Dominika

Ako sme sa tak rozprávali a zároveň hrali s Markom rozhodli sme sa že sa najeme. Tak sme išli variť. Zrazu niekto zazvonil.
„Domči choď prosím otvoriť. Mám celé špinavé ruky." Ozvala sa Nina z kuchyne
„Ale jasné!" vzala som malého na ruky a s úsmevom na tvári som otvorila. Skoro som omdlela keď som zbadala kto tam stojí.
„Domi!" povedal potichu a s prekvapenou tvárou
„Čo tu chceš?!" vošla do mňa toľká zlosť
„Chcel som ťa znova vidieť! A Niall hovoril že..." bol stále prekvapený. Ale keď som začula Niall hovoril doplo mi
„Takže sa ti bol spovedať čo? No ale to je jedno! Ja nemám záujem rozprávať sa s tebou!" chcela som zabuchnúť dvere ale on dal do dverí nohu a tak sa mi to nepodarilo!
„Prosím! Chcem sa ťa len niečo spýtať!" pozrel sa mi do očí a ja som podvolila
„Ale rýchlo nemám veľa času! Malý bude musieť ísť spať!"
„No ide práve o neho!" znervóznela som. Že by vedel že Marko je jeho syn? Ale to je nemožné vedela o tom len Nina! „Je... ten malý... môj syn?" opýtal sa bojazlivo. Ale stále sa mi pozeral do očí
„Aj keby bol tak čo! Čo by si spravil?! Veď máš šťastnú rodinku!" nahrnuli sa mi slzy do očí už som to nevydržala. Tak dlho som to v sebe dusila! A teraz keď som si na to znova spomenula rozplakala som sa!
„Ak je ten malý môj syn, tak chcem aby si mi odpustila za to čo som spravil! A aby sme boli zase spolu! Vykašľal by som sa na Genu! A o Sofiu by som sa staral len cez víkendy! Staral by som sa len o teba a o malého! A preto prosím odpusť mi!! Po ničom inom netúžim viac!" každé jedno slovo sa mi zabodávalo do srdca ako dýka. Na chvíľu som dokonca aj uverila že by to mohlo fungovať!
„Už ťa nechcem nikdy vidieť! Zbohom Louis!" so slzami v očiach som zabuchla dvere! Sadla som si na gauč a začala som ešte viac plakať.
„Tak čo? Kto to bol?"Nina vyšla z kuchyne a keď uvidela ako plačem zastavila sa „Pre boha čo sa stalo?!" sadla si vedľa mňa a vzala mi malého lebo by som ho celého zmáčala.
„Bol...bol tu!" povedala som pomedzi slzy
„Ale kto? Nebodaj... myslíš... bol tu Louis?" vykoktala sa. Ja neschopná slova som len prikývla a oprela si hlavu o jej plece.

Keď som sa ukľudnila dala som malého spať a zavrela som sa do izby. Nechápala som to. Prečo sa ukázal až teraz! Prečo mi vtedy ani nezavolal! A prečo sa vôbec vyspal s Genou! Myslela som že ma ľúbi! Ani som si to neuvedomila a už mi zase začali tiecť slzy po tvári. Zotrela som si slzy a išla som za Ninou. Tá sedela na Gauči a pozerala telku.

„Nina čo si vlastne spravila so štúdiom?" spýtala som sa jej keď som si sadla vedľa nej
„No dala som ho do prenájmu! Dúfam že ti to nevadí ale nedvíhala si mi mobil tak som to s tebou nemohla prebrať. Prečo? Chceš tu zostať?"
„No asi hej. Predsa len sú tu aj lepšie školy ako na Slovensku a tu mám svoju prácu ktorá ma baví. Kedy sa im končí nájomná zmluva?"
„No asi o dva mesiace. No a je tu ešte niečo! Zhruba o dva týždne sa budem sťahovať."
„Čože! Prečo kľudne tu môžeš zostať!" nechcela som aby odišla
„Aj tak by som sa sťahovala. Takže to neber tak že odchádzam kvôli tebe. Vieš mám tu jednu známosť no a rozhodli sme sa že sa k nemu presťahujem." Ako to hovorila začala sa mierne červenať.
„Takže známosť čo?" nadvihla som jedno obočie „Tak to musí byť pekná známosť keď sa k nemu už aj sťahuješ!"
„Veľmi pekná známosť!" usmiala sa. A tak mi opísala ako sa spoznala so Simonom. Pri rozprávaní sa priam rozplývala nad tým aký je. Ja som sa vždy len zasmiala pretože vyzerala fakt smiešne. Večer sme sa pobrali spať. Mohla to byť ničím nerušená noc keby Marko každé dve hodiny nezačal plakať. Z toho dôvodu som sa nevyspala ani ja ani Nina.

Ráno som sa zase zobudila na to že Marko plače. Nina už nebola doma a tak som sa rozhodla že sa prejdeme do parku. Ako sme sa tak prechádzali parkom zbadala som pred sebou otrasne ružový kočík. To malé v ňom srdcervúco plakalo a jeho matka naňho kričala nech už prestane. Bolo mi ľúto toho malého tak som prišla bližšie.

„Nemali by ste tak kričať! Bude ešte viac plakať." Povedala som
„Je to moje dieťa a ja preto naň budem kričať kedy sa mi zachce!" odvrkla. Ten hlas mi bol povedomí. Až keď sa na mňa otočila zistila som že je to Gena! Pohľad mi hneď skĺzol do kočíka. Bolo tam dievčatko. Asi tak staré ako Marko. Domyslela som si že je to Sofia. „Ty!" Zrazu na mňa vykríkla „Si to ty Domča! Ten tvoj hnusný ksicht by som spoznala všade. Čo tu chceš! Prišla si lebo mi závidíš môj krásny vzťah s Louisom!" zakričala to tak že sa zobudil aj Marko a začal plakať. Škaredo sa na neho pozrela. Keď ho zbadala zbledla. Kŕčovito držala kočík a po chvíli odišla. Bolo to dosť divné ale nechala som to tak. Ešte asi hodinku sme sa prechádzali a potom sme sa vybrali domov. Ako sme zabáčali za roh jednej z ulíc nesústredila som sa a narazila som s kočíkom do niekoho. Marko sa na tom náramne zabával.
„Prepáčte nechcela som vás zraziť!" ospravedlňovala som sa. Ako som mu pomáhala vstať omylom som sa dotkla jeho vlasov.
„AAAA! Môj dokonalý účes!" hysterčil „Ten vlas mal byť otočený doľava a nie doprava!" robil ako zmyslov zbavený. A došlo mi to! Je len jeden človek na svete ktorý si dáva až chorobný pozor na vlasy.
„Zayn! Si to ty?" bola som rada že ho znova vidím. Ale bolo mi ľúto že som ho zrazila s kočíkom.
„Kto iný! Prepáčte ale podpisy nerozdávam a za to že ste mi pokazili účes sa s vami ani neodfotím!" bol riadne nahnevaný.
„To by som ani nechcela! Nefotím sa so spevákmi ktorý majú nemožnú výslovnosť pri spievaní! A sú pri nahrávaní vždy pod tónom!" zasmiala som sa
„Čože? Ale veď... Domi si to ty? OMG skoro som ťa nespoznal! Keby si mi nepripomenula to z nahrávania asi by som na to ani neprišiel!" usmial sa „S tým kočíkom vyzeráš úplne inak!" nahol sa dnu a Marko sa rozosmial „To je... Marko však? Niall spomínal že vás včera stretol v parku. A mal pravdu keď hovoril že sa podobá na Louisa! A to sme mu to s Liamom neverili!" hovoril si sám pre seba ale dosť nahlas aby som to počula aj ja. „Domi viem že je to asi nepríjemná otázka ale je to Louisov syn?"

„Máš pravdu je to nepríjemná otázka!" a už som chcela odísť keď ma stopol.
„Prosím nikomu to nepoviem! A chalani sa už aj tak moc nebavia s Louisom. Takže sa nemusíš báť že mu to poviem!" uisťoval ma
„Nechcem to rozoberať tu na ulici!" povedala som mysliac si že mi dá pokoj. Ale opak bol pravdou!
„Tak teda poďme do kaviarne! Tam mi to už budeš môcť povedať!" a či som chcela alebo nie dotiahol ma aj s kočíkom do kaviarne! Bola to tá istá kaviareň kde som bola aj s Louisom. Pri myšlienke naňho ma pichlo pri srdci.
„Tak no neviem Zayn. Načo ti to bude! Načo chceš vedieť či je Marko Louisov syn." Spýtala som sa keď sme si sadli
„No popravde ja som bol ten kto prišiel na to že by to mohol byť Louisov syn. A môžeš mi povedať čo chceš ale ten malý sa vážne veľmi podobá na Louisa. Takže to nemôžeš poprieť!"
„Ak to teda vieš tak potom načo si chcel aby som ti to povedala?"
„Lebo keď to povedal Niall Louisovi neveril mu. A povedal že ak priamo nepovieš že je to jeho syn tak sa na neho môže podobať sebe viac ale neuverí tomu!"
„Ale včera sa ma bol opýtať či je to jeho syn. No a vyzeralo to že tomu vážne verí!"
„Tak ja teda vážne neviem. Aj keď si myslím že by ste mali byť spolu."
„Nie! To čo mi spravil je neodpustiteľné!" začínala som byť podráždená
„Ja viem ale keď Marko vyrastie určite bude chcieť vedieť kto je jeho otec! A musíš uznať že by bolo aj pre neho lepšie keby ste boli s Louisom zase spolu! Môžeš mi tvrdiť čo chceš ale ja viem že Louisa stále miluješ."
„ Máš pravdu! Ale... ale on má šťastnú rodinu s Genou! Majú malú Sofiu nemôžem sa medzi nich miešať! A aj potom všetkom neviem či by som mu vedela odpustiť a ľúbiť ho tak ako predtým!" bola som zúfalá. Ani ja sama som nevedela či ho ešte milujem. Hnevala som sa na neho pre to čo mi urobil ale vo vnútri som mu už dávno odpustila a chcela som byť s ním.
„Šťastnú rodinu s Genou?" zasmial sa „Je s ňou len kvôli Sofi. Neľúbi Genu dokonca by som povedal že ju neznáša. On ťa ešte stále neprestal milovať! Už to oľutoval ako sa len dalo. Veď keď sme prišli na to že sa s ňou vyspal odpadol! A to je hádam dosť veľký dôkaz že to neurobil naschvál!" obhajoval ho
„Keby to neurobil naschvál nemali by dieťa!" ako som tak nad tím rozmýšľala tlačili sa mi slzy do očí. „Zayn ja už asi radšej pôjdem." Rozlúčili sme sa a ja som radšej rýchlo išla domov. Nechcela som aby ma videl plakať.