Taehyung odchádzal z kaviarne. So Seokjinom išli von a stretli sa vkampuse, pretože Seokjin býval neďaleko. Napriek tomu, že letné prázdniny začali, veľa študentov domov nechodilo, pretože mali v Seoule prácu, takže kampus bol stále preplnený.

Keď prechádzal cez park, počul rozhovor nejakej skupinky chlapcov a dievčat. To, čo počul mu zanechalo v hrudi pichľavé bodnutie.

Klebetili o Jungkookovi, čo nebolo nič nové, mal v škole svoju reputáciu a ľudia o ňom často rozprávali klebety, sám Taehyung ich za posledné roky počul dosť. Jedno z dievčat povedalo, že ho videlo s nejakým chalanom. Spočiatku sa mu srdce rýchlo rozbúchalo, pretože si myslel, že rozprávajú o ňom. Naozaj nechcel, aby niekto vedel o jeho orientácií a 'vzťahu' k červenovlasému. No potom dievča povedalo, že ich videlo pod tribúnami na školskom futbalovom ihrisku. On tam s Jungkookom nikdy nebol. Vraj to bol nejaký čiernovlasý chalan. Nešpecifikovala, čo tí dvaja robili, no Taehyung vedel, čo také sa dá robiť v škole pod tribúnami.

Cítil, ako mu krvácalo srdce. Bolo možné, že nebol jediný, s kým sa Jungkook stretával? Nebolo by to nemožné, po tom všetkom s polu ani len nechodili a definitívne si nepovedali výhrady. A s Jungkookovou reputáciou v spoločnosti nebola táto možnosť úplne mimo veci.

Keď v ten večer prišiel k Jungkookovi, chcel sa mu o tom zmieniť a spýtať sa ho na to, no nenašiel odvahu. Ak by bol jeho pocit pravdivý a Jungkook sa stretával s inými ľuďmi, bol by iba zranený, ale ak by to nebola pravda, pravdepodobne by bol na Taehyunga naštvaný. A brunet si nebol istý, či chce poznať odpoveď. Možno bolo lepšie, zostať v nevedomosti a o ničom nevedieť. Predstava Jungkooka s niekým iným ho ranila, no nemohol od Jungkooka nič požadovať. Nechodili spolu. Takže sa o rozhovore ani len nezmienil a miesto toho skončili spolu v sprche.

-

V jeden sobotný večer si vyšli so Seokjinom a Jungkookovými kamarátmi do krčmy. Necítili sa na párty, iba si chceli vypiť pár pív. Išli do krčmy pri kampuse, kde väčšinou chodili študenti. Nebolo to nič luxusné, vlastne to malo od toho ďaleko a to bolo pre zničených vysokoškolských študentov najlepšie.

Iba posedávali pri stole. Taehyung mal po boku Seokjina a na druhej strane Jungkooka. Ako zvyčajne nepil, s výnimkou jedného pohárika vína spred niekoľkých týždňov, takže iba popíjal Coca-Colu.

Jungkooková ruka spočinula na operadle pri Taehyungovi, neobjímal ho ani sa ho nedotýkal, no stále to bolo príjemné. Taehyung si myslel, že niektorí cudzinci, ktorí by ich videli by si pravdepodobne mysleli, že spolu chodia a tá predstava bola pekná. Vedel, že to nie je pravda, no mohol o tom aspoň snívať. Zaujímalo ho, aké by to bolo, ak by s Jungkookom spolu chodili. Prejavoval by červenovlasý k nemu náklonnosť aj na verejnosti? A chcel by, aby Taehyung robil to isté? Nebol si istý, či by bolo úplne v poriadku, ak by každý vedel o jeho orientácií. Teraz to vedeli jeho rodičia a on sa napokon zmieril sám so sebou a prijal to, no pravdepodobne by sa necítil dobre, ak by to vedeli aj iní ľudia.

„Dúfame, že to fotenie stále platí," povedal Hoseok a pozrel sa na Seokjina s Taehyungom. Hovoril o fotení, ktoré mu pred niekoľkými dňami spomenul Jungkook.

„Áno, počítajte s tým," prikývol Seokjin.

„Ja a Yoongi sme našli dobré miesto, kde by sme mohli spraviť koncepty a chceli by sme tam ísť," dodal Hoseok a povedal im nejaké detaily toho miesta. Dohodli sa na budúci týždeň, pretože všetci mali voľno.

„Dobre, tak ja sa stretnem s Jinom a pôjdeme tam," povedal Taehyung.

„Mohol by si ísť so mnou," ohlásil sa Jungkook a pozrel sa na bruneta.

„To je v poriadku, neobťažuj sa, pôjdem s Jinom a stretneme sa tam," usmial sa na červenovláska Taehyung.

Jungkook, Yoongi, Hoseok a Namjoon sa rozprávali o svojej hudbe. Taehyung by zomrel pre to, aby počul niečo z Jungkookovej tvorby, najmä preto, že povedal, že spieva a rappuje svoje vlastné texty. Bol naozaj zvedavý, ako by znel Jungkookov hlas, stavil by sa, že by bol krásny rovnako ako všetko na ňom.

Taehyung na stehne pocítil Jungkookovú ruku. Červenovlások ho nehladil, iba ju mal na ňom položenú a to malé gesto sa zdalo byť pre Taehyunga tak intímne, pretože Namjoon sp Seokjinom to robili stále. Mysľou sa vrátil ku klebete, ktorú o Jungkookovi počul pred pár dňami a skrútil sa mu žalúdok. Predstava, že by Jungkooka videl s niekým iným bola naozaj bolestivá.

Taehyung dopil svoj drink a vstal, aby si vzal ďalší, pretože iba v tejto krčme sa musel obslúžiť sám.

„Môžem ti poň skočiť ja," ponúkol sa Jungkook.

„Nie, to je v poriadku, o minútu som späť," odmietol ho s vďačným úsmevom Taehyung.

Prišiel k baru, bolo tam dosť ľudí, takže musel čakať, až kým príde na rad, no nevadilo mu to. Hmkal si pesničku, ktorá vychádzala z reproduktorov a poklepkával prstami po pulte.

„Čo tu robí taký roztomilý chlapec sám?" prehovoril chlapík vedľa neho a premeral si ho do hlavy po päty.

„Nie som sám, som tu s kamarátmi," usmial sa zdvorilo Taehyung na toho cudzinca.

„Nechceš si so mnou sadnúť? Stavím sa, že so mnou by si sa bavil viac," naklonil sa bližšie muž. Taehyung pocítil jeho ruku na svojom chrbte. Nepríjemne ustúpil, v blízkosti neznámeho sa necítil najlepšie.

„Prepáč, ale som tu, aby som si večer užil s kamarátmi," nervózne sa zachichotal brunet. Nechcel neznámeho uraziť, nikdy by niečo také človeku nepovedal, ak by dostal takúto ponuku, teda nie úplne priamo. Muž neodišiel, miesto toho sa naklonil ešte bližšie a stisk na jeho chrbte zosilnel.

Jungkook zaťal zuby, keď pozoroval muža, ktorý sa rozprával s Taehyungom. Takmer sa neovládol, keď mu na chrbát položil ruku. Brunet vyzeral, že je mu nepríjemne, celá reč jeho tela bola trhavá. Nič nepočul, no videl ako Taehyung niečo povedal a nervózne sa zachichotal, no muž ho stále obťažoval. Keď sa k nemu naklonil a zašepkal mu niečo do ucha, brunet stuhol. Jungkook buchol päsťou a vstal zo stoličky. Takmer bol zaslepený, čiastočne kvôli zmajetníckosti a žiarlivosti, no hlavne preto, že ten skurvysyn úplne jasne Taehyunga obťažoval a nechcel vypadnúť. Prešla ním obrovská vlna hnevu.

„Dovoľ mi, aby som ti aspoň kúpil drink," pokračoval neznámy pri Taehyungovi. Nakoniec si kúpil Coca-Colu a čakal, kým mu ju barman predá, aby mohol zaplatiť a vrátiť sa k svojim kamarátom.

„Je mi ľúto, ale stále nie," povedal Taehyung ticho.

„No tak, zlato, nenúť ma prosiť," samoľúbo sa uškrnul muž.

„Povedal ti, aby si vypadol!" Bola to ruka, ktorá za rameno od Taehyunga neznámeho odstrčila. Jungkook na toho muža hľadel s temným pohľadom a zaťatou čeľusťou. Taehyung bol naraz Jungkookovi vďačný za jeho majetníckosť, s tým mužom by si sám neporadil. Inštinktívne viac pristúpil k červenovláskovi, čiastočne preto, aby sa zaňho skryl.

„Kto, dopekla, si?"

„Niekto, kto je z tých tvojich kravín unavený. Povedal, že si ho nezaujal, takže ja ti to hovorím poslednýkrát. Vypadni," precedil cez zaťaté zuby Jungkook a posledné slovo zdôraznil.

„Tu na s krásavicou sme viedli malý rozhovor," muž sa arogantne zasmial a popadol Taehyunga za ruku. Brunet nepríjemne odstúpil a pristúpil k Jungkookovi.

Jungkook sa nepoznal, nielenže bol ten chlap otravný, ale nenechal Taehyunga na pokoji, aj keď tu bol teraz on. A dokonca sa Taehyunga dotkol, dosť hrubo, tak že ho takmer zranil. Nemusel premýšľať dvakrát, než zaťal päste a udrel muža do tváre. Taehyung vystrašene vykríkol.

„Ty skurvysyn!" Muž si chytil boľavú stranu tváre a zaútočil na Jungkooka. Najprv ho udrel do ramena, potom do tváre a priamo do oka. Zakrvavený červenovlások bol plný adrenalínu, takže sa po tom mužovi rozbehol a začal ho mlátiť.

„Prestaň!" bezmocne kričal Taehyung. Nevedel, čo má robiť. Ten muž bol starší a väčší ako Jungkook, mohol mu vážne ublížiť.

Našťastie si tá bitka získala pozornosť. Yoongi, Hoseok a Namjoon k Jungkookovi pribehli, pokúšajúc sa ho zadržať a odtrhnúť od toho chlapa. Jungkook bol rozzúrený a bránil sa, nechcel nechať toho muža na pokoji. Našťastie tam prišli aj mužovi priatelia a popadli ho tak, že sa im konečne podarilo ich od seba oddeliť.

„Ty kus hovna, drž sa od neho ďalej, kurva, počuješ!" zavrčal Jungkook, zatiaľ čo zúrivo bojoval s troma svojimi kamarátmi, pravdepodobne sa na neznámeho chcel stále vrhnúť. No kamaráti toho muža odtiahli z krčmy preč.

Chalani Jungkooka pustili, keď videli, že už po neznámom nepôjde. Vždy mal problémy s hnevom a stačilo málo, aby sa dostal do bitky, v minulosti sa to stalo veľakrát, no to hlavne preto lebo ľudia obťažovali jeho.

„Kookie, si zranený," prehovoril Taehyung a pristúpil k červenovlasému, jemne ho chytiac za tvár. Okolo oka mal nebadateľnú červenú modrinu.

„To nič nie je. Si v poriadku?" pokrčil plecami Jungkook a ustarosteným pohľadom si premeral Taehyunga.

„Áno, som v poriadku," upokojil ho s úsmevom, „poďme, zoženiem od barmanov nejaký ľad."

O päť minút neskôr sa Jungkook zrútil na kraj chodníka pred krčmou a na opuchnutom oku si držal vrecko s ľadom.

„Nemal si to robiť, zvládol by som to," prehovoril brunet. Bol Jungkookovi za pomoc vďačný a vedel, že by sa toho muža tak ľahko nezbavil, no teraz cítil vinu. Bili sa kvôli nemu, čo bolo niečo, čo neschvaľoval, nenávidel násilie a teraz bol Jungkook zranený. Modrina nebola veľká, no bol si istý, že to bolí.

„Áno, jasné," zasmial sa sarkasticky Jungkook, „ten chlap bol kretén, nezbavil by si sa ho."

„Nakoniec by prestal," protestoval Taehyung.

„Tae, si príliš dobrý a nevinný pre tento skurvený svet. Nepoznáš ľudí, môžu to byť kreténi. Viem, že to odo mňa znie ironicky, ale ver mi, poznám chalanov ako je on. Možno nie som svätý, ale sú tu oveľa horší ako ja. A ty nie si typ človeka, čo by takých kreténov poslal dopekla," povzdychol si Jungkook, zatiaľ čo po očku sledoval druhého chlapca.

„Ale teraz si zranený."

„Neboj sa, zažil som horšie, toto nie je nič," odmietavo nad tým mávol rukou červenovlások. Chvíľu mlčali. Taehyung potom prevzal z Jungkookovej ruky vrecko s ľadom a držal ho miesto neho. Druhú ruku nechal položenú na jeho tvári a jemne mu palcom prechádzal po koži. Jungkook ho zdravým okom pozoroval a Taehyung placho odvrátil zrak.

„Prečo si to spravil?" prehovoril po chvíli Taehyung.

„Pretože ťa ten skurvysyn obťažoval," odpovedal Jungkook bez zaváhania, myslel si, že to bolo celkom očividné.

„Prečo sa o mňa staráš, Kookie? Viem, že sa ti páčia iní chlapci, ktorí mi nesiahajú ani len p..." Taehyung sa odmlčal a zrak sklonil k zemi.

„Samozrejme, že sa o teba starám, Tae," vydýchol trochu neveriacky Jungkook, „viem, že mám problémy so žiarlivosťou a priznávam, že to bolo sčasti kvôli tomu. Ale videl som, že sa pri ňom cítiš nepríjemne, očividne nechcel od teba vypadnúť a mne sa to nepáčilo, tak som tam nemohol len tak sedieť a nič nerobiť. Nechcem, aby si si ublížil, alebo aby ti ubližovali. Záleží mi na tom."

Taehyung sa mu pozrel späť do očí. Červenovlások ho sledoval a venoval mu malý, vďačný úsmev. To pre neho znamenalo natoľko dosť, ž eho to zahrialo pri srdci. Nebolo to romantické vyznanie alebo ponuka na vzťah, ale skutočnosť, že sa oňho Jungkook staral až do tej miery, že bol schopný pobiť sa s cudzími ľuďmi, to samo o sebe ho robilo šťastným. Pred niekoľkými mesiacmi by preňho Jungkook pravdepodobne ani nepohol prstom, keby videl, ako niekto s ním takto zaobchádza.

„Vyzeral si trochu desivo, keď si mlátil toho chlapa," zadýchane sa zasmial Taehyung.

„Bojíš sa ma? Teraz, keď si videl, čo som zač?" Spýtavo sa naňho pozrel.

„Nie, možno iní ľudia áno, ale ja nie. Viem, že by si mi nikdy neublížil," jemne sa naňho usmial brunet.

„Áno, nikdy by som ti neublížil," prikývol Jungkook. Zdvihol ruku a odhrnul Taehyungovi vlasy z čela, zatiaľ čo ho zaujato pozoroval.

„Pôjdeš so mnou domov?" spýtal sa Jungkook po chvíli ticha.

„Áno," povedal potichu brunet a venoval mu ďalší úsmev.

©BTSLarryAf
All rights reserved