Louis

Keď Domi odišla bol som trochu sklamaný. Chcel som s ňou stráviť celý deň. Tak som išiel do obývačky kde už sedeli všetci. 
„Tak ako si sa vyspinkal?" pustil sa do rehotu Harry
„HAHA! Veľmi vtipné!" povedal som ironicky
„Hovoril si už Domči že o týždeň ideme na turné?!" spýtal sa Liam
„Dokelu! Ešte nie. Úplne mi to vypadlo!"
„Tak by si jej to mal povedať čo najskôr! A psychicky priprav seba aj Domču na to že s nami ide Gena." Povedal úplne pokojne
„ČO!!" skríkli sme na neho všetci
„WTF!" vyletelo z Harryho
„Jáj ja som vám to zabudol povedať." Pousmial sa Liam „Sorry. No Paul povedal že musí ísť aj ona. Nechápem prečo ale musí!"

„Ale veď sme jej vinou skoro prišli o vydavateľa! To ona pokazila to CD!" namietal Zayn. Za to čo nám spravila sme ju už nikto nemali rád. A ja dvojnásobne
„To hej ale Paul o tom nevie! A aj keby mu to povieme tak nám nebude veriť! Nemáme žiaden dôkaz že to spravila ona! Ale čo sa strachujete. Budeme ju totálne ignorovať a ona sa k nám ani nepriblíži." Prosto povedal. Tak to bolo to posledné čo som fakt potreboval! Byť mesiac bez Dominiky ale čo bolo najhoršie s Genou. Ak toto prežijem bez ujmy na zdravý celý život bude len prechádzka ružovou záhradou! Povzdychol som si. Vybehol som hore prezliecť sa. Chcel som ísť za Domčou a všetko jej to povedať. A pripraviť ju na to že sa mesiac neuvidíme.

Zaklopal som jej na dvere v štúdiu.

„Koľko krát vám mám vysvetľovať že pri nahrávaní neznesiem...!!" kričala ešte nebola ani pri dverách „vyrušovanie!" dodala po tichu keď otvorila dvere a zbadala mňa. „Louis?! Čo tu robíš! Mám prácu!" povedala naštvane a potichu aby ju nepočula osoba čo bola vo vnútri. Neznášala keď ju niekto vyrušoval pri práci. A bolo jedno kto to bol na všetkých sa hnevala rovnako.
„Musím s tebou súrne hovoriť!" povedal som aj ja pre istotu potichu
„Čo?! Ale ja nemôžem mám prácu!" šepla
„Ako dlho?"
„No ak ma necháš tak celý deň! Neboj prídem hneď ako budem môcť počkaj ma v kaviarni!" zatvorila dvere. Nestihol som ani zareagovať. A tak som poslušne zišiel do kaviarne a čakal. Asi po pól hodine zišla dole.
„No čo si chcel?" povedala už miernejšie
„Aspoň ahoj by som si zaslúžil!" zatváril som sa urazene
„Prepáč! Ale mám toho veľa! Aj teraz na mňa čaká klient tak rýchlo prosím!" súrila ma
„No vieš ide o to že o týždeň odchádzam na turné!" povedal som skleslo
„Ale veď to nevadí! Je len dobre že máte prácu. Za chvíľu budeš späť." Usmiala sa
„No lenže to turné bude trvať mesiac! Ale čo je horšie ide s nami aj Gena!"
„Čo?! A načo?!" nerozumela
„Neviem! Ale je to na Paulov príkaz. Takže proti tomu nemôžeme nič. Ale s chalanmi sme sa dohodli že ju budeme ignorovať a tak nám dá pokoj!"
„Tak to asi ťažko! Tá vám tak ľahko pokoj nedá! A obzvlášť tebe nie. Chce sa mi pomstiť takže ty budeš jej cieľom!" povedala skleslo
„Neboj ja sa len tak ľahko nedám!" chytil som ju za ruku aby vedela že to myslím vážne.
„Veď ja viem. Ale aj tak..." zazvonil jej mobil „Prepáč zlato ale už musím! Príď večer k nám. Porozprávame sa!" dala mi pusu na líce a už bežala do štúdia.

Večer som zašiel k nej domov a všetko smeprebrali. Nebola dva krát nadšená že s nami ide aj Gena ale nemohla ničrobiť. Ten týždeň zbehol ako voda! Mali sme toľko práce s autogramiádou,fotením a točením reklamy že som na Domču nemal veľa času. Aj ona bolapracovne vyťažená. Genin otec pán Harden jej posielal stále viac a viacklientov. A tých jej už Gena nemohla vziať. Takže sme sa stretávali lenveľmi málo aj to len na pár minút. Potom sme museli každý do práce. Jedinouvýhodou bolo že sa o nás novinári už toľko nezaujímali a tak smemohli pokojnejšie chodiť von. A tak ten deň čo sme odlietali sme sa aninevideli. Trápilo ma to. Ale sľúbili sme si že si budeme skypovať keď budememať čas. Ale ja som dobre vedel že ten čas nebudeme mať. Ak budem mať voľno janebude ho mať ona.