Louis

„A toto je na čo dobré?! Veď nič nevidím!" zasmiala sa tým jej krásnym smiechom
„Hovoril som ti že nechcem aby si do poslednej chvíle vedela kde sme!" pousmial som sa. Vyviedol som ju von. Pomohol som jej nasadnúť do auta a odišli sme preč.
„Typujem že sme niekde pri mori! Je tu cítiť morský vzduch." Povedala po chvíli. „Môžem sa už pozrieť!"
„Si nedočkavá ako malé dieťa! Vydrž!" zastavili sme pri pláži. Šoférovi som povedal nech naše veci zavezie do domu že o chvíľu prídeme.
„Vyzuj sa!" povedal som keď sme prišli k pláži
„Ale na..." protestovala
„No ták! Vyzuj sa!" vyzula sa a vzala si lodičky do ruky
„Uaw! To je piesok?! Louis rozviaž mi tú šatku! Chcem vidieť more!" zvolala nedočkavo
„Nie! Ešte nie! To najlepšie len príde!" chytil som ju za ruky a viedol bližšie k moru. Keď sme boli po členky vo vode zastavil som.
„More! Ešte nikdy som nebola pri mori! Louis ak mi tú šatku nedáš dole rozviažem si ju sama!" a už sa načahovala za šatkou keď som ju znova chytil za ruky.
„Ešte chvíľu. Hneď sme tam." Presviedčal som ju. Po pár minútach sme prišli k nášmu domu. Odomkol som a viedol som ju hore schodmi na balkón. Ona sa oprela o zábradlie a ja som jej pomali začal rozväzovať šatku.
„Tramtadá!" zašepkal som jej do ucha.
„Bože môj! Louis! To ...to je ...úžasné!!" zhíkla a do očí sa jej nahrnuli slzy. Pred nami sa rozprestieralo šíre more. A nad ním krásny západ slnka, ktorý zafarboval oblohu aj more do oranžova a miestami až do fialova. Krajší západ slnka som ešte nevidel! Objal som ju odzadu okolo pása.
„Ľúbim ťa!" zašepkal som jej do ucha. To sa na mňa otočila a dala si ruky okolo môjho krku.
„Aj ja teba!" zašepkala. Nevydržal som to a prisal som sa jej na pery. Bozkával som ju s toľkou vášňou. Pritiahol som si ju k sebe tak blízko ako sa len dalo! Vzal som ju do náručia a pomaly sme sa presúvali do spálne! Jemne som ju položil na posteľ. Začal som ju bozkávať na krku. O sekundu na to sme už nemali na sebe nič! Naše vzdychy občas prerušili bozky. Keď sme dosiahli vrchol, ľahol som si vedľa nej. A usmial som sa.
„Tak. Ako sa ti páči naša dovolenka?"
„Dokonalá! Ale s tebou je všetko dokonalé!" povedala hľadiac mi do očí. Vtisol som jej bozk na čelo a po chvíli som zaspal. Ten týždeň ubehol strašne rýchlo. Cez deň sme boli na pláži a večer sme sa oddávali našim túžbam. Predposledný deň dovolenky som si konečne zapol mobil. Mal som ho vypatý aby ma nikto rušil. No na moje prekvapenie som mal 70 zmeškaných hovorov. Prevažne od Harryho a Liama. Tak som teda hneď volal Harrymu.
„Harry. Prosím!" ozvalo sa
„Ahoj Hazza. No čo ste chceli? To som vám tak veľmi chýbal keď mám 70 zmeškaných hovorov?"
„No konečne Tomo! Už sme si mysleli že si sa utopil! A do včera si ich tam mal len 69 ale Niall to pokazil keď ti dneska zavolal! Riadne som mu vynadal. Bolo to také pekné číslo." Rozplýval sa

„predpokladá že ste mi nevolali toľko krát len pretože som vám chýbal! Tak čo sa deje?"„Vieš Lou máme tu menší problém!" povedal vážne a mne začal miznúť úsmevz tváre „Počkaj dám ťa na reproduktor! Je to dôležité!" „Čau Louis" ozvali sa chalani„No tak poďme k veci!" ozval sa Liam „ide o to nové CD čo smenahrali."„Je predsa dokonalé sami sme si ho predsa vypočuli!" nechápal som„No hej ale niekto ho celé dosral! Piesne sú hrozné a niektoré dokonca ajchýbajú! A vydavateľ ho odmietol vydať. Musíme ho dozajtra prerobiť inakstratíme veľa peňazí! Ale čo je horšie chce s nami kvôli tomu zrušiťzmluvu a prestať vydávať naše CD-čka"„Čože?! To nie je možné! Predsa ja sám som ho zaniesol vydavateľovi!A pracovali sme na ňom skoro mesiac! Koľko toho treba prerobiť?!" začalsom byť mierne podráždený„Celé!" bola Liamova odpoveď„Ale to sa nedá stihnúť!" zvýšil som hlas a z kúpeľne vyšla Domi. „Dá! Ak by ste hneď vyrazili! A museli by sme nahrávať v tom štúdiučo má Domča v suteréne! Po dvoch by sme to mohli stihnúť! Ale aj tak tobude len o chlp! Pesničky by museli byť naspievané najhoršie na druhýkrát! Inak je všetko v háji!" dokončil a ja som sa pozrel na Domi.Nechápala čo sa deje.„Dobre! Už vyrážame! Čaute!" zložil som a podišiel k Domi.„Stalo sa niečo?" spýtala sa„Musíme hneď odísť! Naše nové CD sa z nejakého dôvodu zmenilo tak že hovydavateľ nechce vydať! Do zajtra musí byť hotové nové! A ty si našajediná záchrana! Ak by sme nahrávali v tom novom štúdiu mohli by sme tostihnúť! Ale aj tak to bude tesne!"„Čo! Ale to je nemožné! Kto by to CD prerobil?! A navyše dobre vieš ako todopadlo keď sme tam naposledy nahrávali! Len sme tam strácali čas! Dobre viešže ja to nezvládnem!" pozerala sa do zeme „Ale teraz to zvládneš! Kvôli mne!"zahľadel som sa jej do očí „Poď musíme sa zbaliť!"