Taehyung mal celú tvár červenú od plaču, zatiaľ čo čakal pred domom. Bol tam niekoľko minút, než sa konečne otvorili dvere a vyšiel z nich veľmi ospalý Jimin. Bolo niečo okolo jednej hodiny, takže keď Taehyung zavolal svojmu kamarátovi, zobudil ho, no hneď ako Jimin počul, že niečo nie je v poriadku, povedal mu, aby prišiel.

Brunet sa ponáhľal k svojmu menšiemu kamarátovi a objal ho. Jiminové ruky sa okamžite ovinuli okolo jeho pása a Taehyung znovu začal vzlykať.

„Tae, čo sa stalo?" zašepkal Jimin, keď sa upokojil. Nedostal žiadnu odpoveď. Taehyung bol teraz zmätený a Jimin pochopil, že od neho teraz nedostane žiadnu odpoveď, tak ho vzal dnu a odviedol do svojej izby. Uložil ho do postele a ľahol si vedľa neho, pritlačiac sa svojim telom k tomu jeho.

„Shh, bude to v poriadku," zašepkal mu Jimin do ucha a stále ho hladkal po chrbte. Brunet sa musel upokojiť.

„Som tak hlúpy, Jiminie," dostal zo seba pomedzi vzlyky Taehyung a pokúsil sa chytiť dych. V tomto bode ledva dýchal a slzy nemali konca. Chvíľu trochu vzlykal, až kým sa z toho stavu nedostal a neupokojil sa.

„Som tak hlúpy, že som si myslel, že to, čo medzi nami je, znamená pre Jungkooka niečo viac. Je to moja chyba, nikdy mi nič nesľúbil, nikdy sme náš vzťah nijako neoznačili," Taehyung sa otočil a s opuchnutými očami sa pozrel na svojho kamaráta, konečne sa dostatočne upokojil, aby mohol rozprávať.

„Čo sa stalo?" spýtal sa opatrne Jimin.

„Jungkook sa bozkával s iných chalanom," zašepkal Taehyung. Z očí mu unikli nové slzy, keď to povedal nahlas. Stále mal v hlave obraz Jungkooka a nejakého tmavovlasého chalana, ako sa spolu bozkávajú v klube.

„Počul som pred pár týždňami klebety, že bol Jungkook videný s nejakým chalanom na futbalovom ihrisku. Bál som sa o to, ale potom som nad tým pokrčil plecami, povedal som si, že je to pravdepodobne iba nejaká klebeta alebo náhoda. Ale oni povedali, že ten chalan mal čierne vlasy a henten mal tiež. Pravdepodobne to bol on. Mal som strach postaviť sa Jungkookovi, pretože som sa bál, že by to bola pravda a pravdepodobne to tak aj je," pokračoval brunet.

„Je mi to tak ľúto, Tae. Neviem, čo na to povedať," súcitne sa naňho pozrel Jimin. Vedel, že jeho kamarát k červenovlasému niečo cítil a obával sa, že sa môže niečo také stať, takže to preňho nebolo veľkým prekvapením. Ale stále mu ubližovalo vidieť Taehyunga takto.

„Nie si hlúpy, Tae, nemôžeš ovplyvniť to, čo cítiš a Jungkook bol prvý človek, ktorému si sa odovzdal, takže si možno bol iba trochu naivný. Ale nedávaj si to za vinu, že sa bozkával s niekym iným."

„Áno, ale stalo sa. Neboli sme nič a nikdy sme si nič nesľúbili. Má povolené bozkávať iných ľudí!" vyštekol frustrovane Taehyung, no potom sa upokojil a znovu zosmutnel, „Neviem, len som si myslel, že sa nechce stretávať s inými ľuďmi, že chce iba mňa a dúfal som, že jedného dňa bude náš vzťah oficiálny. Myslel som si, že pre neho znamenám niečo viac, ale hádam, že som sa mýlil."

„Možno by si sa mal s ním porozprávať, nech ti to vysvetlí," navrhol Jimin. Nebol úplne šťastný z Jungkooka, no vedel, že jeho najlepší kamarát bol s ním šťastný a vždy boli obaja opačné trany mince, on nikdy nebol schopný súdiť iných ľudí.

„Čo mi má vysvetliť? Videl som to na vlastné oči, Jiminie, nebola to iba nejaká klebeta."

„Tak potom by ste sa mali porozprávať o vašom vzťahu. Objasniť si to, povedz mu, čo chceš. Ak nechce len teba a chce bozkávať iných ľudí, potom nemáš čo stratiť. No možno to nechce," povzbudivo sa naňho usmial Jimin.

„Ja neviem, Jiminie, nechcem byť príťažou. Keby ma skutočne chcel, tak by neurobil to, čo spravil dnes večer," usmial sa Taehyung na svojho kamaráta a oprel si hlavu o jeho hruď.

„Bolí to, Jiminie. Ja-" zamrmlal mu Taehyung do hrude, neobťažoval sa zdvihnúť hlavu a pozrieť sa naňho, „myslím, že som sa doňho zamiloval."

Jimin si povzdychol a privinul si chlapca bližšie k sebe, upokojujúco mu hladkajúc chrbát. Bolo mu jeho kamaráta naozaj ľúto, mal zlý pocit, vedel, že sa niečo také stane, no vidieť Taehyunga takého zraneného a zraniteľného bolo iba bolestivé.

Taehyung zavrel oči, bol vyčerpaný a chcel sa vyspať. No keď zavrel oči, všetko, čo videl bolo, ako Jungkook bozkával iného chlapca a jemu znovu začali po tvári stekať horúce slzy, až kým sa s tichými vzlykmi nepritisol k svojmu kamarátovi, ktorý ho držal čo najviac pri sebe.

-

Jungkook sa ráno zobudil s miernou kocovinou. Skontroloval telefón, či nemá nejaké správy, osprchoval sa a išiel si pripraviť rannú kávu.

V žalúdku mal divný pocit. Mal opustiť klub spolu s Taehyungom a ísť spať, no keď sa v klube vrátil k svojim kamarátom, boli tam iba Yoongi a Hoseok a povedali mu, že Taehyung, Seokjin a Namjoon odišli.

Očakával od bruneta nejakú esemesku, aby mu vysvetlil, prečo odišiel, plus posledné uplynulé týždne mu písal každé ráno, no už bolo pol desiatej a stále nič. Nebola žiadna pravdepodobnosť, že by Taehyung ešte spal, bol ranné vtáča. Jungkook len dúfal, že je v poriadku, chlapec nevypil moc alkoholu, na ktorý nebol zvyknutý, takže dúfal, že je bezpečne doma.

V popoludňajších hodinách už Jungkook nedokázal čakať, pretože Taehyung mu neposlal žiadnu správu. Poslal mu esemesku a spýtal sa ho, čo robí, no neodpovedal. Bol nervózny, niečo nebolo v poriadku a začal mať v žalúdku divný pocit. Pamätal si na všetko z minulej noci, jeho kocovina nebola dosť silná na to, aby zabudol. Spomenul si na toho blázna, ktorý sa naňho vrhol a zatočil sa mu žalúdok.

Bolo niečo okolo večera a Jungkook pracoval na niečom v obývačke, keď naraz započul zaklopanie na dvere. Srdce mu nad tým zvukom poskočilo, bolo možné, že to bol Taehyung? Nečakal nikoho a nikto k nemu do bytu nechodil. Ak by mal Namjoon, Hoseok alebo Yoongi, vždy by mu najprv napísali, aby mu oznámili, že sa zastavia. No Taehyung nikdy neprichádzal bez upozornenia, takže to bolo zvláštne.

Jungkook išiel rýchlo k dverám, mal vysoké nádeje, no keď ich otvoril, nestretol sa s Taehyungom. Miesto toho sa stretol so Seokjinom, veľmi nahnevane vyzerajúcim Seokjinom a Jungkook bol zmätený, neboli ani kamaráti, v podstate sa spolu bavili iba kvôli Namjoonovi.

„Ty si taký kretén!" vyštekol Seokjin a nahnevane mu ukázal na hruď. Pozval sa a vtrhol Jungkookovi do bytu. Červenovlasý za ním zavrel dvere, bol úplne zmätený.

„Za čo to, dopekla, bolo?" Jungkook sa pozrel na rúžovovlasého chlapca.

„Veľmi dobre vieš, za čo to bolo!"

„Samozrejme, že nie! Ak by som mal nejakú predstavu, z akého dôvodu si mi vtrhol do bytu a kričal na mňa, potom by som sa nepýtal," zavrčal Jungkook.

„Varoval som Taeho pred tebou, povedal som mu, kto si, no on ma nepočúval. Povedal, že sa k nemu správaš dobre a bol tak zamilovaný, že nedokázal myslieť rozumne. No vedel som, že sa to nakoniec stane, že mu ublížiš," zakričal Seokjin na červenovlasého. Jungkook nervózne prehltol, mal iba malú predstavu o tom, o čom hovoril, no dúfal, že sa mýli.

„Včera sme ťa videli, vieš? Ako si sa bozkával s tým chalanom, Tae ťa videl," Seokjin prebudil v Jungkookovi strach. Cítil v hrudi hrču a od strachu úplne zamrzol.

„Tae utiekol z klubu a zmizol. Mal som oňho strach, ale potom mi napísal, že išiel k Jiminovi, aspoň tak viem, že je v poriadku," Seokjin naňho hľadel, „dobre, to je silné slovo. Fyzicky môže byť v poriadku, ale psychicky určite nie. Môžeš byť kretén, ale nie si hlúpy, Jungkook. Vieš, aký je Tae. Vieš, že nie je typom osoby, ktorá môže spať s niekým bez nejakých pocitov. Joon mi povedal o tvojich zámeroch, povedal mi o tom, že si si Taehyunga vybral za svoju obeť, iba sa s ním hráš a vedel som, že to skončí jeho slzami."

„Nič som neurobil, dobre? Prisahám!" bránil sa Jungkook.

„Prosím, ušetri ma tých hlúpostí! Obaja sme ťa videli. Viem, že si nedokážeš udržať vtáka v nohaviciach, ale naozaj si to musel urobiť v ten večer, kedy tam bol aj Tae?"

„Tak to nie je. Ten chalan bol pred niekoľkými mesiacmi mojou obeťou. Včera sme sa stretli na chodbe a bol nafetovaný. Vrhol sa na mňa a ja som pomaly zareagoval, pretože som bol opitý, ale hneď ako som si uvedomil, čo sa deje, tak som ho od seba odstrčil. Trvalo to iba niekoľko sekúnd, ale myslím, že vy ste nás videli práve v ten čas," vysvetlil Jungkook.

„Jasné, určite..." Seokjin sa naňho bojovne pozrel, očividne Jungkookovi neveril ani slovo.

„Môžeš mi veriť alebo nie, ale nebol som s nikým, odkedy som stretol Taeho. Dobre, možno prvý mesiac, ale potom som prestal. Bol jediný, s kým som bol niekoľko mesiacov," prisahal červenovlasý. Seokjin si ho skúmavo prezeral, zrejme mu neveril. Chalani ako Jungkook nemali s klamaním žiadne problémy a nevedel, čo si má o tom myslieť. Niečo mu hovorilo, že červenovlások hovorí pravdu, ale vedel, akým typom chalana bol, no teraz sa tváril absolútne vážne.

„Pozri, Jungkook. Nepoznáme sa, takže nebudem predstierať, že sa milujeme až do nebies, ale..." Seokjin teraz začal s oveľa pokojnejším hlasom, „keď si si prvýkrát začal s Taem, chcel si ho odhodiť. To si vždy robil s milými a nevinnými chalanmi ako on. Ale tiež si myslím, že po niekoľkých týždňoch sa niečo zmenilo. Tae mi vždy hovoril, ako sa k nemu správaš a myslel som si, že to robíš iba preto, aby si ho dostal do postele, ale potom som vás videl spolu. Vidím, ako sa k nemu správaš, ako sa naňho pozeráš a akým spôsobom sa s ním rozprávaš. Možno bol Tae na začiatku iba tvoja obeť a dobrá hračka, ale stal sa niečim viac."

Jungkook sklopil pohľad k nohám, nevedel, čo na to povedať. Nemohol povedať, že Seokjin vôbec nemal pravdu.

„Neviem, či si taký nevšímavý a hlúpy alebo to vieš a iba sa pred tým snažíš utiecť, pretože je to pre teba niečo nové. Ale myslím, že máš Taeho rád a ja viem, že ťa má rád tiež," dodal rúžovovlasý chlapec. Jungkook k nemu vzhliadol.

„Nie som hlúpy, viem, že medzi mnou a Taem to nie je iba o dobrom sexe," priznal červenovlasý.

„Tak to je na čase, aby si konečne nabral rozum. Teraz by si mal niečo urobiť."

„A čo by som mal spraviť? Tae je na mňa teraz nahnevaný, pravdepodobne ma nenávidí," vyštekol Jungkook.

„Ak je pravda to, čo hovoríš a ty si s nikým nebol celé mesiace, a ak sa na teba ten chalan skutočne vrhol, porozprávaj sa s Taem. Povedz mu to, čo si povedal mne. Ten chalan je z teba preč, hlupák, som si celkom istý, že ti odpustí, ak ti verí," Seokjin pretočil očami a dodal, „najprv sa musíte obaja stretnúť. Ak chceš s Taem len šukať a pokračovať v tom, čo si doteraz robil, radšej sa k nemu už nevracaj, iba ho nechaj tak, pretože si zaslúži lepšie. Ale ak nájdeš svoje stratené gule a priznáš mu svoje pocity, urob to čo najskôr, nenechaj ho čakať, pretože mu to ublíži ešte viac a môže byť neskoro. Tae je dobrý a chápavý chalan, ale jeho trpezlivosť nie je nekonečná."

S tým Seokjin opustil Jungkookov byt a ponechal ho so svojimi myšlienkami.

Neskôr v ten večer, keď Jungkook ležal v posteli, nemohol zaspať. Premýšľal o Taehyungovi. Predstava zraneného chlapca ho nútila cítiť sa zle, dúfal, že ho nikdy neuvidí smutného a teraz mu ublížil on sám.

Uvedomil si, že na začiatku bol obrovský hlupák. Chcel Taehyunga iba pre svoju sebeckú zábavu, vychutnávajúc si kazenie mladého, nevinného chlapca. Ale v priebehu týždňov a mesiacov sa stalo niečo viac. Nikdy predtým nenechal nikoho spať vo svojom byte, ráno nikdy pre nikoho nevaril a po sexe sa nikdy s nikým neobjímal. Nikdy nebol tak fascinovaný úsmevom a smiechom, spôsobom, akým mu žiarili oči. Nikdy sa necítil tak žiarlivý a posadnutý myšlienkou, že sa ho dotkne niekto iný ako on. Nikdy sa s nikým necítil sám sebou, s nikým nikdy nehovoril o svojich súkromných myšlienkach, snoch a strachoch, zatiaľ čo ležali spoločne v tmavej spálni a objímali sa. No potom sa do jeho života dostal Taehyung.

Uvedomil si, že k tomu chlapcovi niečo cítil, no nevedel, čo to je. Možno to bola iba skutočnosť, že sa s Taehyungom cítil tak dobre, že ho nikdy nesúdil, ani ho nepodceňoval, a že sa mu odovzdal bez toho, aby sa ho niečo spýtal a dôveroval mu.

No Jungkook nikdy s nikým nebol, mal malý detský vzťah, keď bol na strednej, no od tej doby, čo odišiel na vysokú školu iba šukal a bol šťastný. Vedel, že bol hlupák, zvyčajne využíval ľudí pre svoje vlastné potešenie a užíval kazenie nevinných chlapcov, dávalo mu to pocit sily. Bol ešte príliš mladý, aby sa mohol viazať s inou osobou, chcel si užívať života.

No vedel, že Seokjin mal pravdu. Nemohol sa k Taehyungovi jednoducho vrátiť a iba ho šukať, už nie. Ak ho chce, musí to byť iné a sám si nebol istý, či to chce. Nebol si istý, či chce a je schopný mať normálny vzťah s Taehyungom. No vedel, že ho nechce stratiť, len z myšlienky, že ho nikdy neuvidí sa mu varila krv v žilách a bolela ho hruď.

Frustrovane zastonal. Čo to s ním Kim Taehyung porobil?

©BTSLarryAf
All rights reserved