18.

Dominika

Keď mi to Louis povedal zaskočilo ma to. Bolo predsa nemožné nahrať ho za jeden deň!
„A ty si naša jediná záchrana! Ak by sme nahrávali v tom novom štúdiu mohli by sme to stihnúť! Ale aj tak to bude tesne!" povedal zúfalo
„Dobre vieš ako to dopadlo keď sme tam naposledy nahrávali! Len sme tam strácali čas! Vieš že ja to nezvládnem!" protestovala som
„Ale teraz to zvládneš! Kvôli mne!" zahľadel sa mi do očí „Poď musíme sa zbaliť!" tak sme rýchlo všetko nahádzali zo skríň do kufrov! Do pól hodiny sme boli zbalený a vyrážali sme na letisko! Louis po ceste zavolal pilotovi ich lietadla aby nás už čakal na letisku. Keď sme tam prišli rýchlo sme odovzdali batožinu a utekali sme k lietadlu. Rýchlo sme nasadli a leteli do Londýna! Louis bol stále ticho. Tak som sa ho opýtala:
„Čo sa vlastne stalo s tým CD?!"
„Niekto ho celé prerobil! Vraj tam chýbajú niektoré piesne a tie čo sú tam sú hrozné!" povedal nahnevane
„Ale kto by..." nedokončila som
„To by aj mňa zaujímalo! Ale čo ma trápi je že ako sa mohlo tak pokaziť! Ja sám ho bol do toho vydavateľstva bol zaniesť!" rozčuľoval sa „Ale čo je horšie museli sme kvôli tomu predčasne ukončiť našu dovolenku!" pozrel sa na mňa so smutnými očami

„To nevadí! Aj tak by sme zajtra išli domov!" utešovala som ho a potom som ho pobozkala. Keď sa odtiahol nahlas rozmýšľal:
„Aj tak mi nejde do hlavy kto by to CD ničil! S tým vydavateľstvom sme podpísali zmluvu práve kvôli tomu že nám tam nikto nemal možnosť ničiť CD-čka!"
„A kto je ten váš vydavateľ?!" opýtala som sa
„Alex Harden. Prečo?!" nechápal
„Alex Harden?! Veď to je Genin otec!" povedala som prekvapene
„Myslíš že by...bola niečoho takého schopná?!" povedal nedôverčivo
„Gena?! Určite že áno! Aj mi hovorila že mi spraví zo života peklo! Začala mi brať klientov! A keď zistila že to na mňa nemá žiaden vplyv rozhodla sa mi pomstiť cez vaše CD!" povedala som nahnevane „Tá sviňa! Keď sa mi chce pomstiť tak prosím! Ale nech neničí vašu prácu!! Toto si ešte len zlizne!" zovrela som päste
„Kľud Domi! To bude dobré nahráme to ešte raz a bude! Všetko sa vyrieši!"
„Nie Louis! Nič nebude dobré! Ja to nedokážem nahrať!"
„Dokážeš! Ja viem že to dáš! Len si musíš veriť."

Keď sme dorazili na letisko v Londýne vonku nás už čakal Liam aj s autom. Rýchlo sme dali batožinu do auta nasadli sme. Išli sme najskôr ku mne domov kde som mala kľúče od štúdia. A potom rýchlo do štúdia. Pred budovou nás už čakali chalani. Ja som rýchlo vybehla von z auta. Za mnou sa rozbehli aj ostatní. Odomkla som štúdio v suteréne a dnu hneď vošiel Harry s Louisom!
„Tak nemáme veľa času! Poďme na to!" vyhlásil Harry a už si dával slúchadlá na uši. Ja som len stála pred dverami. Nemohla som sa ani pohnúť. Bála som sa že to kvôli mne nestihnú! V tom prišiel ku mne Louis.
„No tak. Poď! Ty to zvládneš!"
„Nie ja..." nedokončila som
„Zvládneš to! Ak nie kvôli nám tak aspoň kvôli sebe! Lebo ty na to máš!" pošepkal mi do ucha ja som tomu na chvíľu uverila
„Dobre! Tak teda rýchlo! Bude to len o vlások!" vyhlásila som. Louis si tiež nasadil slúchadlá a ostatný vyšli von! Sadla som si k pultu a spustila hudbu! Srdce mi bilo strašne rýchlo! Bála som sa že ich znova sklamem. Ako prvý začal spievať Harry. Všetko išlo ako malo až kým nezačal Louis spievať vokáli. Nestíhala som! Bolo to ťažké sústrediť sa na Harryho a pritom dolaďovať Louisa! Stopla som pieseň.
„Nejde to!" povedala som skleslo
„Ale ide!" protirečil mi Louis „musíš si len zvyknúť na tempo! Poďme ešte raz!" a tak som znova spustila pieseň! Ako Harry spieval všimla som si že mu to ide celkom dobre a že sa neho nemusím tak sústrediť. Tým pádom som sa sústredila len na to ako zosynchronizovať Louisa. A na moje prekvapenie bolo to oveľa ľahšie! Po chvíli mi to už išlo samo. Už som sa nemusela toľko sústrediť. Obidvaja si dávali pozor aby spievali čo najlepšie! A tím mi to náramne uľahčovali. Keď ohrala pieseň Louis sa na mňa víťazne usmial. Vybehol von a objal ma.
„Zvládla si to! Si perfektná!" pozrel sa mi do očí a pobozkal ma. V tom si Harry odkašľal
„Eem! No ja vás nechcem rušiť v tejto super chvíli ale nemáme veľa času!"
„Nech sem prídu všetci!" povedala som rázne keď som sa vyslobodila s Louisovho objatia.
„Čo?! A na čo?! Dvaja stačia!" čudoval sa Louis.
„No ak by aj ostatný spievali tak ako vy teraz možno že by ste mohli nahrávať všetci naraz!" usmiala som sa
„Si si istá že to zvládneš?! Predsa len piati to je už trošku veľa."

„Je len jedna možnosť ako to zistiť! A ak by sa mi to podarilo veľmi by nám to pomohlo!" Harry neváhal a hneď ich všetkých zavolal. Povedala som im môj plán.
„Si si istá že to zvládneš?" opýtal sa Zayn s nedôverou.
„Ak budete spievať dobre tak áno! Čím lepšie spievate tým ľahšie sa mi pracuje s vašimi hlasmi." Povedala som prosto. Neváhali sme a pustili sme sa do práce. Do 11 bolo všetko hotové. Už zostávalo len zostrihať a zlepiť texty a piesne. Keď všetci odchádzali Niall sa opýtal:
„Ty tu ešte zostávaš?"
„No áno musím. Tie piesne ešte nie sú úplne hotové treba ich zostrihať a správne zladiť slová s hudbou. Je to ešte na dlho."
„Tak to tu zostaneme s tebou!" vyhlásil Zayn
„Ale na čo? Aj tak by som to musela spraviť ja! Vy mi s tým nemáte ako pomôcť!"
„Ale môžeme ti tu robiť spoločnosť!" povedal Harry „bude sa ti lepšie pracovať ak tu budeme aj mi"
„A určite ti môžeme aspoň trochu pomôcť!" dodal Liam
„Tak dobre. Poďte za mnou na treťom poschodí je počítačová miestnosť. Možno by ste mi mohli aspoň trochu pomôcť." Vyšli sme teda hore. Každý si sadol za jeden počítač. Ja som nahrala pesničky do počítačov. Každý z chalanov dostal jednu. Ja tiež zapla počítač. Každý sme pracovali ako sme len vedeli. Občas ma chalani zavolali aby som im pomohla lebo pesničky ešte nestrihali. O 6 ráno sme mali CD hotové. Bolo úžasné!
„Čo keby sme dali tomu CD-čku nový názov!" opýtal sa ospalý Zayn
„Áno! Super nápad!" zvolal Niall.
„Čo tak Up all night!" povedal Harry
„Fakt výstižný názov! Je aj pravdivý." Poznamenal Liam
„Tak teda poďme ho zaniesť do vydavateľstva!" usmiala som sa. Keď sme tam prišli boli sme strašne ospalý a každý zíval ako o preteky. Zaklopala som a vo dverách sa zjavila Gena.
„Čo tu chceš!" vyštekla na mňa
„Priniesla som CD pre pána Hardena. Dnes by mal začať s distribúciou do celej krajiny." Povedala som pokojne ale vo vnútri mnou mykalo aby som jej jednu vylepila za to čo spravila chalanom.
„Ja mu ho odovzdám!" nechutne sa usmiala a naťahovala ruku po CD
„Nie! Ja ho chcem dať osobne pánovi Hardenovi do rúk aby neprišlo k nejakému omylu." Nevzdávala som sa
„Ale pán Harden tu teraz nie je! Nebojte sa ja mu ho odovzdám!" už už mala CD-čko v ruke keď sa do toho vložil Liam
„Tak my tu teda na pána Hardena počkáme! Nechápte nás zle ale už sme mali menšie komplikácie pri odovzdávaní tohto CD." Hodil na ňu jemný úsmev. Bolo vidieť že to na Genu zabralo. Neochotne povolila. A tak sme tam čakali.
„Vďaka Liam! Bez tvojho zásahu by už bolo ďalšie CD v háji! Ty teda vieš čo na ženy platí!" pochválila som ho
„To nič nebolo! Ak by sme museli prerábať ďalšie CD už by som sa asi zbláznil! Za ten úsmev to stálo aj keď som sa musel strašne premáhať!" uškrnul sa. Ako sme si tam posadali. Niall a Zayn hneď zaspali. Pomali zaspával aj Liam a Louis! Len ja s Harrym sme sa statočne držali!
„Tebe sa ešte nechce zaspať? Veď si pracoval asi najviac zo všetkých!" opýtala som sa ho po chvíli
„Ani nie! Už som si zvykol že som 24 hodín na nohách! Vieš ak by si chodila po nociach po baroch a cez deň nahrávala a točila klipy aj ta by si si zvykla. Po čase ti na miesto spánku bude stačiť aj šálka kávy." Usmial sa

„Ty máš teda akčný život!" skonštatovala som. Zrazu po chodbe prichádzal pán Harden. Okamžite som vyskočila na nohy a išla som mu oproti.
„Dobrý deň pán Harden!" pozdravila som ho.
„Pre niekoho ešte len ráno!" zasmial sa „vyzeráte že ste mala rušnú noc slečna! Ako vám môžem pomôcť?" povedal milo až som začala uvažovať či je Gena jeho dcéra
„No viete mám tu to CD od skupiny One Direction! To pôvodné bolo vraj nevyhovujúce tak som vám ja osobne priniesla náhradné. Viete bola by som nerada ak by sa niečo stalo." Zdvihol jedno obočie a vzal si CD do ruky. „Ďakujem. Bol by som rád ak by som si ho mohol hneď vypočuť. Ak by ste bola ochotná ísť so mnou, viete v prípade nejakých nedostatkov by sme to vyriešili hneď teraz." Tak som išla sním. Keď si to CD pustil nič nehovoril len pozorne počúval. Strašne som tŕpla. Bála som s že sa mu nebude páčiť! No po prvých troch pesničkách CD vybral.
„Pozoruhodné! To ste nahrávali vy?" spýtal sa aj som len bojazlivo prikývla „To CD je vynikajúce! Tá synchronizácia! Hudba! Úžas! Takto dobré CD som už dávno nepočul! Máte veľký talent! Ak by vám to neprekážalo odporučil by som vás aj mojim klientom." Nemohla som veriť vlastným ušiam.
„Ale iste budem rada! Klientov mám v poslednej dobe pomenej." Povedala som radostne
„To chápem. Dobrý speváci sa dnes hľadajú len veľmi ťažko." Poznamenal. Potom sme sa rozlúčili a ja som vyšla von za chalanmi. Chudáci boli úplne zničený. Ledva stáli na nohách.
„Máte to!" zakričala som hneď sa prebrali „povedal že to CD je vynikajúce! Zvládli ste to!"
„Chceš povedať MÁME to!" opravil ma Harry
„A zvládli SME to!" dodal Zayn
„Bez teba by sme to nikdy nestihli na čas!" usmial sa Liam. Ja som sa len pousmiala. Tak sme nasadli do auta a viezli sme sa domov. Boli sme na dvoch autách. Ja, Louis a Harry v jednom a Niall, Zayn a Liam v druhom. Naše auto šoféroval Louis. Keď neodbočil na moju ulicu musela som sa ho spýtať:
„Kam ma to vezieš? Práve sme prešli okolo mojej ulice!"
„Ja viem! Ale ak si spomínaš ešte dnes sme mali byť na dovolenke! A ja sa nechcem pripraviť ani o sekundu strávenú s tebou. Preto ťa veziem k nám domov."
„Ale veď si unavený. Nechcem ťa rušiť mal by si sa riadne vyspať!"
„Nezaspím ak tam nebudeš! Už som si zvykol na to že keď sa zobudím mám pred očami tvoju krásnu tvár! A preto budeš dneska spať u nás!" povedal sladko
„Domi povedz že súhlasíš lebo ja tu ešte stále sedím! A nemám chuť počúvať Louisove sladké rečičky! Ešte chvíľu a bude zo mňa cukrík! Prosím urob to pre mňa!" povedal znechutene. Ja som sa len zasmiala.
„No dobre! Nechcem aby z Harryho bol cukrík!" privolila som. Keď sme prišli k nim domov len som otvárala ústa. Ich dom bol úžasný! Zaviedol ma do svojej izby. Bola som strašne unavená. Začal ma bozkávať na krku.
„No tak Louis teraz nie! Ak si ľahnem určite hneď zaspím." Zasmiala som sa
„Určite nie!" nedal sa presvedčiť. A tak sme skončili v posteli užívajúc prítomnosť toho druhého. Zobudila som sa okolo 5. Ešte stále som bola strašne ospalá. Obliekla som si svoje veci a vybrala som sa do kuchyne. Tam už sedel Harry a jedol toasty.
„Ahoj!" pozdravila som ho
„Ste si to teda riadne užili! Mám pravdu?" povedal na rovinu
„Čo?! Ako to myslíš?" nechápala som
„Dobre vieš!" uškrnul sa „Aj hluchý by vás dvoch počul!" usmial sa a ja som očervenela. To sa do kuchyne vrútil Niall.

„Čauko! Tak čo máme na raňajky?" a už otváral chladničku. „Domi dáš si aj ty niečo?" ochotne sa spýtal
„Hej. Čo máte?"
„No nie je to veľký výber lebo pol chladničky je zas zaprataný mrkvou! Vyber si niečo."
„Dobré ráno! Teda už vlastne deň!" zívol si Zayn vchádzajúc do kuchyne. „Harrold! Čo si to zas stváral! Kvôli tebe som nemohol spať!" osopil sa na Harryho
„Čo zas! To som nebol ja!" obraňoval sa Harry
„Inak aj ja som to počul ale myslel som si že mám halucinácie z hladu!" dodal Niall. Celá červená som sa pozrela na Zayna
„To sme boli asi ja a Louis!"
„Aha!" vyšlo z neho. V tom sa vo dverách objavil Louis len v boxerkách. Vtom sa na neho všetci otočili. Samozrejme Harry vybuchol smiechom. Smejúc sa vyšiel von z kuchyne a keď prechádzal okolo Louisa potľapkal ho po pleci a so smiechom odišiel.
„Čo sa mu stalo?" nechápal
„No nič my vás tu necháme! Však Niall!" povedal Zayn a hodil vražedný pohľad na Nialla ktorý sa prepchával sendvičom
„Čo? Ale veď som ešte nedojedol!" pozrel sa na neho zúfalo. Zayn sa na neho pozrel prísnejšie. „Dobre! Už idem!" povedal sklamane a odišiel s plnou pusou hore.
„Čo to s nimi je?" nechápal Louis
„No. Povedzme ...že nás....včera počuli...ako..." nedokončila som
„Aha." Povedal akoby nič „Oni si na to už zvykli!" dodal keď videl môj výraz „Tie keci o tom že nemohli spať si nevšímaj. Sú to bludy. Harry má také vystúpenie každú druhú noc! Neboj večer si na to ani nespomenú!" usmial sa „A musím ťa vyhrešiť!" zašepkal mi do ucha a objal ma okolo pása „Chcel som aby si tu spala lebo mám rád tvoju tvár keď spíš. A ty mi takto zdrhneš?! To sa nerobí!" zamračil sa.
„Prepáč." Ospravedlnila som sa. Nalepil sa mi na pery a pritisol si ma k sebe. Zrazu okolo nás prebehol Liam.
„Nevšímajte si ma! Ako keby som tu nebol!" dobehol k chladničke a vytiahol si jogurt. Potom vybehol von a už ho nebolo. Zazvonil mi mobil. Volal mi jeden klient. Chcel prehodiť nahrávanie už na dnes. Bol to dôležitý klient a tak som mu musela vyhovieť. Louis ma s veľkým sklamaním pusti a dal mi ešte jednu pusu na rozlúčku. A tak som odišla domov a potom rýchlo do štúdia.

---------------------------------------------------------------------


Trošku dlhšia časť, keďže sa mi nechcelo ju rozoberať na polovicu...

enjoy :* 

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top