17. Chapter
Seokjin napísal Taehyungovi, aby sa s ním stretol. Bol to už skoro mesiac od noci v klube a videli sa iba niekoľkokrát, pretože ešte boli letné prázdniny. Taehyung takmer neopúšťal dom a svoju izbu, bol nahnevaný a snažil sa zabudnúť na Jungkooka. Z domu odišiel iba niekoľkokrát, keď išiel do kostol a hľadal nejaké duševné uvoľnenie.
Po rande s Minhom sa Taehyung naozaj nepokúšal stretnúť s niekým iným, pretože vedel, že na to nie je pripravený. A hlboko vnútri mu Jungkook naozaj chýbal, niekedy mal nutkanie mu odpísať na správy alebo jednoducho ísť k nemu a skočiť naňho. Čím viac o tom premýšľal, tým viac bol presvedčený, že nikdy nenájde nikoho ako je Jungkook.
A potom mu Jungkook prestal posielať správy a to mu trochu zlomilo srdce. Nevedel, či bol Jungkook iba zranený, pretože ho ignoroval alebo ho unavilo zháňať ho a rozhodol sa posunúť ďalej.
Seokjin sa chcel stretnúť v opustenom sklade, kde robili fotky. Taehyung nechápal, prečo sa jeho kamarát chce stretnúť na kraji mesta a nie v kaviarni alebo niekde inde, no súhlasil, že príde.
Išiel vlakom, pretože si nemohol od mamy požičať auto a trvalo mu takmer dvadsať minút, kým sa dostal ku skladu v dohodnutom čase.
Obišiel celú budovu, hľadal svojho kamaráta a potom sa zastavil. Dych sa mu zasekol v hrdle, keď uvidel Jungkooka. Chlapec smeroval druhým smerom a Taehyung chvíľu zvažoval, že sa otočí a odíde, no jeho vlastné nohy sa z vlastnej vôle pohli smerom k červenovlasému. Cítil sa zlomene, no zároveň aj šťastne.
Jungkook presvedčil Seokjina, aby zorganizoval toto stretnutie, pretože mu Taehyung neodpovedal. Potreboval s ním hovoriť. Postavil sa za svoje rozhodnutie nechať Taehyunga ísť, no cítil, že mu vďačí aspoň vysvetlenie a ospravedlnenie. Ak ho chcel nechať ísť, musel to urobiť raz a navždy bez toho, aby mu dal nejaké falošné nádeje.
„Tae," vydýchol Jungkook, keď započul kroky a otočil sa. Taehyung zastavil pár metrov od neho. Pár sekúnd sa na seba iba pozerali. Mesiac bol dlhý čas na to, že sa navzájom nevideli.
„Tae, prepáč mi to," zúfalo sa naňho pozrel Jungkook. Taehyungovi sa chcelo plakať.
„Seokjin mi povedal, čo sa stalo v klube. Nie je to tak, ako si myslíš. Ten chalan bol moja stará hračka, a keď sme sa stretli, vrhol sa na mňa a ja som bol spočiatku príliš v šoku a odstrčil som ho, ale vy ste prišli práve v nesprávny čas. Nechcel som ho pobozkať a nežartujem, prisahám," povedal rýchlo Jungkook. Chcel to zo seba dostať von a bál sa, že Taehyung sa môže každú chvíľu otočiť a odísť.
„Naozaj?" ticho pípol brunet s nádejou v očiach.
„Áno, naozaj. Keď sme si spolu prvýkrát začali, bola to pre mňa hra a ja som sa na tebe s viacerými ľuďmi zabával, ale neskôr som prestal. Nebol som s nikým iným celé mesiace. Nechcel som nikoho iného," priznal červenovlasý. Pravda bola trochu krutá, no chcel byť k nemu úprimný.
„Dobre," vydýchol Taehyung. Možno bolo príliš rýchle, že mu Taehyung uveril a odpustil mu, no Jungkooka dobre poznal, aby vedel, že práve teraz je úprimný.
„Dobre? To je všetko?" Jungkook sa naňho prekvapene pozrel.
„Verím ti, Jungkook. A viem, prečo si si so mnou najprv začal, možno som naivný a neskúsený, ale nie som idiot. Jin mi o tebe povedal a vedel som od začiatku, kto si," začal k nemu pristupovať brunet.
„Tak prečo si so mnou bol? Prečo si neutiekol?" vydýchol červenovlasý, zatiaľ čo sledoval, ako Taehyung uzatvára medzi nimi medzeru. Chlapec si navlhčil pery oproti Jungkookovej čeľusti a ten s roztraseným dychom zavrel oči. Určite to nebolo súčasťou Jungkookovho plánu a bolo to teraz všetko oveľa ťažšie. Keď pocítil Taehyungové pery na svojej pokožke, všetky jeho predchádzajúce rozhodnutia pomaly vyleteli oknom.
„Pretože ťa chcem, Kookie, a pretože ma nikto nedokáže ošukať ako ty," zašepkal mu pri uchu Taehyung a Jungkook zastonal. Bol frustrovaný, pretože chcel teraz odísť, ale ako mohol, keď mu hovoril takéto veci? Taehyung bol dokonalý, ako ho mohol ignorovať?
„Vidíš, Tae? Toto je ten skurvený problém," vyštekol Jungkook a Taehyung sa naňho zmätene pozrel.
„Vieš, kto som a čo robím. Vieš, čo o mne hovoria ľudia a aj keď sú to iba klebety, väčšina z nich je pravdivá. Prečo mi tak ľahko veríš? Povedal som ti, čo sa stalo v tom klube a ty povieš iba dobre? Prečo mi to, kurva, robíš také ťažké?" zavrčal Jungkook. Chcel odísť a nikdy sa nevrátiť, no ako mohol, keď Taehyung bol práve tu a hovoril mu také veci. Nútilo ho to veriť, že je odpad ľudstva, o čom si myslel, že aj je.
„Viem, že by si mi neklamal. Verím tomu, čo vidím na vlastné oči, ale ak povieš, že ten chalan sa na teba hodil, verím ti," pokrčil plecami Taehyung.
„Tae, si tak skurvene dobrý. Vidíš v každom dobro, ale čo ak vo mne nie je nič dobré? Zaslúžiš si niečo lepšie, niekoho lepšieho," povzdychol si Jungkook
„Viem, že je v tebe dobro, Kookie, neviem, prečo to nevidíš, ale ja áno. A nechcem nikoho iného ako teba," Taehyung sa naňho jemne usmial.
„Zaslúžiš si oveľa lepšie, Tae. Videl som ťa pre pár týždňami s tým chalanom z klubu..." Jungkook sa naňho pozrel. Taehyung stuhol. Červenovlasý pokračoval: „...s ním si vyzeral šťastný a uvedomil som si, že si zaslúžiš niekoho, kto sa bude správať dobre, niekoho, kto nie je tak skazený ako ja."
„Možno si skazený," pokrčil ramenami Taehyung, „ale mňa to nezaujíma."
Taehyung k nemu pristúpil ešte bližšie, spojil svoje pery s Jungkookovým krkom a začal mu ho bozkávať a olizovať. Jungkook bol mimo kontrolu. Odtrhol od seba Taehyungovú hlavu, chytil ho za krk a prirazil ho k stene. Držal ho za krk, nie dosť pevne na to, aby ho obral o dych, no dosť silno na to, aby mu trochu ublížil.
Taehyungové oči boli vytreštené a začal nepravidelne dýchať. Vždy mal rád, keď s ním Jungkook zaobchádzal drsne a vedel, že práve teraz nie je ten správny čas, aby sa vzrušil, no nemohol si pomôcť. Vedel, že by mal mať nejakú tú dôstojnosť a jednoducho od Jungkooka odísť, pretože ho zjavne chcel odhodiť, aby si našiel niekoho lepšieho, no to ho nezaujímalo. Chcel Jungkooka a nezáležalo na tom, ako ho dostane. Ak by mal byť spolu len kvôli potešeniu, tak nech to tak je, ak to znamená, že budú stále spolu. Mať s Jungkookom len sex bolo lepšou voľbou, ako ho nemať vôbec.
„Čo mi to robíš, Tae?" frustrovane zavrčal Jungkook a pritlačil svoje telo k tomu jeho. Jednou rukou stále držal bruneta za krk, zatiaľ čo druhou ho teraz pevne uchopil za bok.
Perami začal kĺzať po Taehyungovej čeľusti, občasne ho podráždil a Taehyung pod ním lapal po dychu. Potom Jungkook spojil svoje pery s jeho krkom a hrubo ho doňho hrýzol. To mu od chlapca pod ním prinieslo malé stony a Taehyung sa začal trieť o jeho nohu. Jungkook bol frustrovaný a rozzúrený. Prečo na Taehyunga reagoval takto? A prečo Taehyung takto reagoval naňho? Prečo sa nevedeli navzájom nechať ísť.
„Prečo ťa nemôžem odhodiť ako všetkých ostatných? Prečo ťa nemôžem nechať ísť?" precedil cez zaťaté zuby Jungkook, na čo zdvihol hlavu a pozorne sa naňho pozrel, ich nosy sa takmer dotýkali. Taehyung sa naňho pozrel intenzívnym pohľadom.
„Potom to nerob," vydýchol ticho brunet, pozrúc sa Jungkookovi priamo do očí. Červenovlasý sa zarazil. Pustil Taehyungovo hrdlo a miesto toho ho pevne popadol za boky, prsty mu zaryjúc do mäsa, vytvárajúc tak značky.
S divokým pohľadom sa pozrel na Taehyunga a potom sa prilepil na jeho pery. Bozk bol prudký a drsný, Jungkook mu okamžite jazykom vkĺzol do úst a brunet ho netrpezlivo prijal. Ticho stonal, zvíjal sa pod Jungkookovým telom a trel si rozkrok o jeho svalnaté stehno.
„Ošukaj ma," zakňučal Taehyung, akonáhle Jungkook pohol perami na jeho krku, tvrdo ho na ňom sal a robil mu tam červené značky. Červenovlasý neuznal Taehyungovú prosbu a brunet kňučal potešením, trúc si svoje tvrdé vzrušenie o Jungkookovo stehno ešte väčšou silou.
„Prosím, Jungkook, ošukaj ma. Potrebujem to, prosím," horúčkovito mrmlal Taehyung. Jungkook mu tak moc chýbal, každý jeho dotyk, bozk, každý jeho centimeter. A aj keď vnútri vedel, že to k ničomu nevedie, v tejto chvíli sa o to skutočne nestaral. Práve teraz boli iba oni dvaja a zúfalo chcel cítiť červenovlasého. Jungkook odtrhol pery od jeho krku a pozrel sa naňho s tmavými očami.
„Ako môžem na teba, kurva, zabudnúť, keď sa takto správaš? Ako ťa môžem nechať ísť, keď sa podo mnou takto krútiš a prosíš ma, aby som ťa ošukal?" frustrovane vyhŕkol Jungkook. Prečo sa Taehyung takto správal? Prečo bol preňho taký, kurva, dokonalý?
„Prosím, Kookie, potrebujem ťa v sebe. Potrebujem, aby si ma vyplnil a tvrdo ma ošukal," zakňučal Taehyung a úplne ignoroval Jungkookové otázky, pretože bol príliš mimo. Jungkook zlostne zastonal a začal bojovať s Taehyungovým zipsom na nohaviciach.
O niekoľko sekúnd neskôr boli Taehyungové nohavice a spodná bielizeň preč. Jungkook sa ani neobťažoval vyzliecť mu tričko alebo svoje vlastné oblečenie, bol príliš mimo zmyslov na to, aby urobil mimoriadnu prácu. Chcel Taehyunga čo najskôr. Chcel si ho vziať tu a teraz, no navzájom sa nevideli jeden mesiac, takže mu nechcel ublížiť.
„Saj," prikázal Jungkook, pridržiac mu pred ústami dva prsty, zatiaľ čo ho s dominantným pohľadom pozoroval. Taehyung na nič nečakal a vzal si Jungkookové prsty do úst, sal ich a krúžil okolo nich jazykom, až kým neboli dosť mokré.
„Tak kurva túžiaci po mojom penise. Stavím sa, že by som ťa mohol natrhnúť a ošukať ťa bez akejkoľvek príprave a tebe by sa to páčilo, mám pravdu, krásavica?" hlbokým hlasom zavrčal Jungkook. Taehyung so zastonaním naklonil hlavu. Jungkook ho dokázal svojimi slovami priviesť až na okraj. A tá láskavá prezývka, ktorú mu dal pred všetkými týmu mesiacmi, Taehyungovi tak moc chýbala. Tá prezývka bola len medzi ním a Jungkookom a cítil tak dokonalo, aj keď boli k sebe hrubí.
Jungkook si uvedomoval svoje tvrdenie, nechcel mu ublížiť, a tak mokrými prstami skĺzol po Taehyungovom chrbte až k jeho zadku. Jedným prstom začal krúžiť okolo jeho otvoru a brunet zúfalo zakňučal.
„Tak, kurva, netrpezlivý," zastonal Jungkook, zatiaľ čo sledoval Taehyungovú blaženú tvár, keď sa brunet pokúsil nabodnúť na jeho prst.
„Vždy som kvôli tebe netrpezlivý, Jungkook, iba kvôli tebe!" skríkol Taehyung a Jungkook takmer stratil kontrolu. Prstom doňho vkĺzol jedným hladkým ťahom a Taehyung od potešenia a bolesti zalapal po dychu. Červenovlasý na nič nečakal a začal prstom dnu a von prirážať, rozťahujúc druhého chlapca a sledujúc pri tom jeho tvár.
„Viac, prosím, Jungkook," zúfalo zakňučal Taehyung, keď sa žiadostivo pohyboval proti Jungkookovmu prstu. Červenovlasý mu vyhovel a pridal druhý prst. Taehyung pri tom pocite nahlas zastonal, nemohol sa dočkať, keby bude Jungkook v ňom.
Jungkook oboma prstami prirážal do bruneta bez akýchkoľvek obmedzení a chlapec, ktorý sa krútil proti stene ho neuveriteľne vzrušil.
„Si pripravený na môj penis, krásavica?" zavrčal mu Jungkook pri uchu. Už sa viac nedokázal udržať, potreboval ho čo najskôr cítiť a vedel, že dva prsty boli pre bruneta dosť. Miloval, keď bol roztiahnutý jeho penisom, takže ho už viac nemusel pripravovať.
„Áno, Kookie, bože, daj mi svoj penis," vydýchol Taehyung, zatiaľ čo sa Jungkookové prsty dotýkali jeho prostaty.
Červenovlasému nemusel hovoriť dvakrát. Vytiahol z jeho tesného otvoru prsty, rozopol si džínsy a ani sa neobťažoval vyzliecť a vytiahol si penis. Oblizol si vlastnú dlaň a párkrát si ňou prešiel po penise. V pevnom zovretí popadol Taehyunga za stehná a zdvihol ho a pritlačil jeho telo medzi seba a studenú tehlovú stenu. Brunet okamžite ovinul ruky okolo Jungkookovho krku, podoprúc sa tak.
„Zničím ten tvoj úzky otvor," zavrčal mu Jungkook do ucha a brunet zo seba vydal ten najšpinavší zvuk. Chcel, aby Jungkook dokázal pravdivosť svojich slov, chcel, aby ho červenovlasý zničil.
Jungkook pustil jedno jeho stehno, aby chytil svoj vlastný penis a nasmeroval ho k Taehyungovmu vchodu. Potom pomaly zatlačil dovnútra a znovu ho silno chytil za obe stehná. Brunet pri tom pocite zastonal, cítil sa tak dobre. Bolo to celkom suché a vnútornosti mu horeli, no bolo to dokonalé. Chýbal mu Jungkook tak moc, chýbal mu jeho penis, chýbalo mu všetko z neho. Taehyung sa vždy učil, že keď zomrie, pôjde do neba, no kedykoľvek v sebe cítil Jungkooka, bol presvedčený, že nebo je na zemi a on tam už bol, v náručí červenovláska.
„Kurva, si tak tesný," vydýchol mu Jungkook pri uchu, keď bol úplne v ňom. Ťažko dýchal, to úzko ho zvieralo zo všetkých strán a on sa toho nemal dosť. Taehyung pod ním stonal a to bolo naňho príliš.
Jungkook doňho začal hneď zo začiatku prirážať, jednoducho sa nemohol udržať, aj keď sa snažil. Frustrácia a hnev ho dohnali a on vedel, že brunet miluje, keď si ho berie takto.
„Prečo. Mi. To. Robíš," zavrčal Jungkook a každé slovo zdôraznil hrubým prírazom, nad ktorým sa Taehyungovi zatočil celý svet, pretože ho zasiahol priamo do prostaty. Bolo to neuveriteľne vzrušujúce, obaja boli úplne mimo mysle. Jungkook do Taehyunga rýchlo prirážal a brunet kričal potešením, mrmlúc Jungkookovo meno ako modlitbu.
„Oh Bože!" skríkol Taehyung zlomene, keď doňho Jungkook hlboko a rýchlo prirazil. Jeho lýtka viseli po oboch stranách Jungkookových bokov a cítil sa ako bábika, úplne poddajná Jungkookovi. Prsty červenovlasého sa mu zaryli hlboko do stehien a Taehyung vedel, že obaja budú mať zajtra tmavofialové modriny a miloval to.
„Komu patríš, mm?" hlboko zastonal Jungkook a zahľadel sa mu do očí.
„Tebe, patrím tebe!" zúfalo zastonal Taehyung. Jeho vrchol sa rýchlo blížil s každým prírazom Jungkookových bokov.
„To je pravda, si môj. Iba môj, chápeš?" zavrčal Jungkook a prirazil do Taehyunga obzvlášť tvrdo. Brunetovo vnímanie bolo pri tom pocite a Jungkookových slovách fuč.
„Som tvoj," zakňučal Taehyung a pozrel sa do Jungkookových hlbokých očí. Červenovlasý vyzeral po jeho priznaní ešte viac zúrivo a prirážal bokmi tak rýchlo, ako to len šlo.
„Si môj, iba môj," zamrmlal Jungkook oproti Taehyungovmu krku, na čo si oň oprel čelo. Bol do toho tak zabraný, mrmlal proti pokožke tmavovlasého nezmysly, a keď sa obtrel o Taehyungovo citlivé miesto a prirazil bokmi priamo do jeho prostaty, brunet s chrapľavým výkrikom, chvejúcimi sa nohami v Jungkookových rukách, vyvrcholil na ich bruchá.
Jungkook doňho stále prirážal, aby sa prišiel k vrcholu a prepustil sa z vlastného potešenia, ktoré sa rýchlo tvorilo v jeho lone. Brunet kňučal a z prílišnej citlivosti sa mu chvel v náručí a Jungkook to miloval. Trvalo mu niekoľko tvrdých prírazov a on sa urobil hlboko to tej úzkej horúčavy, ktorá ho obklopovala.
Položil Taehyunga na zem, takže brunet stál na nohách, uväznený medzi Jungkookom a stenou. Cítil, ako mu z otvoru po stehnách steká tekutina a bol to jeden z jeho najobľúbenejších pocitov na svete. Červenovlasý do Taehyungovho ramena lapal po dychu.
Keď sa Jungkook vrátil k zmyslom, jednou rukou chytil Taehyunga za tvár a naklonil sa, aby mu pery uväznil v hlbokom bozku. Taehyung potichu vydýchol do jeho úst a užíval si všetko, čo mu chlapec ponúkol.
„Poď so mnou domov," zamrmlal mu Jungkook do krku a potom dodal, „musíme sa porozprávať."
©BTSLarryAf
All rights reserved
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top