne. Objednali sme si a čoskoro sme už pred nosmi mali krásne naaranžovanú kávu, ktorá ešte krajšie voňala. Nevydržala som to a okamžite som si musela odpiť. Začal sa mi smiať
„Vyzeráš ako keby si ešte nikdy nepila kávu."
„Veď takúto dobrú ešte nie..." usmiala som sa aj ja naňho a znova som si odpila. Začali sme sa rozprávať. Tak sme sa zakecali. A zrazu k nám prišla čašníčka, že už máme odísť pretože zatvárajú. Tak sme išli zaplatiť. Keď priniesla účet Louis už vyťahoval peňaženku, že to zaplatí on. Začala som protestovať :
„To nemyslíš vážne! Ja to zaplatím!"
„Ja som ťa pozval, ja aj platím." Pozrel sa mi do očí a ja som ten pohľad nevydržala a privolila som. Zaplatil a vyšli sme von pred kaviareň. V tom sa ma Louis opýtal:
„Nejdeme sa prejsť?"
„Prečo nie, aj tak by som po tej káve nezaspala." Tak sme sa išli prejsť k jazierku. Ako sme prechádzali okolo brány, zrazu začal štekať pes, tak som sa zľakla, že som sa mu od ľaku hodila okolo krku.