Pridala som k tejto časti aj pesničku, pretože jej text sa výborne hodí :3 ( dám signál ;) )

9. časť

*Hailey*

Nemohla som sa prestať smiať. Vyzeral naozaj vtipne. Brada mu hrala všetkými farbami.

„Ber to pozitívne, ladí sa ti k očiam." smiala som sa ďalej, začo na mňa zazrel ale tiež mu mykalo kútikmi úst, „Takže si hral americký futbal?"

„Áno. A takéto veci sa pri americkom futbale stávajú."

„Áno, vtedy, keď nikto nemá ochranné prvky a povie si, že však som chlap, to zvládnem." poťapkala som ho po pleci.

„Nikto tam nemal ochranné prvky." zdôraznil.

„Však ste chlapi, nie?" zasmiala som sa.

„Tak ty si zo mňa láskavo nebudeš robiť srandu." povedal a zdvihol ma, že nohy som mala v lufte. Zvýskla som a niektorí spolužiaci na nás pozreli, vrátane vražedného pohľadu Megan. No tá bola tá posledná, ktorá ma zaujímala. Aj tak si nedala pohov.

„Nikto nie je na to vaše láskovanie zvedavý." povedala znechutene keď k nám pristúpila.

„Zdá sa, že jediná koho to trápi si ty." povedala som.

„Teraz keď chodíš s najväčším grázlom si myslíš, že si hviezda? Alebo hádam chodíš so všetkými troma?" opýtala sa pohŕdavo a prívesky sa zachichotali. Zamračila som sa.

„Nie som ako ty, prepáč."

To ju zrejme rozhnevalo, lebo už sa na mňa zahnala, no ja som do nej strčila, neudržala rovnováhu a padlo na zadok. Liam ma pre istotu chytil za plece, aby som ju už nechala tak. Jej prívesky ju už ratovali. Ani sama som netušila, odkiaľ sa vo mne berie táto ohnivosť. Chcela som aby mi už raz a navždy dala pokoj. Mne a takým ako ja. Predo všetkým mne. Tyranizuje ma už celé dva roky. Už jej to nemienim strpieť. Chytila som ju za vlasy a potiahla na rovné nohy a následne ju šmarila až si nepekne udrela hlavu. Vystrašene na mňa pozrela. Áno. Konečne je ona tá, čo sa bojí. Pristúpi som k nej a silno ju pritisla o dvere.

„Na mňa si už viac dovoľovať nebudeš. Rozumela si?"

So strachom prikývla, no to ma už Mike a Liam ťahali od nej preč. Pre zmenu som bola teraz ja pritisnutá o stenu a dívala sa Liamovi do očí.

„No tak, kľud. Musíš sa ukľudniť." dohováral mi.

„Už by si mal vedieť že tieto reči nikdy nezaberajú." povedala som ešte stále naštvane, no nehnevala som sa na neho. Hnevala som sa na Megan, ktorá teraz sedela na zemi a revala jedna radosť. Niekto šiel tuším zavolať učiteľku.

„Hailey." napomenul ma. Svoje modré oči zapichol do mojich. Rýchly dych sa mi postupne spomaľoval.

„Čo sa tu stalo?!" prišla sa rozčuľovať dohliadajúca učiteľka.

„Ona ma napadla! Nič som jej nespravila." fňukala Megan ukazujúc na mňa a môj počiatočný kľud bol preč.

„Ty si jej skoro vrazila a vyprovokovala ju." povedal s kľudom Mike a viacerí mali pred ním rešpekt aj teraz, keď len tak stál so založenými rukami.

„To ti nikto neuverí ty grázel!" obhajovala sa Megan, aj keď si myslím, že týmto si to už pokazila, „Ona za všetko môže! Šikanuje ma!"

„Že ťa huba nebolí!" skríkla som a tak prudko sa vytrhla z Liamovho objatia, že som mu nechtiac vrazila. To ma už zastavil Mike a ťahal ma od nej preč.

„To ty si mi ničila život celé dva roky!"

„Ty si mi ho zničila, keď si sa na mňa vykašlala!" vrátila mi to.

„Myslíš, že som to tak chcela?"

Chvíľu bola neschopná slova.

„Nechcela. No za to som ti ho neničila tak ako ty mne." povedala som. Musela som uznať, že Mikeove silné zovretie na pleciach ma už bolelo.

* Teraz *

To hrobové ticho ma dusilo. Ešte aj učiteľka po nás pozerala pripravená v prípade ďaľšej hádky zakročiť. Nakoniec sa len ozvala: „Ráčte si riešiť vaše problémy mimo školu. Slečna O'Davesová buďte radi, že nemusíte navštíviť riaditeľňu. Megan, ak je vám zle, poďte za mnou k zdravotnej sestre."

„Nie ďakujem. Ja to zvládnem." povedala šomrajúc a pobrala sa k svojmu miestu.

„Mike pusti ma prosím." povedala som a on tak spravil. Pochopil, že už nikomu neplánujem vraziť. Pozrela som ľútostivo po Liamovi: „Prepáč mi to, nechcela som."

Hneď na to som vypochodovala z triedy. Vošla som na vecká a zatvorila za sebou. Vošla som do bunky a načiahla sa nad nádrž s vodou nad záchodom. Vzala som balíček cigariet. Strčila som si jednu do úst a zapálila. Ostatné som vrátila na miesto. Otvorila som okno a nechala sa uniesť trochu daždivým počasím.

Čo to so mnou je? Pretiekol pohár trpezlivosti. Ako som ten útlak mohla niesť celé dva roky? To som bola ja, ktorá sa chcela rozísť mieri, no Megan si nedala pohov. Vždy keď bola príležitosť ma ponížila. Teraz som sa dočkala odplaty.

Tá cigareta mi vôbec nechutila, čo som predpokladala, keďže každá závisť u padlého anjela vyprchá. Viem len toľko, že padlý anjel je zlatý stred. Ale čo som bola ja? Zistím to niekedy? Chcem byť vôbec tým čo som bola predtým? Chcem to vôbec vedieť?

*Liam*

„Vedel som, že ťa tu nájdem." povedal som, keď som ju videl uplakanú sedieť na chladnom tehlovom múre dívať sa na naše spoločné dielo. Bolel ma ten pohľad, tak veľmi som jej chcel pomôcť. Až teraz som si uvedomil, aký som bol hlúpy. Či som niekoho šikanoval? Na základnej, keď som bol mladý a hlúpy. No teraz je to takmer to isté. Koľko krát som videl ako šikanovali iných, ako šikanovali ju a nezakročil som. Možno som si tú facku, aj keď nebola naschvál, zaslúžil. Tak veľmi som to všetko teraz ľutoval.

Len čo odišla z triedy, už som ju viac nevidel. Ktovie, kadiaľ sa túlala. Pýtal som sa Cassie, no tá vravela, že ju tiež poriadne nevidela a nechcel som ju zaťažovať tým čo sa stalo. Tak som sa vybral sem. Vedel som, že tu bude. Lebo ju natoľko dobre poznám.

Slnko zapadalo a bolo čoraz chladnejšie. Typujem, že ak by som neprišiel, kľudne by tu primrzla k múru.

Sadol som si vedľa nej a ona sa mi okamžite schúlila do náručia. Prehodil som cez ňu časť mojej bundy aby jej nebola taká zima a cítil som ako mi jej slzy máčajú tričko.

„No tak, už som tu. Spolu to vyriešime, pamätáš? Ja ti pomôžem."

„Neviem... neviem či chcem vôbec poznať pravdu." zasmrkala a ja som jej podal kapesník.

„Vari chceš dokonca života len bezcieľne blúdiť?"

„Možno to tak bude lepšie."

„A čo keď nie? Čo keď je pravda dôležitá?"

Objala ma tuhšie. Triasla sa, no neviem či od zimy alebo od vzlykov: „Stačíš mi ty."

„Ja nie som ten, s ktorým by sa oplatilo stráviť život. Som zlý, spravil som mnoho chýb..."

„Ale dokážeš ich ľutovať. Takže nie si zlý." povedala a konečne mi pozrela do očí. Utrel som jej slzy. Nikdy sa tohto pohľadu nenabažím.

„Chcem byť len s tebou. S nikým iným." zašepkala.

„Ty si pre mňa dôvod, prečo byť lepším." povedal som. Boli sme od seba len pár centimetrov, no nakoniec ten priestor porušila ona. Venovala mi krásny bozk plný lásky, ktorý som jej s rovnakou láskou opätoval. Stiahol som si ju ešte viac do náručia aby som ju ochránil pred zimou.

Keď vtom momente som to začul.

*Hailey*

Prudko som sa nadýchla a aj napriek bolesti sa nechala opantať tým zvukom. Ako keď vták vzlieta a zamáva krídlami. Ako keď sa plachta na jachte napne a zaplápolá v poryve vetra. Ako keď zašuští jemný sáčik vo vetre.

Zacítila som ako ma malý vánok ovanul na lícach a následne príjemnú ťarchu na chrbte. Liam sa odtiahol a sledoval ich s takým učareným výrazom, aký uvidím u ňho len raz. Pohla som nimi a s úsmevom ich roztiahla. Boli obrovské. Krásne biele. Dvakrát väčšie ako ja.

Moje krídla. Moje nájdené krídla.

Od radosti som sa zasmiala a pozrela Liamovi do očí. Pohľad mi opätoval a prstami mi prešiel po pierkach.

Tá neskutočná radosť, aká ma zaplavila bola k nezaplateniu. Ani sa to slovami nedalo opísať. Mala som pocit, že už navždy budem šťastná. že už nikdy neucítim smútok, hnev, bolesť. Len lásku a radosť.

No v tom prišla prvá spomienka. S ňou aj prvá slza. Následne aj ostatné a ja som plač dlhšie neudržala. Liam na mňa prekvapene pozrel a keď ma chcel vziať do svojho náručia, zoskočila som na zem.

„Prepáč." povedala som, spravila pár rýchlych krokov a odrazila sa od zeme. Zatrepotala som krídlami a naplno ich roztiahla. Nádhera. Znova lietať. Tak rýchlo, krásne, vznešene. Cítiť vánok na tvári, žiadnu pôdu pod nohami.

No to som si teraz nemohla tak užiť. Slané slzy mi tiekli po tvári a zaschýňali mi na lícach. Oči ma už štípali, srdce ma bolelo. Pretože som napáchala zlé veci. A hlavne som spravila jednu, čo budem ľutovať do konca svojho života.

*Liam*

Nemohol som ju nechať ísť. Nie teraz. Už nikdy.

Nasadol som na bicykel a po uličkách ju nasledoval. Letela rýchlo. A bola nádherná. Nik iný si ju nevšímal, ľudí bežne obloha nezaujíma. Dobre nám tak. Niektorí po mne sem tam nechápavo hľadeli, kam sa tak bláznivo náhlim, no neriešil som to. Teraz bola pre mňa dôležitá ona. Ešte stále mi končeky prstov zrneli po tom dotyku. Bolo to niečo úchvatné. Ona celá je úchvatná. Stále cítim ten jemný páperový povrch jej belasých krídel. Nič krásnejšie som hádam ešte nevidel.

Klesla k zemi. Skryla sa v starej továrni. To je len jeden blok odtiaľto.

Rýchlo som zliezol z bicykla a bežal dnu. Otvoril som dvojkrídlové dvere, keď som u uvidel sedieť na hrubom zábradlí na prvom pochodí. Zamyslene hľadela pred seba. Neviem či to bolo svetlom, no jej krídla sa mi zdali inšie. Vyšiel som po schodoch za ňou. Nohy sa jej hompáľali, až som sa skoro bál, že spadne. Ale iba skoro.

„Prečo si prišiel? Nemal by si tu byť." povedala zlomene.

„Chcem ti pomôcť. Nechcem ťa v tom nechať samú. Len mi povedz čo sa stalo."

„Pamätáš si na jednu múdru vetu? Zdanie niekedy klame. Tak sa prosím drž odo mňa ďalej."

„Nie." povedal som vzdorovito a aj napriek tomu, že jej krídla boli stiahnuté pôsobili majestátne. Stále som si nebol istý, čo sa mi na nich nepozdávalo. Konečne na mňa pozrela tými krásnymi modrými očami. Vlasy mala celé hnedé.

Mení sa. Krídla sa menia.

„Hailey, čo sa deje?" opýtal som sa znepokojene.

„Prosím, Liam. Odíď. Nechcem... nechcem ti ublížiť."

„Neublížiš mi. Alebo ma snáď už nemiluješ?"

„Liam odíď!" zvolala a jednoducho sa spustila zo zábradlia dole, no stačilo aby raz zatrepotala krídlami a dopadla úplne hladko. Znova tie schody.

„Prečo mi nepovieš čo sa stalo? Nestojím ti za to? Či celý čas som slúžil len na odreagovanie? Chcem len úprimnosť. Pravdu. Chcem tak veľa?" ani som si neuvedomil, kedy som sa tak rozhneval. No rýchlo ma to prešlo, keď som uvidel ako jej pierko po pierku neuveriteľne rýchlo sčerneli. Prudko sa otočila a krídla rozpestrela do plnej krásy.

„Chcela som ťa len chrániť, Liam! Nie som taká akú si ma poznal!"

Naozaj bola iná. Oči síce rovnaké, pery tmavšie, no vlasy mala zatočené a čierne ako krídla. Vyzerala majestátne, rovnako ako s belasými krídlami, tak teraz aj s čiernymi, temnými. Aj keď mala na sebe len čierne šnurovacie topánky, biele tričko s trojštvrťovým rukávom a modré nohavice.

„Som zlá. Spolčila som sa so zlom, Liam. Narobila som zlé veci. No spravila som jednu, za ktorú ma potrestali a nechali ma v nevedomosti, pretože ma mali aj napriek všetkému radi a nevedeli byť ku mne krutí. Zabila som najvyššiu serafku."

Bola naozaj iná. Aj jej hlas bol iný. Akoby ten smiech, ktorý som mal tak rád bol len nejaký vzdialený sen.

Pristúpil som k nej: „Hailey..."

No ona ma zabrzdila veľmi rýchlo. Len zdvihla ruky a už v rukách držala zlatý luk a napriahnutý šíp. Mierila na mňa. Šokovane som na ňu hľadel.

„Pôjdu po mne. Teraz mi už neodpustia. Ja sa chcem pomstiť a oni ma zabijú. Viem to. Oni boli jediní, ktorí mnou opovrhli. Oni sú jediní, ktorí sú schopní ma bez ľútosti zabiť."

Chcel som sa spýtať o kom hovorí, no vtedy sa dvere rozleteli.

„Lee odkedy vyhľadávaš takéto..." prehovoril Gabe, no v momente, keď nás uvideli, stíchli. Hlavne, keď už šíp nemieril na mňa ale na nich. A ja som dobre vedel, že by sa trafila správne. Šokovane na nás hľadeli, zatiaľ čo ja som znova pozrel na Hailey. Kde je tá Hailey, ktorú som poznal? Bolo správne odkryť tajomstvo?

Venovala mi posledný pohľad a následne s prázdnymi rukami vzlietla a vyletela cez veľké okno naprieč nočnou oblohou.

Klesol som na kolená a díval sa tým oknom, akoby sa mala čochvíľa vrátiť.

„Čo to, dopekla bolo?" opýtal sa šokovaný Mike.

„Anjel." povedal priškrtene Gabe.

„Temný anjel." dodal som. Temný anjel, ktorý túži po pomste. To už nie je Hailey.

Privrel som oči a aj napriek môjmu vzdorovaniu si slza našla cestu.

Takto som to nechcel. Takto to nechcel nikto z nás.

Tak, po dlhšom čase je tu nová časť, je mi ľúto, že to nešlo skôr a že je kratšia, no teraz sa to všetko začne komplikovať :) :3 čo hovoríte na Liama, ako sa zachoval? Čo hovoríte na Hailey ako temného anjela? Ste zvedaví na tých dotyčných, čo ju budú chcieť zabiť? Tí sa objavia už v nasledujúcej časti ;)

Ďakujem za votes, komenty a prečítania :)

Viki