Dominika

Keď som sa zobudila zistila som že je sobota. Tak som sa išla osprchovať. Rozhodla som sa ísť na nákupy. V tom mi zazvonil mobil:
„Ahoj Domi." Ozvala sa z telefónu Nina. „Chcela som sa len opýtať či ma zajtra prídeš čakať na letisko?" v tom som si uvedomila, že už zajtra sa má Nina ku mne nasťahovať. Ten čas tak rýchlo letel, že som si ani neuvedomila, že zajtra je už 5.7.
„Ale jasné. Už sa na teba teším." Povedala som. Potom zrušila hovor. Rozhodla som sa ísť do obchodu s nábytkom. Keď som vychádzala z bytu zbadala som Louisa na konci chodby. Dobehol ma. Nechápala som čo tu robí.
„Čo tu robíš?" nechápala som.
„To sú mi otázky. Nemohol som to už bez teba vydržať. Chcel som ťa prekvapiť. Kam to vlastne ideš?" spustil na mňa. A zastrčil mi prameň vlasov za ucho.
„To je pekné, že si to nemohol vydržať, no ja sa ponáhľam. Idem vyberať novú posteľ a nábytok."
„A na čo ti to je?" nechápal.
„Zajtra sa ku mne má nasťahovať kamarátka. Tak jej kupujem nábytok do izby. Chceš mi s tým pomôcť?" opýtala som sa ho.
„Ale jasné. Aj tak na dnes nič nemám v pláne." Povedal s úsmevom a mi sme vyšli von. Keď som chcela stopnúť taxík on ma potiahol za ruku a priviedol k autu.
„Ty si prišiel autom?"
„A ako by som mal prísť? Taxíkom?" odvetil s úsmevom. Nastúpili sme do auta a viezli sa do obchodu s nábytkom. Ako sme sa prechádzali cez oddelenie detských izieb uvidela som krásnu izbičku pre batoľatá. Bola nádherná, celá červená. Zastavila som sa a išla som si ju bližšie prehliadnuť. Tak som sa zastavila pri detskej postieľke, prišiel ku mne zozadu Louis a chytil ma okolo pása.
„Je krásna. Červená je moja obľúbená farba. Páči sa ti?" spýtal sa ma Louis.
„Áno. Vždy som chcela mať deti." Otočila som sa mu tvárou.
„To by sa dalo rýchlo zariadiť." Povedal s úsmevom. A pritisol si ma ešte bližšie.
„No ale na čo hneď myslíte pán Tomlinson." Vyplazila som mu jazyk a odišli sme k oddeleniu postelí. Vybrala som krásnu oranžovú posteľ. Oranžová je totiž Ninina najobľúbenejšia farba. Potom sme prešli k skrinkám. Keď som začala vyberať uvedomila som si že celá izba bude ladená do oranžova. Objednala som si aj sťahovaciu službu pretože inak by sme to do môjho bytu nedoniesli. Keď sme prišli ku mne všetko sme povynášali do budúcej Nininej izby. Keď sme to tam všetko vyniesli pozrela som sa na hodinky bola jedna hodina.
„Nie si hladný?" opýtala som sa ho
„No dal by som si niečo. Pôjdeme do reštaurácie?" usmial sa
„Dnes nie. Nechcem ti vyciciavať peňaženku. Dnes niečo navarím ja." Podišla som k nemu a pobozkala som ho.
„Si si istá?" opýtal sa nedôverčivo „Chcel by som ešte žiť." A pobozkal on mňa.
„Tak teraz si ma urazil." Zatvárila som sa urazene.
„Myslím že jeden malí bozk by to vyriešil." A tak sme tam stáli a bozkávali sa asi ešte päť minút. Potom sa od neho odtrhla a odišla do kuchyne. Prišiel sklesnuto za mnou a znova ma chytil okolo pása. „Prečo si mi ušla?" zatváril sa smutne. Ja som sa len zasmiala.
„Ak by som to neurobila ešte teraz by sme tam stáli a bozkávali sa. A ja sa potrebujem najesť a ty tiež. Nemôžeš žiť zo vzduchu."
„Mne k životu stačíš len ty. Ja nepotrebujem jesť ani piť." Pritiahol si ma ešte bližšie
„Tak to určite." Nemohla som si pomôcť a zasmiala som sa. Vymanila som sa z jeho zovretia a išla variť.
„Ukáž ja ti pomôžem. Bude to rýchlejšie ak ti pomôžem." Keď že sa nedal presvedčiť aby to nechal tak, pomáhal mi. Asi po pól hodine sme mali obed hotový. Mali sme mrkvový šalát s mäsom na mrkve a k tomu mrkvovú omáčku. Bolo to mrkvové MENU. Bola som síce v menšom šoku z toľkej mrkvy ale Louis povedal že to je vynikajúce tak som neprotestovala. A mal pravdu bolo to fantastické. Od dnešného dňa milujem mrkvu! Okolo tretej sme začali montovať skrinky a posteľ. Bola to fakt zábava! Síce sme museli niektoré skrinky päť krát rozobrať pretože mali zlé poličky alebo časti z iných poličiek. Bol to úžasný deň. Okolo štvrť na desať sme mali izbu hotovú. Tá izba bola dokonalá! Začínala som Nine závidieť. Na jednej stene boli len skrinky a veľký šatník. Pod oknom mala stolík vedľa ktorého bola posteľ s oranžovými návliečkami na ktorých boli žirafky. Proste úžas!
„Tak ja už pôjdem. Už je neskoro." Povedal Louis a už chcel ísť k dverám keď som ho chytila za ruku.
„Nie nechoď! Ostaň tu cez noc. Prosím." Pozrela som naňho prosebne.
„No dobre." Usmial sa a prišiel ku mne. Začal ma vášnivo bozkávať. Zobral ma na ruky a o pár sekúnd sme boli v mojej izbe. Hodil ma na posteľ a začal bozkávať. Nevnímala som nič iné len jeho bozky. Ani som si to neuvedomila a už sme na sebe nemali nič. Po pár minútach sa z izby ozývali len hlasné vzdychy. Bolo to úžasné. Keď sme obaja dosiahli vrchol, Louis ma jemne pobozkal a ľahol si vedľa mňa. Po chvíli som zaspala. Ráno som sa zobudila na jemný bozk. Pomali otvorila oči a uvidela som si že sa nado mnou skláňa Louis.
„Dobré ránko" pozdravila som ho rozospato
„Dobré aj tebe. Prepáč nechcel som ťa zobudiť ale nemohol som si pomôcť. Bola si taká sladká keď si spala." Povedal potichu
„To je v poriadku. Aj tak by som sa za chvíľu zobudila." Povedala som s rozospatou tvárou „koľko je vlastne hodín?" spýtala som sa po chvíli. Pozrel sa na mobil a potom sa na mňa usmial
„10:35. Prečo?" spýtal sa
„O jednej má prísť Nina tak som ju chcela ísť čakať na letisko."
„Nina? Kto je Nina?"
„Bože!" začala som sa strašne smiať „ To je to dievča mimochodom moja BFF pre ktorú sme včera montovali tú izbu."
„Ahá! Ja som úplne zabudol že to malo byť pre tvoju kamarátku. Prepáč. Ak chceš odveziem aj doveziem ťa na letisko." Usmial sa a pobozkal ma
„Dá sa to aj odmietnuť?" povedala som pomedzi bozky
„Nie!" povedal a priľahol ma. Začal ma túžobne bozkávať a skúmať každý kúsok môjho tela. Po chvíli som sa ho spýtala
„O čo sa to tu pokúšaš?"
„Neviem! Čo myslíš?" a aby som nemohla hneď odpovedať prisal sa mi na pery.
„To hneď takto z rána?" spýtala som sa ho hneď ako som sa oslobodila od jeho sladkých pier
„Vadí ti to?" pozrel sa na mňa a nadvihol jedno obočie
„Ale nie." Povedala som ľahostajne a privlastnila som si jeho pery. A znova som bola opantaná vášňou. A tak sa zopakovala situácia zo včerajšieho večera. Až teraz som si vlastne uvedomila že by som už bez neho nemohla prežiť ani chvíľu. O 12 som vyliezla z poste a sama sebe som sa čudovala že som tam vydržal tak dlho. Išla som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu. Keď som vyšla von z kúpeľne na stole ma už čakali raňajky alebo v našom prípade už obed. Sadli sme si a najedli sa. Keďže letisko bolo asi 15 minút autom neponáhľali sme sa. O 12:30 sme vyrazili. Keď sme prišli na letisko lietadlo ešte nedorazilo tak sme sa posadili na lavičku a čakali.
„Dáš si kávu?" opýtal sa Louis asi po piatich minútach
„Jasné! Skočím pre ňu?" ponúkla som sa
„Nie pôjdem ja ty tu čakaj na Ninu." Postavil sa a odišiel. Po niekoľkých minútach som začula za sebou nejaký hlas volať moje meno. Tak som sa otočila. Kto iný by to mohol byť ak nie Nina. Ťahala za sebou dva veľké kufre a na pleci mala obrovskú tašku. Rozbehla som sa k nej a tuho ju vyobjímala.
„Domi už dosť!" povedala pridusene „Udusíš ma prestaň!"
„Prepáč." Uvedomila som sa „ani si nevieš predstaviť aká som šťastná že si tu!"
„Veď to aj ja! Tak veľmi si mi chýbala!" a objala ona mňa
„There you are!" počula som za sebou. To za nami stál Louis s dvoma kávami v ruke
„To je...!!" zhíkla Nina „To je predsa Louis Tomlinson!!!!" vykríkla od nadšenia
„Pššššššššt!!" dala som jej ruku na ústa „ Nemusí hneď každý vedieť že je tu!"
„Prepáčte nechcela som." Začervenala sa
„To je v poriadku. Tak zoznámte sa. Louis this is Nina Kmeťková. Nina toto je Louis ale to už vieš." Usmiala som sa
„Nice to meet you!" povedal Louis a podal jej ruku

„Aj... mňa... teší!" vykoktala sa Nina a podalamu ruku. Chuderka bola z neho úplne mimo! Ale on aj keď jej nič nerozumelpochopil že aj ju teší stretnutie s ním.„Tak teda poďme!" zahlásila som po Anglicky a pomohla Nine s kuframi.Samozrejme Louis mi ich hneď vytrhol z rúk so slovami že dámy by sa nemalinaťahovať s kuframi! Všetko sme natrepali do Louisovho auta a už smeišli ku mne domov. Keď sme všetkovyniesli do bytu Louis ma pobozkal na rozlúčku a odišiel. Nechcel námtotiž rušiť stretnutie po tak dlhom čase. Tak som Nine poukazovala byta na koniec aj jej izbu.„OMG!!" bolo jediné čo z nej vyšlo hneď ako som otvorila dvere do jejizby. „Tak čo?! Páči sa ti?" opýtala som sa nedočkavo.