5. časť

*Liam*

Pootvoril som oči. Takže predsa len to nebol sen?

Objímal som Hailey okolo trupu, nohy sme mali prepletené, prikrývka bola kdesi na zemi. Nadvihol som sa a pozrel jej do kľudnej tváre. Bola tak krásna. Vlasy mala prehodené nad hlavou cez vankúš, aby jej nezavadzali. Usmial som sa a očami prechádzal od jej vlasov, cez jej tvár, pery, krk, ramená, obňažené bruško, krátke kraťase, ktoré boli tak krátke, že by ich ani nepotrebovala, až po naše prepletené nohy. Mala takú úžasnú postavu. Spomenul som si na včerajší večer, keď som ju videl prezliekať sa. No ešte viac ako jej samotná postava, čo už bolo čo povedať, sa mi páčili jej smaragdové modré oči a plné pery. Jej vlasy, ktoré tak krásne vanilkovo voňali. A úplne najviac, jej charizma. Jej charakter. Výbušný, no vášnivý. Nenávistný, no milujúci.

Naklonil som sa k nej a vtisol jej bozk na krk. Mykla kútikmi.

Odrazu sa prudko roztvorili dvere a obaja sme sa mykli.

„Hailey, vedela by si..." viac už nepokračovala. Oči mala sivomodré, na hlave baranie kučery, ktoré si len pripla sponkou. Tričko mala od farby.

„Aaaaaah, Cassie." zamrmlala Hailey a Cassieniným smerom letel vankúš. Odkopla ho nabok a vyškerená zdvihla ruky, že sa vzdáva.

„Dobre, dobre. Už idem. Uhm, mimochodom, som Cassie." žmurkla na mňa.

Mávol som jej a zaškeril sa: „Liam."

Zasmiala sa a zatvorila dvere.

„Oh, to bol trapas."

„Je milá." zasmial som sa. Hailey si skryla tvár do dlaní. Uvedomil som si čo robí a tak som ju chytil za obe zápästia a odsunul jej ruky. Naozaj sa červenala. Zasmiala sa a nechcela sa na mňa pozrieť. Znova si skryla tvár dlaňami.

„Náhodou, si zlatá, keď sa červenáš." zasmial som sa.

„Nó, jasné." povedala mumlavo.

Sadol som si na ňu obkročmo a priblížil sa k nej. Dala ruky preč od tváre a ja som jej ich v momente priklincoval do matracu pri hlave. Nadvihla obočie. Víťazoslávne som sa uškrnul.

„O čo ti ide? Smiem vedieť?"

„To si nechám pre seba." povedal som, pustil jej ľavú ruku a mojou voľnou jej prešiel po odhalenom brušku a zacítil, ako sa zachvela. Presne v to som dúfal. Dúfal v spätnú reakciu. Priblížil som sa k jej perám, no následne mi odtlačila hlavu vyslobodenou rukou.

„Ale ale. Kľudni hormón, lebo druhý krát sa v tejto izbe už nemusíš objaviť." varovala ma, no bola uvoľnená.

Naoko som sa odul a hodil naspäť vedľa nej, až ju to pozdvihlo. Usmiala sa.

„Včerajšok sa mi páčil." ozvala sa po pár sekundách, čo sme len pozerali na plafón.

Pozrel som na ňu: „A rada by si si to zopakovala."

Otočila sa na bok aby na mňa dobre videla: „Ak vymyslíš niečo čo ma zaujme..."

„Čo povieš na menšie divadielko na uliciach?"

„Čo si mám pod tým predstavovať?"

Zamyslel som sa. Pomaly sa mi pred očami zjavoval plán a bol som s ním celkom spokojný.

„To nechaj na mňa." usmial som sa, „Len si priprav čierne šaty a uprav sa." žmurkol som na ňu a vstal z postele.

„Kam ideš?"

„Domov." povedal som a vzal si batoh.

„A na raňajky neostaneš?"

„Nabudúce." povedal som. Keď som zatváral dvere, videl som, ako sa prevalila a zatvorila oči. Popri Cassie som len tak prebehol s krátkym mávnutím a rýchlo sa obul. Keď som kráčal po ulici, zavolal som Gabeovi.

„Gabe? Čo všetko máš na sklade?"

„To čo vždy. Všetko."

Uškrnul som sa: „Tak mi priprav masky a konflety. A samozrejme plátno."

„Už sa teším. Kedy to vypukne?"

„Dnes večer."

„Tak to aby som si pohol."

„Presne tak. A nadhoď sa do čiernej."

„Akoby sa už stalo." zavtipkoval a ukončil hovor. Rovno som vytočil Mikea.

„Nadhoď sa do čiernej, priprav rádio, dobrú hudbu a vystrelovacie pištole."

„Rozkaz šéfe." zasmial sa a rovnako zložil. To by sme mali. Trochu som pobehol, aby som sa dostal domov aspoň do pol hodiny.

*Hailey*

Čierne šaty. Tie najlepšie, aké som našla. Úzke korzetové, sukňa bola spredu krátka a vzadu až po členky. K tomu som si našla čierne tenisky. Vyzeralo to dobre. Už som sa nevedela dočkať, kedy po mňa Liam príde a hlavne, čo zas vymyslel. Na pery som si naniesla červený rúž a na oči špirálu a zvolila trochu výraznejšie maľovanie. Do uší si dala kruhové náušnice, vlasy si učesala všetky na jednu stranu a nechala ich dokonale rovné. Siahali mi asi pod ľakte. Obliekla som si šaty a tenisky. Nenápadne som sa vykradla z izby. Rýchlo som prešla popri dverách do miestnosti a až keď som bola pred dverami, v bezpečnej vzdialenosti, zakričala som: „Odchádzam! Čakaj ma až v noci."

„S Liamom?"

„Hmm, hej." povedala som a radšej už otvorila dvere aby som sa vyhla zbytočným otázkam.

Stál tam. Predo mnou. V čiernych džínsoch, v športovom čiernom saku a čiernom tričku. Vlasy mal učesané a na pleci batoh s mne už známym obsahom.

„Vyzeráš dokonalo."

Usmiala som sa. Po dlhšom čase som aj zabudla aké je to, keď mi niekto iný ako Cassie hádže komplimenty.

„Aj ty." pozrela som po ňom a prijala ruku. Prešli sme nenápadne pár ulíc a uvedomila som si, že smerujeme k obchodnej ulici. No nechala som sa viesť. Bolo veľmi ťažké udržať sa a nevychrliť na ňho milión otázok.

Zastali sme v jednej tmavej uličke, kde stáli už dve postavy. Mike a Gabe. S úsmevom som ich pozdravila a zdalo sa, že aj oni sa mi potešili. Položili na zem dve tašky s vecami a už som bola zvedavá, čo to bude tento krát.

„Aby sa nepovedalo, tentoraz som prišiel s menšou novinkou." zaškeril sa Gabe a zamával malou vysielačkou, „Plátno má senzor, takže pôjde pekne za mnou."

„Ty si pán." zasmial sa Liam a ťapli si.

Mike vytiahol masky. Vyzerali byť rovnaké. Aj chalani boli oblečení rovnako v čiernej ako Liam.

„Tu pre slečnu som vybral trochu odlišnejšiu." povedal Gabe, vytrhol jednu z masiek Mikeovi z rúk a podal mi ju. Bola polovičná, na ľavú stranu tváre. Usmiala som sa a potešilo ma kvalitné pripevnenie. Inak bola obyčajná biela, tak ako tie tri, čo mali už chalani na sebe. Nasadila som si ju aj ja. Mike zavesil rádio na plátno a Liamovu tašku tiež. Podal každému pištol a Gabe zase konfety a pripevnili si ich k pištoliam. Tie sme si upevnili na oblečenie.

„Fajn, takže, usúdil som, že tancovať vie každý. Hip hop pozná každý. Nech je to oveľa väčšia sranda, kroky nie sú dané." predniesol Liam a mne sa ten nápad začínal pozdávať viac, „A na môj signál vypustíme konfety. Následne my dvaja zabavíme publikum a vy domaľujete ten grafit."

„Mám lepší nápad." povedala som a upútala na seba pozornosť, „Nech sa prestrieda každý. Pôjdem ako druhá."

„Ja ako prvý." povedal Gabe.

„Tak ja posledný." pridal sa Mike.

„Tak ideme na to." uškrnul sa Liam a popohnal nás. Keď som ucítila jeho ruku na mojom páse usmiala som sa. Vyšli sme z uličky.

Mike šiel prvý s rukami vo vreckách. Následne ja s Liamom ruka v ruke a posledný Gabe a plátno sa pohlo. Zastali sme uprostred uličky plnej ľudí a tí si nás začali pomaly všímať. Gabe ťukol do rádia a postavili sme sa zarovno. S prvými tónmi sme začali tancovať. Chalani boli naozaj dobrí, sama som bola prekvapená, čo sa v nich skrýva. Začali tancovať hip hopové kroky, pridala som sa, no samozrejme nejaké to vrtenie tam nemohlo chýbať. Ľudia boli priam nadšení. Po chvíli sme sa zosúladili a tancovali na rovnako, až sa mi to zdalo nemožné. Celý čas som sa usmievala a užívala si pozornosti.

Pesnička bola zremixovaná, takže jednu plynule striedala druhá. V druhej pesničke chalani tancovali narovnako, no ja som sa riadne vybláznila. Tancovala som podľa seba a tešilo ma, že ľudia z nás nemôžu strhnúť zrak. Už si nás aj natáčali či fotili. Začínam sa báť pondelňajšieho rána, čo je už zajtra. Hlavne, keď si Megan spojí dve a dve.

Vrtela som sa v rytme a len letmý pohľad mi stačil, aby som spoznala Liama v maske a jeho modrasté oči ako zo mňa nedokáže spustiť zrak.

Prvý sa u mňa objavil Gabe a tancovala som s ním, zatiaľ čo Liam a Mike tancovali rovnaké kroky. Zosúladila som sa s Gabeom, zacúvali sme, chalani ma obehli a už sa pri mne objavil Mike, ktorý sa začal otáčať na zemi, následne spravil stojku, stiahol sa a nohami vytvoril nožničky. Ja som sa popri tom vrtela do rytmu. Následne ma vzal za ruku, „perami" mi ju pobozkal a už ho nebolo, keď ma zozadu niekto chytil okolo bokov a ja som sa musela usmiať keď som zistila, že to je Liam.

Začali sme sa spoločne vrtieť a mne neschádzal úsmev z tváre.

„Povedz, čím to je, že si taká dokonalá?" opýtal sa.

Usmiala som sa. Pretože som anjel.

Otočila som sa mu tvárou a pri tanci si dívali do očí: „Skús na to prísť." žmurkla som pravým okom.

„Ale to nie je také ľahké."

„Presvedč ma, aby som ti verila, a potom sa to dozvieš." povedala som.

„Tak to aby som už začal." aj napriek maske som tušila, že sa usmieva. Liam sa odo mňa odpojil, menším pokynom nám ukázal aby sme sa postavili zarovno. Tancovali sme znova rovnaké kroky, keď Liam vytiahol pištol, následne ja, Mike a Gabe a spoločne sa vybrali do štyroch strán a púšťali konfety. Dopadali na naše hlavy, hlavy davu, na zem, proste všade. Bolo to krásne.

Odhodili sme prázdne pištole a vrátili sa k tancovaniu. Gabe sa pohol k plátnu a vzal čierny sprej. začal maľovať svoju napodobeninu. Znova tam boli štyri postavy, teda my. Tentoraz bol s farbením menší problém, keďže sme boli všetci v čiernom. Na tvárach sme mali masky a ešte tam boli takou dominantnejšou časťou moje vlasy a polka tváre. Gabeovi sa podarilo vyfarbiť svoju postavu a polku Mikeovej. Následne som tam prišla ja, dokončila Mikea a začala s Liamom. Stihla som ho dokončiť. Následne sa Liam pustil vyfarbiť mňa a a tieňovanie ostalo na Mikea. Vzal biely sprej, vytieňoval naše oblečenie aby vyzeralo dôveryhodnejšie, zatiaľ čo my sme neprestajne tancovali. Dokončil ešte pozadie a práve na čas, keďže hudba končila.

Opakovali sme posledné kroky, keď ku mne podišiel Liam, jednu ruku mi položil na chrbát, ja som mu svoje omotala okolo krku. Voľnou rukou prechádzal od môjho pleca cez bok, krátku sukňu až skončil na mojom odhalenom stehne a v poslednom tóne ma prehol dozadu. Takže som sa držala iba jeho ramien, vlasmi zametala zem, inak som mu musela dôverovať, že ma nepustí. Hlavu som mala zaklonenú a mala som výhľad na ľudí dolu hlavou, ktorí nadšene tlieskali. Usmiala som sa a to ma už Liam dvíhal späť. Objal ma okolo pása a oprela som sa čelom o to jeho. Cez masky sme si hľadeli do očí, nevnímajúc svet, dokedy nás neprerušilo tiché pšššt, smerujúce od Gabea. Pustili sme sa, vzali pištole, rádio a uložili spreje späť do tašky tak rýchlo, že ma to až samú prekvapilo a zmizli medzi ľudmi. Každý sme šli iným smerom a ako som sa tak predierala pomedzi ľudí, musela som pridať. Na chrbte som cítila veľa pohľadov. Toto vystúpenie bolo úžasné.

Konečne som po dlhšom čase bola šťastná. Naozaj šťastná.

„Ty!" okríkla ma Megan len čo sa zjavila v triede. Sedela som vedľa Liama v poslednej lavici. Nevrhlo som na ňu pozrela.

„Vy! Vy ste mi pokazili oslavu!"

Tentoraz na ňu pozreli aj Liam s Mikeom, no mali rovnaký výraz ako ja. Absolútny nezáujem.

„Za toto zaplatíte!" ziapala a slzy mala na krajíčku.

„Taká mrcha ako si ty si to zaslúži." povedala som a Liam ma na znak podpory objal okolo bokov a palcom ma jemne hladil.

Zazrela po mne ako sto diablov: „A ty si jedna obyčajná... prostitútka! Každému dáš, stačí ak sa k tebe iba priblíži! A potom každého pošleš do riti!" Megan obyčajne nenadáva, no teraz už bola na pokraji nervov. No aj tak ma nahnevala. Dobre to vedela.

Postavila som sa a silno jej zovrela plece a pritiahla si ju k sebe s ústami pri jej uchu som dostatočne hlasno povedala: „To hovorí tá, ktorá dala polovici futbalovému tímu v opojení alkoholom, kvôli stávke podviedla svojho frajera a, to najlepšie nakoniec, podviedla ho so svojím bratrancom." odsunula som sa a triedou sa ozvalo zborové pískanie od chalanov a dievčatá vrátane Meganiných príveskov len nemo zízali.

„To bolo tajomstvo!" skríkla Megan so slzami v očiach.

„Tak ako to moje, ktoré si použila proti mne, pamätáš?"

„Krava!" zvolala a zahnala sa, ruku som jej zachytila v letku a zhodila ju na zem. To už stál vedľa mňa Liam, aby ma prípadne držal kebyže sa na ňu vrhnem. Nemala som od toho ďaleko.

„Čo sa tu deje?!" vošla učiteľka a premerala si nás. Hneď jej doplo, čo sa asi tak stalo, „O 'Davesová do riaditeľne!"

Vôbec som neprotestovala a vybrala sa k nej, keď som si všimla, že za mnou ide Liam.

„Čo to robíš?" otočila som sa k nemu.

„Nenechám ťa predsa samu. Navyše, mne by neverili, že som nič nespravil. Tak to využijem."

„A kvôli mne zostaneš po škole, uvedomuješ si to?" zamračila som sa.

„No a? Kde je problém?"

Podišla som k nemu a on sa automaticky oprel o stenu: „O čo ti ide?"

„Byť s tebou." uškrnul sa.

Ironicky som sa zasmiala: „Prepáč, ale poznám aj lepšie trávenie spoločného času ako po škole."

„To aj ja, ale niekedy treba ísť do extrému." zaškeril sa.

„Ešte dlho sa budete handrkovať?" znenazdajky sa pri nás objavila učiteľka, „Už aj sa pohnite!" ukázala na otvorené dvere.

Vzdychla som a Liam sa víťazoslávne usmial. Samozrejme, inak to ani nebolo. Dva dni po škole. To je ešte dobré. Poslali nás do väčšej učebni a tam nás, ako inak, zamkli so slovami, že o desať minút je späť. Moje kroky automaticky viedli k oknu.

„O to sa ani nepokúšaj. Nechcem svoju priateľku vyprevádzať na vozíčku." povedal Liam, no i tak som vyzrela z okna. Skok z druhého poschodia by ozaj nebol pekný.

„Priateľku?" ozvala som sa.

Zozadu ku mne pristúpil a ruky mu spočinuli na mojich bokoch: „Niečo sa ti nepáči?" zašepkal s perami pri mojom uchu. Usmiala som sa, „Nezdá sa mi."

Zasmiala som sa a jemne ho šťuchla lakľom do hrude. No okamžite som prestala keď som ucítila jeho pery na mojom krku. Len som sa priblblo usmievala a privrela oči. Jemne som naklonila hlavu a užívala si jeho vášnivé bozky, ktorými mi zaplavoval krk. Prstami mi prešiel pod lem trička a ja som zacítila jeho teplé dlane na holom bruchu. Odsunul ma od okna, sadol si na lavicu a mňa si dal do lona. Stisla som mu stehná a užívala si jeho dotyky.

„Už mi chýba iba nejaké lepšie miesto." povedala som so zastretým hlasom. Prstom mi obkresľoval pupok.

„Mňa miesto nezaujíma, hlavne, že si tu ty." povedal a ucítila som jemný stisk jeho zubov. Nestihla som zadržať vzdych. Cítila som ako sa usmial, bozkami si začal raziť cestu k môjmu uchu, zatiaľ čo jednou rukou mi odhrnul vlasy. Zahryzol mi do ušného lalôčika a potiahol. Len čo pustil, ozval sa: „Čo si dnes taká? Ani ťa nespoznávam."

„Prečo?" opýtala som a pozrela po ňom. Nechcela som aby skončil.

„Ani sa nezapájaš."

„Naozaj chceš aby som sa zapojila?"

„To mám brať ako výstrahu?"

Usmiala som sa a vstala. Liam ma len nechápavo sledoval. Podišla som k dverám, čo sa otvárajú dovnútra a podoprela kľučku stoličkou. Vrátila som sa k Liamovi. Sadla som mu tvárou tvár do lona, no musel sa posunúť vyššie aby sme nespadli. Jednou rukou som mu zablúdila pod tričko a druhou mu prešla po blonďavých končekoch.

„Dáš si ich aj inej farby?" opýtala som sa, zatiaľ čo končekmi prstov mi prechádzal po chrbte.

„Uvažoval som nad modrou." usmial sa.

„Čo keby sme sa zladili? Na pár dní, kým ma to neomrzí."

„To nie je zlý nápad." uškrnul sa.

„Tak sa teš na zajtra." usmiala som sa a pobozkala ho. No tak rýchlo neplánoval prerušiť bozk ani jeden z nás. Odtiahli sme sa až keď som mu čierne tričko prevliekla cez hlavu a on rovnako spravil s mojou sivou blúzkou. Začal ma bozkávať ešte vášnivejšie a ja som mu to odplácala. Jednou rukou mi pridržiaval chrbát, aby som nepadla, zatiaľ čo druhou sa pohol od môjho krku nižšie až do podprsenky. Vzdychla som pomedzi bozky. Prsty som mu jemne zakvačila do chrbta. Láskal mi prsia a začal bozkávať krk. Triedou sa niesli iba naše tiché vzdychy. Veľmi som sa snažila ich zadržiavať, no on robil všetko preto, aby som to nerobila. Srdce mi bilo od vzrušenia a začali ma jemne páliť lopatky. Odtiahol sa.

„Prosím neprestávaj." zašepkala som a pritiahla si jeho pery k mojim. Pohrával sa so zapínaním podprsenky, keď v tom sa potočil kľúč v zámke a učiteľka sa snažila otvoriť. Takmer som od ľaku spadla, no Liam ma rýchlo zachytil za obe ruky. Zosadla som a rýchlo si navliekla blúzku a jemu podala tričko. Rýchlym krokom som došla k dverám a čo najnenápadnejšie odsunula stoličku. Okamžite otvorila dvere a tak mi iné neostávalo iba si rýchlo na ňu sadnúť, aby sa nepovedalo. Stihla som ešte vytasiť mobil. Liam si ľahol na lavicu a zatvoril oči.

„Dočerta aj takýmito dvermi." zahromždila učiteľka, „Vy dvaja si teda nemáte čo povedať, že?"

Pozrela som na ňu spoza mobilu a Liam jej pre istotu nevenoval pozornosť. Takto sme nejako pretrvali ďaľšiu trištvrte hodinu a bolo mi smutno, že po jemnom pálení na lopatkách nebolo ani stopy.

Keď som sa vrátila domov, rovnomerne som si rozdelila vlasy a po oboch bokoch oddelila pramene. Prešla som po nich prstami a plne sa sústredila. Už dlho som nerobila podobné veci. Následne som si chytila všetky vlasy a prešla po koncoch. Otvorila som oči. Vyzeralo to úžasne. Ešte som z praxe nevyšla. Zaplietla som si vlasy do rybieho chvosta a obzrela sa v zrkadle. Z bokov dva svetlé modré pramene spletené do rybieho chvosta kde hnedá postupne prešla do modrej. Bola som spokojná. Som zvedavá, čo na to povie Liam.