„Tak tam ma už nedostanete" rázne prehlásil Harry „vynadala mi asi za všetko za čo sa len dalo."

„A to si mal tie najväčšie plány" podpichol som ho.

„Nemohli by sme sa ísť niekam najesť z toho behu mi vyhladlo" povedal Niall a zaškvŕkalo mu v bruchu. A na to sme sa všetci začali smiať. Ani nie o minútu k nám prišiel Paul.

„Chlapci to čo malo znamenať!" skríkol „Ako je možné, že ste boli taký hrozný!"

„Ale mi sme sa snažili Paul" prehlásil som „to len ona mala vyššie nároky než na aké sme zvyknutý"

„Paul, že tam už nikdy viac nepôjdeme." Prosebne sa naňho pozrel Harry.

„Tak to teda nie! V piatok sem ideme zas. Do vtedy sa musíte zlepšiť! Patrí medzi elitu nahrávania. Všetci speváci čo aspoň niečo znamenajú si u nej dali nahrať CD. A vy nebudete žiadna výnimka!" poriadne na nás nahučal. Naposledy takto hučal keď sme s Harrym zničili obleky za 6000 libier. V tom Niallovi znova zaškvŕkalo v bruchu.

„Ehm! Mohli by sme sa ísť už konečne najesť? Umieram od hladu." Bojazlivo povedal a pozrel na Paula.

„Choďte bezo mňa ja musím ešte niečo vybaviť. Ale nemyslite si, že som skončil. Večer si to s vami ešte vybavím!" prísne sa na nás pozrel a odišiel.

„Čo to zo všetkými dneska je?" nechápavo povedal Zayn „ Je svetový deň hnevu či čo. Veď toto už nie je ani normálne. Najprv tá baba potom Paul. Už aby sme boli doma." Nastúpili sme do auta išli na Niallove naliehanie najprv do Nando's a potom domov. Celú cestu som však myslel na ňu. Aj keď mi riadne vynadala, že si nepamätám texty. Ja som ich aj vedel ale, keď sa na mňa pozrela bol som úplne mimo a nič som si nepamätal. A to sme už sedeli v kuchyni.

„Haloo! Louis počúvaš ma vôbec?" pýtal sa Liam.

„Čo? Hovoril si niečo?"

„Pýtal som sa, že ako je to medzi tebou a El?"

„Ou. Ja som vám to vlastne aj zabudol povedať. Včera sme sa rozišli." Povedal som bez emócií. A to sa už na mne upierali oči všetkých. Teda okrem Niallovich. Ten sa venoval svojmu sendviču.

„ A to nám hovoríš až teraz?" nechápal Zayn.

„Nevyzeráš, že by ťa to nejako veľmi trápilo." Skonštatoval Liam.

„Dobre viete ako sme na tom boli. Už dlhšie sme sa hádali a neklapalo nám to spolu."Povedal som to ako keby to úplne normálne, že ľudia ktorý sa majú radi sa rozchádzajú. Vtedy sa mňa pozrel aj Niall.

„To bue tou babou. Ceú dou sa na nu kukau." povedal s plnou pusou sendviču. Vtedy na mňa hodili ešte nechápavejší pohľad. To som už nevydržal, postavil som sa a odišiel do izby.

Dominika

„Ak chceš aby to CD nahrali tu tak sa musia zlepšiť. A menami ich budem volať až keď si to zaslúžia." Otočila som sa na päte a zabuchla som dvere rovno pred jeho nosom. Asi som nemala byť na nich taká tvrdá. Ale môj strýko je ich manažér musela som byť taká. A ten v tom pásikavom bol fakt pekný. Chcem aby boli najlepší. Budem na nich extra tvrdá a ak to vydržia tak budú mať to najlepšie CD na svete. A tiež sa musím naučiť ich mená nemôžem ich do smrti volať Kučeravý, Blonďáčik, Ten s tým hrebeňom... Aj keď takýmto spôsobom nahrávania tá ich smrť príde už čoskoro. V piatok bude na nich aspoň o trochu milšia. Prišla som domov a sadla si na gauč. Z mojich úvah ma vytrhol zvonček na dverách. Išla som otvoriť.

„Ahoj Domi no konečne kde si tak dlho bola stojím tu hodných päť minút!" z dverí na mňa vyskočila moja kamarátka a vlastne aj kolegyňa Gena. Ona je tá ktorej z časti vďačím za to čo je zo mňa teraz.

„Ahoj Gen nemala si prísť až o hodinu?" nechápala som.

„Veď hej ale nemohla som sa ťa dočkať." Usmiala sa na mňa.

„Ale veď sme dnes boli spolu v práci." Pozrela som sa na ňu nechápavo.

„To áno ale musela si nahrávať tak sme sa nemohli porozprávať."

„A o čom ?"

„No budeme sa tu rozprávať medzi dverami alebo ma pustíš dnu?" pustila som ju dnu a ona sa už rozvaľovala na sedačke.

„No o čom si sa to chcela porozprávať?" povedala som bez nálady.

„Veď o tých chlapcoch čo si dnes nahrávala." Povedala so žiarov v očiach „aký boli? Boli pekní? Páči sa ti niektorí? No hovor nenapínaj ma už toľko!" vysypala to na mňa tak rýchlo že som ani nevedela na čo skôr odpovedať.

„No pekne po poriadku." Zhlboka som sa nadýchla „ Tak no aký boli? Čo sa spevu týka hrozní jeden horší než druhý. Či boli pekní? No ani nie." Radšej som jej zaklamala nechcela som s ňou rozoberať toho v pásikavom tričku. „Tým pádom sa nám vyriešila aj otázka či sa mi niektorí páči." Nútene som sa usmiala. Vôbec som sa s ňou o tom nechcela baviť. Nechápala som na čo jej to je.

„Ja som ich videla ako sedeli na stoličkách pred tvojim štúdiom. A poviem ti sú to teda riadni fešáci." Keď to dopovedala zamyslene sa usmiala. „Mohla by si ma s nimi zoznámiť? Sú takí chutní." Hodila na mňa psie oči. Väčšinou si u mňa tak vyžobre to čo chce.

„Geni nič v zlom ale si od nich tak trošku staršia." Povedala som tak krotko ako som len vedela pretože viem ako veľmi sa vie nahnevať.