11. časť

*Liam*

„Nemôžem to nechať len tak." hlesol som. Cassie mi stisla plece.

„Oni sú temní anjeli. My sme len ľudia. Čo proti nim môžeme?" opýtala sa skleslo.

„Lenže ja ju nehodlám stratiť. Chcem ju ochrániť. Nezáleží na tom kto je a kto je ten fešáčik. Ja si ju len tak nedám. Zabojujem a prestanem až vtedy, keď mi ona úprimne do očí povie, že ma nemiluje."

„To sú síce silné slová, a pekné," dodal narýchlo Gabe, „Ale ten svalnatý okrídlenec ťa odpálkuje hneď pri prvej príležitosti. A môže si vybrať či rukami alebo krídlami."

„Ty vieš človeka podržať." zazrel som po ňom.

„Len som realista."

„Musím s Gabeom súhlasiť," začal Mike a ja som na neho neveriacky pozrel, „ale samého ťa v tom nenechám."

„Nemôžem sa pozerať na to ako moja dcéra, aj keď mi je skôr sestra rúti priamo do pekla pred mojimi očami." zašomrala Cassie, čo som bral ako súhlas, že sa k nám pridá.

„Fajn, idem do toho. Však ide len o môj život." prehodil ironicky Gabe, no nakoniec sa usmial.

„Tak ideme plánovať." uškrnula sa Cassie.

*Hailey*

„Prečo ma celý deň ignoruješ?" opýtal sa ma a sadol si na zábradlie vedľa mňa.

„Prepáč, len premýšľam." odpovedala som zasnene. Pred očami som mala môj posledný bozk po ktorom som zbabelo ušla. No čo by bolo kebyže ostanem?

„Celý deň?" rypol do mňa a objal ma okolo ramien a pritúlil si ma, „Vieš, čudujem sa, že si si za tie tri roky narobila len tak málo nepriateľov. Teda iba jedného. Zatiaľ čo na tých mojich by bol aj jeden zoznam málo. Ale tak, to som ja. Temný a zákerný. A milujúci. Vždy som bol taký."

V tomto som s ním musela súhlasiť. To ja som bola to neviniatko, ktoré ale vykonalo horší čin ako on. On len odišiel užívať si. Ja som bola vyhostená. Odobrali mi za trest krídla. On ich mal celý čas a po svete chodil ako temný príťažlivý anjel pomsty.

„Myslím, že jeden mi bohate stačí. Ak sa jej pomstím, budem mať pokoj."

„A čo potom?"

Zovrela som peru a mykla plecami: „Odídem."

Ó, tak ľahko sa to hovorí. No to bude najlepšia varianta. Liam bude v bezpečí a ja... si nejako vystačím. S Kameom ako osobný sprievod. Možno si k nemu nova nájdem cestu.

Aké detinské myslieť si, že všetko bude také jednoduché. Už teraz to nezvládam.

„Tak pôjdem s tebou."

Vystrela som sa, rovnako aj svoje krídla a tie jeho kŕčovito zareagovali: „Pokojne."

„Naozaj?"

„Isteže. Čo budem robiť vo svete sama? Navyše, tak či tak ma nakoniec dostanú." zamumlala som.

„Nie ak im budeme poctivo unikať."

Niekedy ani neviem čo by bolo lepšie. Mali ma zabiť. Nemala by som potom také problémy aké mám. Buď sa im vydám na milosť, alebo sa budem pozvyšok života skrývať. Pozvyšok môjho dlhého života. Beznádejne som si prešla rukami po tvári.

„Takýmito báchorkami ma neutešíš. Možno ak by vtedy rada rozhodla inak..."

„Šššt. Nad takým ani nepremýšľaj." povedal a ukazovákom ma umlčal a potom mi ním prešiel po perách a usmial sa. Zahľadel sa do mojich očí tými svojimi jantárovými a priblížil sa ku mne. Pozrel mi na pery a následne znova do očí. Pýtal si bozk.

A ja? Ja som len tŕpla. Stále mi na ňom záležalo. Tie naše spomienky boli ešte tak čerstvé. No Liam... Tie jeho jantárové oči ma donútili na nejakého Liama zabudnúť. Znova tu bol len on.

Len čo som ucítila jeho žiadostivé pery, na moment sa mi zahmlilo pred očami.

„Nemali by sme tu byť." hlesla som ostýchavo. Nemala som rada svoju ostýchavosť. Hlavne nie v jeho prítomnosti. On bol pokojný, uvoľnený a zväčša dosiahol to čo chcel. Chcel mňa. Mal ma. Milovala som ho aj posledným kúskom môjho tela, mojej duše, mojich krídel. Bola som do ňho blázon.

Moje krídla sa správali rovnako ako ja. Zatiaľ čo tie jeho sa svojou dĺžkou prispôsobili miestnosti, aby sa mohol voľne pohybovať, tie moje boli až neprirodzene stiahnuté.

„No tak, uvoľni sa. Nepáchame predsa žiadny zločin." zasmial sa a schoval ma do svojho náručia. Ja som mu objatie opätovala.

„Si tak nevinná." pousmial sa.

„Nechcem aby si ma tak volal." povedala som mierne urazene a cítila som sa pri ňom ako malé dievčatko. Šesť rokov je predsa šesť rokov.

„Dlho ním už nebudeš, ja to zariadim." pošepol mi do ucha a ja som pri jeho teplom dychu musela od slasti privrieť oči. Potiahol ma za ruku k posteli a ja som si sadla. Zvedavo som na neho hľadela. Bol dobrý nápad nechať sa prehovoriť a prísť sem?

Nahol sa ku mne, no skôr ako stihol čokoľvek urobiť som ho stopla.

„Ale ja sa neviem bozkávať." hlesla som mierne nervózne.

„To ma ani neprekvapuje." pousmial sa a jemne ma pobozkal.

„Na tak, uvoľni sa." usmial sa a znova ma pobozkal. Rukami som ho objala okolo krku a na prvý pokus mu bozk opätovala.

„Presne tak." pošepol pomedzi jemné bozky a postupne sa na mňa tlačil, až som ležala pod ním a moje krídla boli rozpestrené nad mojou hlavou, vďaka čomu som si mohla pokojne ľahnúť. Jeho krídla sa priblížili k mojim a to zaujalo moju pozornosť naplno.

„To sa stáva, keď sa dvaja anjeli majú radi." pousmial sa. Jeho krídla mali sivastý odlesk, zatiaľ čo tie moje boli úplne belasé. Znova som mu pozrela do jantárových očí a nadobudla istotu. Tentoraz som ho pobozkala ja a on ochotne spolupracoval a rukami spoznával moje krivky. Jednou rukou mi opatrne vošiel pod blúzku a ja som zacítila jeho teplé prsty na pokožke. Mierne som sa odtiahla.

„Nepáči sa ti to?" premeral si ma pohľadom. No ja som tam nevidela strach. Videla som tam istotu. Vedel že sa mi to páči.

Chcel aby sa mi to páčilo.

Mal ma vo svojej moci.

Pokrútila som hlavou a on sa znova vrhol na moje pery.

Bola som jeho hračkou.

Prebrala som sa do reality, aj keď to bol len zlomok sekundy. Ani som mu bozk neopätovala, len som sa odtiahla.

V očiach sa mu zračilo znepokojenie.

„Prepáč, dnes akosi nemám náladu. Už sa chcem pomstiť."

„Vyčkaj do západu slnka a potom to rozbehneme." usmial sa nadchnuto.

Dumala som, či mi na tej pomste ešte vôbec tak veľmi záleží. No ak si spomeniem na hocijakú zlú skúsenosť s Megan, krv v žilách sa začne búriť. Samozrejme, že mi ide o pomstu. Dnes tá malá mrcha umrie mojím šípom.

*Liam*

„Plán klietka na operence môže začať." povedal s vážnosťou pošepky Gabe.

„Ty si blbec." zasmiali sme sa s Mikeom a Cassie len pokrútila s úsmevom hlavou.

Následne sme už stíchli a čakali na moment prekvapenia. Každý sa rozostúpil na rovnakú vzdialenosť od seba, takže sme tvorili akýsi oblúk obkresľujúci zadnú časť domu. Dúfali sme, že pristanú na terase ako minule.

Samozrejme najprv pristáli na streche. Niečo si dohadovali, no nebolo im rozumieť. Následne Kamea zlietol k jednému oknu a takmer som vyvalil oči, keď som videl, že Megan doslova vytiahol von z okna a postavil ju na kraj strechy, div nepadla. Tá bola od šoku úplne bledá. Kamea sa vznášal so založenými rukami za ňou a Hailey vyzerala ozaj ako samotný anjel pomsty. Napriahla šíp.

V tom okamihu z úkrytu vyletel Gabe a strelil lano s kovovým šípom na konci. Rýchlo sa k nemu pridala Cassie a obaja mierili na Kamea, zatiaľ čo ja s Mikeom sme si vzali na starosti Hailey. Laná sa omotali okolo nich až sa Kamea zniesol bolestivo na zem a Hailey stratila rovnováhu. Nechtiac vrazila krídlom do Megan a tá sa začala kotúľať až sa na posledný krát zachytila rímsy a nevládala ani kričať.

Cassie sa rozbehla aby šla pomôcť Megan a ja som bol rád, že majú len jednoposchodový dom, ale i tak to bola veľká výška. Lenže tým, že Cassie pustila lano aj s tým ostreľovačom, ako tú zbraň Gabe nazval, Kamea sa rýchlo uvoľniť a namieril si to rovno ku mne. Ostreľovač som šikovne zasekol medzi dva konáre stromu a pravdu povediac som pod tým stromom hľadal aj útechu. Nadarmo. Kamea zletel ku mne, schmatol ma za golier a nedbal na konáre, o ktoré som sa parádne doudieral. No bolo mi to jedno v momente, kedy som stratil pôdu pod nohami a začali sme stúpať vyššie. Košeľa sa mi vyzliekla a stihol som ju pevne zovrieť v rukách až som započul ako sa látka trhá. Kamea ma doslova zhodil na strechu, div som sa neskotúľal dole rovnako ako Megan. To by mu spravilo asi najväčšiu radosť.

„Kamea nechaj ho napokoji!" zvolala Hailey.

„Doteraz som bol ústretový. Teraz ho už zabijem." sykol a len tak tak som sa uhol jeho pästi. Začal som liezť vyššie a Kameove krídla popri mne zúrivo mávali. Jedným sa na mňa zahnal až som zacítil ako ma poškrabalo na líci a prevrátilo ma na brucho. Teraz bol Kamea ako stelesnenie anjela pomsty, zatiaľ čo Hailey sa snažila čo najrýchlejšie vymotať z lán. Moje lezenie prekazil Kamea, ktorý ma znova zdrapil za golier a jednoducho ma zhodil naprieč strechou dolu. Zachytil som sa rímsy a vtedy sa Hailey oslobodila a snažila sa Kamea zastaviť.

Megan bola len kúsok odo mňa. Začal som rúčkovať k nej.

„Ja sa bojím Liam. Čo to je? Nechcem umrieť." mlela nezmyselne.

„Teraz ma počúvaj. Vylezieš na mňa a keď sa budeš držať len mojej nohy, zoskočíš do náručia tej baby pod nami."

„Bojím sa."

„To je teraz nepodstatné. Sprav čo vravím, inak ti rýchlo dám ďalší dôvod na strach." zamračil som sa na ňu a ona sa radšej chopila úlohy. Nebola najľahšia a zaprotestovala aj rímsa nad nami, ktorá sa skrivila a ona od ľaku skríkla.

„Lez. Rýchlo." povedal som keď som započul ako sa uvoľnila úchytka. Rýchlo po mne zliezla a len čo pustila moju nohu, bezpečne pristála v Cassiinom náručí. Sledoval som kam by som mohol skočiť skôr ako sa rímsa odtrhne, keď k nám dobehol aj Mike a nastavil ruky.

„Skoč chytím ťa. Teda pokúsim sa." dodal a naprázdno preglgol. Gabe bol už pri ňom a spravil to isté. Zatvoril som oči a pustil sa rímsy, keď namiesto toho ma niekto chytil za ruku a ťahal hore.

Otvoril som oči, no darmo by som čakal Hailey. Boli sme vysoko nad strechou, keď ma len tak ledabolo pustil.

„Uvidíme ako viem trafiť pohybujúce sa terče." povedal Kamea a už na mňa mieril. Vyvalil som oči a rukami si chránil tvár. Radšej som oči zatvoril. Či už pred šípom, alebo nárazom. Zrejme neprežijem ani jedno.

No vtom ma niekto zachytil a zniesol k zemi, ochraňujúc ma svojimi bielymi krídlami. Zložil ma na zem a pozrel som po tom mužovi: „Kto sakra ste?"

„Tí ktorí vás majú chrániť. Nemali ste sa do toho motať, zabili by vás."

„Chcem konkrétnu odpoveď!" zvolal som, keď som si všimol aj toho druhého, mladšieho, ktorý sa na toho predo mnou nápadite podobal.

„Haileyin otec." povedal a zniesol sa k oblohe.

„To nebolo príjemné stretnutie s rodičmi." povedal Mike, ktorý mi pomohol na nohy. Nad nami sa zvádzali anjelské boje. Otec s dcérou a jej brat s Kameom.

„Čo sa chystajú spraviť?" opýtala sa priškrtene Cassie.

„Zabiť ich." riekol som a ostatní stíchli. To im nedovolím. Musí byť predsa aj iná cesta ako to všetko skončiť.

Rozbehol som sa k domu, darmo na mňa chalani kričali, keď k zemi padol ten Haileyin brat a následne sa k nemu zniesol Kamea a stúpil mu nohou na hruď. Namieril na mňa. Cúval som, no narazil som akurát tak do steny.

„Teraz sa rozlúč so svojím bezvýznamným životom Liam." zaškeril sa a namieril.

„Bezvýznamným ako pre koho." hlesol som a šíp vystrelil k mojej hlave.

Zachytil som ho pri mojej hlave, tesne pred tým ako by narazil do steny. Zamračil sa. Síce ma prerezaná dlaň štípala, nedal som to poznať.

„To je tak, keď po tebe taký zvrátenec ako môj otec hádže šípky." povedal som a rýchlo potlačil ten výjav mladého chlapca priviazaného k stoličke a jeho zvráteného otca mieriaceho šípky na terč za jeho hlavou. Tak ma zvykol trestať, keď som bol malý. Preto by ste mi nad ľavým uchom pod vlasmi našli jazvu po škrabnutí.

Kamea ma prepaľoval pohľadom.

„Pusť ten šíp." hlesol, zatiaľ čo anjel pod ním sa snažil oslobodiť. Skúsenosť v boji teda nemal.

„Zlom ho! Nebude mať potom už žiadnu zbraň!" zvolal ten dobrák na zemi a vyslúžil si kopanec do tváre, keď sa Kamea vybral ku mne. Položil som si šíp na stehno, no bol príliš pevný a Kamea blízko.

„Nedotýkaj sa ho!" zvolala znenazdajky Hailey a zvalila sa na Kameu. Jej otec na ňu namieril.

„Nie!" zvolal som a celou silou hodil šíp.

Trafil jej otca do krídla a ten nepodarene dopadol na zem, no stihol predtým streliť. Gabe mu vyrval šíp a konečne ho zlomil. Pozrel som na tú kopu čiernych krídel predo mnou a bez okolkov sa rozbehol k nim.

Hailey sa nehýbala.

Ale žila. Šokovane hľadela pred seba, keď som to aj ja konečne uvidel. Šíp trafil Kameovo srdce.

Hailey vyhŕkli slzy a ja som sa zastavil uprostred kroku.

Žeby predsa len milovala viac jeho ako mňa? Žeby ho ešte stále milovala?

„Liam." hlesla a venovala mi krátky pohľad. Odvrátil som sa.

„Hailey." ohlásil ju otec. Krídla mu nadobudli sivý odlesk, tiež nebol žiadny dobrák teda, „Buď sa vzdáš dobrovoľne, alebo ťa zabijeme násilím." predniesol a Hailey na neho skľúčene pozrela. Stretol sa jej pohľad aj s ostatnými. Na mňa sa nedokázala ani pozrieť.

Ani ja na ňu. Milovala ho. Aj keď do poslednej chvíle chránila mňa. No teraz sa na mňa nedokázala ani pozrieť. Prečo by som jej mal odpustiť?

Pretože ju milujem.

A ona mňa. Aj napriek všetkému čo sa stalo.

Zdanie niekedy klame. Ak dokážeš ľutovať, nie si zlý. Anjeli nemusia sekať dobrotu, oni ju len privádzajú.

Pozrel som po Hailey. Ona nie je zlá. Vďaka nej som sa stal lepším. Vďaka nej sa mi lepšie zabúdalo na tú strašnú minulosť s otcom, ktorá ma toľko krát po nociach strašila. Vďaka nej mi začalo na priateľoch ale i nepriateľoch, ak rátam aj Megan, záležať. Prvý krát som skutočne niekoho miloval. Miloval som ju. Nechcem ju stratiť.

„Dosť!" zvolal som a postavil sa k Hailey.

„Nezavadzaj chlapče." riekol jej otec a v ruke už držal luk a šíp.

„Ak ju zabijete, budeme musieť zabiť my vás. Vy ste posadnutejší pomstou viac než ona."

„Zabila moju ženu. Zabila svoju mamu!"

„A vy teraz zabijete svoju dcéru. Jediný, kto si zaslúžil umrieť bol Kamea." sám som nevedel odkiaľ sa vo mne berie toľko odvahy a presvedčenia, „Vy ste ako on. Dotlačil ste svojho syna do tejto pomsty. Pozrite sa na svoje krídla." hovoril som pevným hlasom.

Jej otec vzdychol, no luk nepustil.

„Stanete sa monštrom. A tým sa mohol skoro stať aj on." pozrel som na jej brata. Ten na mňa pozeral... s uznaním?

„Vďaka nej som sa stal lepším človekom. Napriek tomu, čím bola, mi pomohla. Či už o tom vedela, alebo nie. Ja ju milujem. Budem o ňu bojovať do poslednej chvíle." povedal som a zaťal päste, akoby mi to malo pomôcť.

Po mojich bokoch sa objavili belasé krídla. Následne mi na pleci spočinula dlaň.

„Liam." predniesla láskyplne, „Už je to v poriadku."

Pevne som ju chytil za ruku. Bola nádherná. Modré oči jej doslova žiarili a hnedé vlasy mala dokonalé rovné. Krídla okolo seba sálali jemné teplo, až som mal pocit, že ma chcú objať.

*Hailey*

Milovala som ho. Tak veľmi. Bojoval za mňa. Postavil sa Kameovi. Postavil sa môjmu otcovi a to už je tiež čo povedať. Bol zhruba rovnaká hrozba ako Kamea.

Zahľadel sa mi do očí a následne pozrel na otca.

„Je to pravda Hailey?" hlesol Andrew, „Kamea ťa nútil ku zlu?"

Kamea za nami bol už iba kôpka prachu. Z mojej lásky k nemu ostala kôpka prachu a uvedomila som si, že ak by zahynul Liam, tá kôpka lásky k Liamovi by bola nespočetne krát väčšia.

Stisla som pery a zadržiavala slzy: „Bola som zaslepená láskou. Vtedy som pre ňho bola schopná urobiť čokoľvek."

„Ale i tak ťa trest neminie, Hailey." povedal otec.

„Aký trest? Nikoho nezabila." obránil ma Andrew. To bolo prvý krát od smrti mamy. Otec na neho prekvapene pozrel.

„Ale ohrozila hneď niekoľko životov." ukázal na priateľov okolo nás.

„Ale nikomu sa nič vážnejšie nestalo." povedal Andrew, „Vymažeme im pamäť."

Otec nakoniec vzdychol: „Dobre." a zložil šíp.

„A čo bude s Hailey?" opýtal sa Liam.

Andrew na mňa pozrel, no sám nevedel. Otec sa už chystal niečo povedať.

„Vzdám sa mojich krídel. Mojich krídel, a pamäte."

Otec nakoniec spokojne pokynul.

„Ale koľko si toho nebudeme pamätať?" opýtal sa nesvoj Liam. Ak na neho zabudnem tak... ja neviem. Rovnako ako na Cassie. Nechcem znova začínať od začiatku. A Liamovi to rovnako nepomôže.

„To nechajte na mňa." pristúpil k nám Andrew s milým pohľadom, no nebol dva krát nadšený.

Kľakla som si na kolená, Liam predo mňa a chytil ma za ruky. Pre neho tú bolesť vydržím.

Rozpestrela som svoje krásne belasé krídla a posledný krát si plne uvedomovala ich veľkosť, jemnosť, krásu a výnimočnosť.

Bola som celkom rada, že Meganin dom je až napokraji mesta a je tu vcelku kľud. Hlavne o takejto nočnej hodine. To aspoň nepočuli dva moje bolestné kriky. Ale robila som to pre lásku. Moju skutočnú.