Louis

Keď sa narodila malá Sofi bol som šťastný. Síce som nebol nadchnutý z toho že je to aj Genine dieťa ale nemohol som nič robiť. Vždy som chcel mať deti a tak ma tešilo že sa o ňu môžem starať. O Sofiu som sa prevažne staral ja lebo Gena na ňu nikdy nemala čas. Z toho dôvodu som sa k nej aj presťahoval. Síce som ju nemiloval tak ako Dominiku ale už som ju ani tak nenávidel ako predtým. Robil som to hlavne kvôli Sofi. Chcel som aby mala pri sebe oboch rodičov. Aj keď kdesi vo vnútri som cítil že nie je moja dcéra. Bol som už aj na dvoch testoch otcovstva ale výsledok bol vždy rovnaký. A to taký že Sofia je moja dcéra.

Raz keď musela Gena odísť Sofia začala strašne plakať. Asi hodinu som ju tíšil, hral sa s ňou ale nič nepomáhalo! Mojou jedinou záchranou boli chalani. Aj keď vzťahy medzi nami boli dosť naštrbené odkedy som podviedol Dominiku. Nasadol som aj so Sofi do auta vybral som sa k chalanom.

„Je niekto doma?" zakričal som z chodby hneď ako som otvoril dvere. Sofia začala zase strašne plakať a tak som išiel rovno do obývačky. Našťastie tam sedel Niall, Zayn a Liam „Vďaka bohu že ste tu! Musíte mi pomôcť! Sofi už asi hodinu plače a ja už neviem čo s ňou!" povedal som zúfalo hneď ako som ich zbadal.

„A prečo sa o ňu nestará Gena?! Veď je to aj jej dieťa!" poznamenal Zayn.
„To áno ale nie je doma! Prosím pomôžte mi!" bol som zúfalý. Keď teda súhlasili spadol mi kameň zo srdca. Po pól hodine natriasania, spievania a hrania prestala plakať a zaspala.
„Vďaka bohu! Už som si myslel že zošaliem! Ako to môžeš doma vydržať?!" povzdychol si Liam
„Časom si zvykneš!" odpovedal som mu a tiež som si vydýchol! konečne bol kľud
„Louis dnes som stretol Dominiku!" zrazu povedal Niall. Najskôr som si myslel že si zo mňa robí len srandu ale keď to potvrdili aj chalani rozbúšilo sa mi srdce. „A má aj syna Marka! A ten malý je tvoj!"
„Niall už dosť! To že si ju stretol a že má dieťa to sa ešte dá uveriť ale že to je môj syn tak to teda nie!" vybuchol som „povedala ti do očí že je to môj syn?" posmešne som sa opýtal. Bolo vylúčené aby som s ňou mal syna!
„Nie! Ale ten malý má pól roka! A som si istý že som ho už niekde videl!" obhajoval sa Niall
„To že má pól roka ešte nič nedokazuje!" neveril som mu
„No jasné!" buchol sa po čele „Ja som vedel že je mi povedomý!" postavil sa a z poličky zobral fotku kde som bol odfotený ešte ako bábo.
„Na čo ti je moja fotka?" nechápal som
„Pozri! Ten malý je presná kópia teba! Toho nezaprieš ani keby si chcel!" naklonil sa ku mne a ukázal mi moju fotku
„Máš nejaký dôkaz že vyzerá tak ako ja? Aj keby, to ešte neznamená že je môj syn!" neveril som mu aj keď istá časť mňa chcela aby to bola pravda.
„Dobre ak nechceš never ja ťa presviedčať nebudem!" povedal naštvane a sadol si na gauč.
„Asi by som už mal ísť. Ďakujem vám že ste mi pomohli! Máte to u mňa." Postavil som sa a vzal Sofi na ruky. Celú cestu domov som rozmýšľal nad tým čo hovoril Niall. Mohol by to byť môj syn?! Ak tu Domča naozaj je tak bude určite u Nini. Zajtra pôjdem do parku. Ak ju tam stretnem... z myšlienok ma vytrhla Gena. Práve som zastavil pred naším domom
„Kde ste boli?!!" vyštekla na mňa
„Nekrič! Sofia konečne zaspala!" šepkal som aby som ju nezobudil
„To je mi jedno! Kde ste boli?!" keďže nehovorila potichu malá sa zobudila a zase začala plakať!
„Pozri čo si spôsobila! Už zase plače!"
„No a čo! Tak ju utíš! Si predsa jej otec!"
„A ty si matka ty by si sa o ňu mala starať viac než ja!" strčil som Sofi cumlík do pusy a odišiel dovnútra. Gena bola tá najhoršia matka na svete! Nevedela sa o malú ani postarať! Uložil som ju do postieľky a dal som jej pusu na čelo. Nasadol som do auta.
„Kam si myslíš že ideš?! To ma tu chceš nechať samú s tým u pišťaným detskom!" hysterčila
„Si matka tak sa staraj!" odvrkol som a odišiel. Rozhodol som sa že pôjdem k Nine. Možno že tam stretnem Dominiku.